Denník N

Vždy, nieko ťahá za kratší koniec…

Začnem zoširoka (bude to pozitívne, menej priestoru ostane na múdrosti o utečencoch).

Niekde v kútiku duše si myslím, že my ako ľudia sme to pokašlali už velice dávno. Nie sú to dekády, ale miléniá, hneď pri počiatkoch tzv civilizácie, keď sme začali zhromaždovať majetok. Keď sme sa rozdelili, na tých čo majú o pazúrik a mamutí zub viac a tých, čo majú o blchu menej. Zjednodušené, primitívne, neinteligentné tvrdenie, a predsa tomu verím.
Dnes tlačíme tento gigantický balvan, ktorý naberá každou generáciu na svojom objeme, pred sebou. Delíme sa na tých, ktorí si môžu kúpiť mesiac a tých, čo umierajú hladom. Delíme sa na čiernych, červených, bielych a vždy niektorá farba pokožky je tá menej cenná, hodná akurát vyhladenia. Delíme na tých dobrých a zlých.

Utečencov a domácich. Tých, čo majú právo líhať do teplej postele a tých, čo pochovavájú svojich synov.

Sme kreatívni, už tisíce rokov nevyschla naša studnica nápadov, prečo my a nie oni.
Utečenci sú len jednou kapitolou v tejto veľmi hrubej knihe. Je len dobré občas pomyslieť na to, že každá kapitola je iná. Dnes sú to oni, čo ťahajú za kratší koniec, a zajtra…?

 

If you are more fortunate than others, it’s better to build a longer table than a taller fence. Author Unknow

Ak máš viac šťastia ako ostatní, je lepšie vybudovať dlhší stôl ako vyšší plot. Autor neznámy

 

Teraz najčítanejšie