Denník N

Vzorový prístup kolegu Kubinu k disciplinárnemu konaniu vedenému komorou, alebo v čom urobil kolega Šabík chybu

V ostatných dňoch si tento denník zobral na „paškál“ disciplinárne konania vedené advokátskou komorou a dovolím si s nádejou predznačiť, že celú komoru.

Nie  je možné prehliadnuť, že  tento denník je skalným fanúšikom ministerky spravodlivosti a v tomto smere ani zďaleka nepatrí k nezávislým médiám, aj keď  to o sebe píše, ale  moment nezávislosti, ktorý asi nebude vnímaný ako dôležitý, ponechám pre šéfredaktora a iných kompetentných.

Javí sa, že po otvorenom, aj menej otvorenom prejave nepriateľstva pani ministerky voči advokátskej komore ( mimochodom v novodobej histórii Slovenska unikátnym), ktorá podľa nej na celej čiare zlyháva, pričom zatiaľ najvýraznejšie poukázala  na priebeh disciplinárnych konaní, s ktorým nie je spokojná,  jej verný podporovateľ vytiahol do mediálneho boja.

Začnem názorom prof. JUDr. Pavla Holländera, DrSc., ktorý  v súčasnosti pôsobí ako profesor na Ústave teórie práva Gustava Radbrucha Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach[4], ktorý prečítal teraz už bývalý predseda disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory, JUDr. Peter Štrpka, v rámci svojej správy o štvorročnom pôsobení tejto komisie na konferencii advokátov, v piatok 11.6. 2021. Pán profesor odovzdal pozdrav advokátom, ale jeho názor, ako aj pozdrav odznel v čase, kedy pani ministerka spravodlivosti ešte nebola osobne prítomná, takže asi ho nemohla počuť ( celá konferencia bola „streamovaná“ aj pre tých, ktorí nemohli byť osobne prítomní), hoci bol reakciou na jej snahy o zásahy do advokátskej samosprávy :

„Ide o výrazné obmedzenie záujmovej samosprávy, ide o prejav etatizácie spoločnosti, prerastania spoločnosti štátom, jeden z príkladov opúšťania zlomového historického momentu roku 1989, kedy sa Československo, a v tom rámci i Slovensko, pokúša pretrhnúť  zovretie spoločnosti obručou štátu a pokúša sa o návrat k občianskej spoločnosti. Ide o prejav ilúzie, podľa ktorej pokiaľ o veciach rozhoduje štát, ide vždy o rozhodovanie racionálnejšie a spravodlivejšie. Vyváženosť medzi hodnotou záujmovej samosprávy a ochranou individuálnych práv sa práve dosahuje modelom, v ktorom meritórne rozhodovanie  disciplinárnych veciach prináleží komore, a prieskum, t. j. odstraňovanie excesívnych rozhodnutí, súdnym orgánom.

Čo sa týka Benátskej komisie, je skutočnosťou, ktorú poznáte lepšie než ja, že jednotný európsky model fungovania advokátskych komôr neexistuje. V strednej Európe, t. j. v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku a neskôr v medzivojnovom Československu sa vytvoril etatistický model, v ktorom komory pôsobili pri vyšších stupňoch súdov. Pokiaľ ponecháme obdobie totality oprávnene bokom, rok 1989 prináša úsilie  o deetatizáciu, o vytvorenie formy záujmovej samosprávy, ktorej prináleží vykonávať niektoré úlohy štátu, napríklad overenie kvalifikačných predpokladov ( licenčné konanie). 

Zlom, t.j. pluralita komôr bez ich naviazania na súdne orgány v zmysle starého „rakúskeho“ modelu, vytvára systém, ktorý by postrádal racionalitu: nebol by schopný zabezpečiť jednotnosť nárokov na výkon povolania advokáta, jednotnosť interpretácie disciplinárnych previnení a pod. Vytvoril by vnútorný rozpor a entropiu. To by si skôr alebo neskôr vynútilo štátne angažmán, t. j. prevzatie týchto funkcií komory štátom, a v dôsledku toho nárast etatizmu, opätovné bujnenie štátneho molocha. Samozrejme, by nový systém oslabil, či dokonca úplne znemožnil uplatnenie reprezentatívneho zastúpenia advokátov vo vzťahu k štátu, priniesol by jeho zánik. Strata výrazného partnera, často oponenta vo formovaní politiky štátu vo vzťahu k problematike advokácie, by tak opäť viedla k nárastu etatizmu.“

Keďže sa javí, že v tomto médiu je zvykom agresívne zaútočiť na všetkých, ktorý prezentujú iný názor, než ktorému fandí, pre čitateľov v skratke niečo z Wikipédie o autorovi citátu :

“ Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc., niekedy uvádzaný aj ako Pavol Holländer (* 23. február 1953, Lučenec) je český a slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg. V rokoch 1993 – 2013 bol sudcom Ústavného súdu Českej republiky, pričom od roku 2003 bol aj jeho podpredsedom. Patrí medzi popredných odborníkov na ústavné právo, teóriu práva, štátovedu a filozofiu práva.“

Čitatelia tohto denníka, ale nielen tohto, už vedia, kto sú tí dobrí a kto sú tí zlí. Čiernobiela farebná kombinácia nie je zlá, a zjednodušenie videnia sveta týmto spôsobom môže napomôcť jednoduchšiemu ovládnutiu más. To podpíšem.

A preto môžem uviesť, že vzorovou reakciou na podanie disciplinárneho návrhu ( v našom právnom prostredí sa podávajú návrhy, nie žaloby, ale to je málo podstatný detail), bude reakcia advokáta z kancelárie, ktorá zastupuje pani prezidentku, a určite ju schvaľuje aj pani ministerka. 

Podstatu toho, čo sa kladie dobrému advokátovi za vinu, nebudem analyzovať, lebo to bude predmetom konania, čo je napokon vždy tak, zameriavam sa na vzorový prístup zo strany dobrého advokáta k takejto situácii. Takže kolegovia advokáti, postupujte takto:

Nevyhnutné je zverejniť status na FB, alebo iných, najlepšie všetkých, sociálnych sieťach, ktoré advokát využíva, a uviesť niečo, čím spochybníte autoritu a reputáciu inštitúcie, ktorá si dovolila podniknúť voči vám  takýto krok, napríklad “ Neviem, asi by som popri advokácii mal vyberať výpalné alebo nechať klientov na seba prevádzať majetky v snahe ukryť ich pred prepadnutím, a potom by sa mi takéto veci nestávali. Bol by som v kolektíve vážený a obľúbený.. a spisovali by sa petície na moju podporu.“ 

Aj menej mentálne zdatní čitatelia, teda aj funkcionári komory ( obdobne sa o nich vyjadril v rozhovore pre denník SME pán poslanec Baránik, mimochodom tiež v súčasnosti povolaním advokát, hoci sa povráva, že kariéru začal v inom povolaní v zahraničí) pochopia, čo sú zač, že fandia tým zlým a idú stíhať dobrého.

Okrem spochybnenia reputácie je potrebné zverejniť, čo s tým urobíte,  tí dobrí to urobia napríklad takto : “ tento boj vybojujem tak, ako všetky ostatné – férovo, .. s využitím všetkých legálnych právnych i  mimoprávnych prostriedkov, ktoré mi právo na obhajobu ponúka.“

Hoci ste spoločne s doručením disciplinárneho návrhu dostali výzvu, aby ste využili právne prostriedky a vyjadrili sa k podanému návrhu, je potrebné navodiť dojem, že sa vám táto možnosť odopiera, lebo vy ste ten dobrý. Ak ste si kolegovia advokáti mysleli, že od advokáta je etické a férové, aby využíval výlučne právne prostriedky svojej obhajoby, mimochodom aké sú nelegálne právne prostriedky neviem, a nevedela som to ani vygúgliť, mýlite sa.

Tí dobrí, využívajú aj mimoprávne. Z ťažkých úvah, ktoré to sú, potom ako ste zavrhli tie patriace do kategórie fyzickej inzultácie, vás vytrhne veľký rozhovor v (ešte stále ?) najčítanejšom a mienkotvornom médiu, ktoré sa verejne postaví na stranu dobrých, teda po vašom boku.

Ideálne, ak sa k tomu pridajú ďalší mienkotvorní priatelia a porovnajú prístup komory k vám, s prístupom k inému kolegovi advokátovi, ktorý je ten zlý, a ktorému bol až po nekonečne dlhom čase a za zavrhnutia hodný skutok (ktorý by mimochodom pri preukázaní mohol byť aj trestným činom, a niekto možno už počul o takej veci, ako je zákaz dvojitého trestania, ale to je na dlhšiu úvahu), uložený veľmi mierny trest. No fuj.

Mimochodom, neviem, ako dospelo toto médium, ako aj pani, ktorá bdie nad protikorupčným správaním,  k záveru, že komora potrestala advokáta za vynášanie motákov. Obávam sa, že obe, zverejnili neoverené a nepravdivé informácie, čo je smutná správa pre tých, ktorí si skutočne želajú dostávať korektné a overené informácie. Možno by sa tým mohol zaoberať aj šéfredaktor samozrejme len ak už na úroveň svojho média nerezignoval.

A inak, k  podaniu návrhu na disciplinárne stíhanie aj na toho zlého, došlo už dávnejšie, lenže tento urobil tú chybu, že o tom neposkytol veľký rozhovor v médiách, ako to urobil ten dobrý advokát. Keby to urobil, verejnosť by si myslela, že už bol aj potrestaný, ako podsúva verejnosti ten dobrý.

Ale dobrý súčasne zverejní, že po podaní návrhu ide využívať všetky legálne právne prostriedky, ergo, kým bude definitívne rozhodnuté, asi to zaberie kus času, a ak sa komora ihneď nezľakne mediálneho tlaku, bude potrebné napísať ešte niekoľko článkov na jeho obranu, takže asi ani definitívny verdikt nad tým dobrým nepríde zo dňa na deň.

Keď to vyhodnotím, neviem, či si takto predstavuje pani ministerka efektívne disciplinárne konania. Ako som pripomenula už v minulom blogu, nemusí sa obťažovať podávaním sťažností, môže rovno podať disciplinárny návrh.

Advokát by o podaní takéhoto návrhu mal určite  informovať médiá a zahltiť sociálne siete. Asi bude chcieť využiť aj  právne prostriedky, ak to nebude stačiť, lenže na to pani ministerka trpezlivosť nemá, pretože jej predstava o priebehu disciplinárneho konania je zhutnená do dvoch slov – rýchla smrť.

Pôvodne uvažovala o rozhodnutí správnym súdom v jednom stupni, ktoré bude ihneď právoplatné a ste vybavení. Takže kolegovia áno, je najvyšší čas masívnejšie využívať mimoprávne prostriedky boja, ako nám to ukazujú advokátske kancelárie tých dobrých, a  už veľmi dlhú dobu a pri rôznych zastupovaniach svojich klientov, aby nám to docvaklo. Lebo inak zistíte, že ste nestihli ani pípnuť a ste odsúdení.

Sedieť tíško v kancelárii, napísať právne fundované vyjadrenie k návrhu a predložiť dôkazy, zúčastniť sa pojednávania a čakať  na rozhodnutie jednoducho nestačí.

Nová doba.

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..