Denník N

Sudcovia, prokurátori, súdni exekútori a notári – návrh znenia disciplinárneho poriadku je na svete

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pod vedením ministerky Márie Kolíkovej predložilo dňa 15.júna 2021 do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ku ktorému je možné podať pripomienky do 6.júla 2021.

Tento zákon upravuje disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov, o ktorých disciplinárnej zodpovednosti rozhoduje a disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa doložky zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie priloženej k návrhu zákona, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tvrdí, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je teda podľa ministerstva bezpredmetné sa vyjadrovať k bodom zaoberajúcim sa záväzkami Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii a stupňom zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie.

Hm.

Neviem, či minister Korčok alebo parlament oznámil Bruselu začiatok procesu vystúpenia Slovenskej republiky z Európskej únie. Nezachytila som to. Vychádzam však z toho, že žiadame peniaze z Európskej únie z Covid fondu, a to aj na organizáciu súdnictva,  a teda sa mi nezdá pravdepodobné, že by sme si za tohto stavu  povedali, že máme toho v únii dosť.

Už pri predložení návrhu novej súdnej mapy pani ministerka Kolíková zasrandovala, keď uviedla, že organizácia súdnictva je výsostne vnútroštátnou záležitosťou a nie je upravená v práve Európskej únie.

Preklad reči ministerky Márie Kolíkovej – slovenské súdy neaplikujú  právo Európskej únie, aplikujú len právo slovenské. A teda slovenské súdy nemusia spĺňať štatút nezávislosti podľa európskych štandardov, podľa tej istej pani ministerky.

Pretože, ak by boli slovenské súdy nezávislé, tak by mohli viesť dialóg so Súdnym dvorom Európskej únie pri položení prejudiciálnych otázok za účelom výkladu práva Európskej únie.

Takto sa nezávislosťou slovenských súdov z hľadiska práva Európskej únie nemusíme zaťažovať, vsjo jasna na vnútroštátnej úrovni, dialóg so Súdnym dvorom je zbytočný. Tak nejak ako to chápe, teda vníma,  ministerka Kolíková, to chápu a vnímajú aj v Poľsku.

Celkom zaujímavé je sledovať, ako rezort spravodlivosti pri návrhu súdnej mapy na strane jednej tvrdí, že organizácia súdnictva je výlučne vnútroštátnou záležitosťou a nespravuje sa právom Európskej únie, no na strane druhej to isté ministerstvo nastavilo dlaň Európskej únii na vyplatenie bezmála 300 miliónov EUR na organizáciu súdnictva v súvislosti so súdnou mapou.

Finančné záujmy Európskej únie sú nastavené tak, že ak na niečo únia peniaze poskytne, to niečo, sa už len z titulu kontroly toku použitia peňazí spravuje finančným režimom Európskej únie a jej kontrolných mechanizmov.

Návrh súdnej mapy sa zasekol v medzipriestore, k čomu si dovolím  pridať osobný názor, že z dôvodu, že predkladateľa návrhu zákona prevalcovali stovky pripomienok, aj zásadných. Starý legislatívny proces bude asi ťažko možné zresuscitovať, a tak podľa posledných náznakov to vyzerá tak, že sa pravdepodobne vyskúša  taktika úskoku, a to  predložením nového návrhu, ktorý ako inak, nikto nevidel a bude zavesený do MPK decentným spôsobom, bez väčšieho rozruchu.

Zrejme, aby sa nenarušila dovolenková pohoda prípadných účastníkov pripomienkového konania.

Opakovaný pokus o vtip o neaplikácii práva Európskej únie použil rezort spravodlivosti aj pri predložení návrhu zákona o disciplinárnom poriadku. Mimochodom, tento argument ministerky Kolíkovej o neaplikácii práva Európskej únie na otázky justičnej reformy, je najčastejším  argumentom Poľskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom. To len, aby bolo jasné, že akým smerom v rámci Európy  pod vedením Márie Kolíkovej  kráčame.

Podľa medializovaných informácií má Ministerstvo spravodlivosti SR približne 300 zamestnancov. Predpokladám, že zamestnáva aj externých poradcov. Zaujímalo by ma, či sa nenašiel ani jeden jediný, ktorý by bol zorientovaný aspoň v základoch práva Európskej únie a judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vychádzam z naivnej predstavy, že za peniaze dostanem kvalitnú službu, preto za verejné peniaze očakávam kvalitnú zákonotvorbu.

Nasledujúce riadky sa budú týkať disciplinárneho režimu sudcov, a nie zvyšných profesií, na ktoré sa uvedený zákon vzťahuje.

Pokúsim sa vysvetliť, prečo by sa mal občan Slovenskej republiky o oblasť disciplinárneho trestania sudcov zaujímať.

Disciplinárny režim sudcov rovná sa požiadavka na nezávislosti sudcu, ktorej súčasťou je jeho neodvolateľnosť s výnimkou vopred definovaných kritérií, kedy môže byť sudca z funkcie odvolaný.

Nezávislosť sudcu nie je privilégium sudcov.

Je to právo každého občana, mať prístup k nezávislému a nestrannému súdu.

Nie je to len právo garantované národnou legislatívou, ale aj právo vyplývajúce z článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Aj keď to predkladateľ návrhu zákona odmieta prijať ako nemenný fakt.

Preto je disciplinárny režim sudcov vec verejného významu, pri ktorom by mal zbystriť pozornosť každý občan tohto štátu.

Súdny dvor pri skúmaní otázky nezávislosti sudcov skúma aj disciplinárny režim sudcov, a to najmä spôsob kreovania a zloženie orgánu, ktorý má disciplinárnu právomoc, ako aj to či sú dané potrebné záruky, aby sa predišlo riziku toho, že disciplinárny režim bude využitý ako systém politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí.

Dotknutý orgán, ktorý rozhoduje o disciplinárnom previnení, sa musí javiť ako nezávislý a nestranný.

O disciplinárnom postihu sudcov má rozhodovať podľa návrhu 5 členný senát, ktorý sa skladá z predsedu, dvoch členov senátu a dvoch prísediacich.

Kto rozhoduje o tom, kto bude prísediaci? Súdna rada voľbou a jej databáza. V tejto databáze môže byť osoba, ktorá nie je sudcom, prokurátorom, notárom, súdnym exekútorom alebo členom súdnej rady.

Kto sú členovia Súdnej rady? 9 členov si volia sudcovia, 9 členov nominujú politici – parlament, vláda, prezident.

Akú novinku priniesla ministerka Kolíková minulý rok? Možnosť odvolať kedykoľvek bez udania dôvodu ktoréhokoľvek člena Súdnej rady orgánom, ktorý ho nominoval.

Kto  môže byť v databáze súdnej rady a kto bude rozhodovať o disciplinárnom previnení sudcov ako prísediaci?

30 ročný právnik, spôsobilý na právne úkony, zdravotne spôsobilý, bezúhonný, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, vykonáva právnickú prax najmenej 10 rokov a nie je členom súdnej rady (zbytočné zaduplovanie tejto požiadavky, ktorá je už obsahom iného ustanovenia zákona, ale vzhľadom na úroveň normotvorby rezortu spravodlivosti za posledný rok nič prekvapujúce).

Na bezúhonnosť nemusíte byť úplne čistý.

Za bezúhonnú sa  nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené, alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Len takáto osoba je vylúčená.

Hm č. 2.

Nevidím v návrhu zákona podmienku, že by nemalo ísť o politicky činnú osobu.

To ma  vyrušuje.

Z uvedeného vyplýva, že sudcov môžu súdiť ako prísediaci aj politici.

Vo vzťahu k prísediacim nachádzam v návrhu zákona len povinnosť mlčanlivosti. Povinnosti dávajúce záruky nezávislosti a nestrannosti prísediacich v návrhu zákona nie sú.

Proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nie sú prípustné opravné prostriedky a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

O tom, či navrhované zloženie disciplinárneho senátu dáva záruky toho, aby takýto súd bol považovaný za nezávislý a nestranný a či disciplinárny režim môže byť využitý ako systém politickej kontroly obsahu súdnych rozhodnutí, nech si urobí úsudok každý sám.

A lakocinka na záver:

Paragraf 46 – sa zapíše do novodobých dejín deľby moci:

(1) Orgány podľa § 9 ods. 1 (Súdna rada  v prípade sudcov) sú povinné do 30. augusta 2021 zvoliť prvých prísediacich v potrebnom počte a bezodkladne oznámiť predsedovi najvyššieho správneho súdu

(2) Ak v lehote podľa odseku 1 nie je zvolený potrebný počet prísediacich, potrebný počet prvých prísediacich namiesto orgánu podľa § 9 ods. 1 vymenuje bezodkladne minister.

No nie je nám dobre?

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie