Denník N

Opakovanie, matka neúspešnosti

Tak ešte raz | Foto - unpslash.com
Tak ešte raz | Foto – unpslash.com

Témy týždňa 14. 6. 2021 – 20. 6. 2021 | Parlament schvaľuje zmeny v školstve i vede • Odborári nesúhlasia so zmenami v obsahu vzdelávania • Výber riaditeľov škôl je kvôli ľudskému faktoru v mnohých prípadoch naďalej netransparentný

Výrok týždňa

Samozrejme, že úvaha o pozitívnom účinku opakovania ročníka je chybná, lebo všetky výskumy na túto tému vedú k záverom, že ide o jedno z najškodlivejších opatrení. Dôkazom je východná časť Slovenska, kde ročník opakuje najviac žiakov, ale zároveň aj najviac žiakov predčasne vypadne zo vzdelávacieho systému, teda úspešne neukončí ani základnú školu. Treba pripomenúť, že Slovensko patrí ku krajinám, kde sa inštitút opakovania ročníka v rámci krajín OECD výrazne nadužíva.

Viera Kalmárová
bývalá hlavná školská inšpektorka
ankete Denníka N | 18. 6. 2021

 

Výber z udalostí

• Na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR plénum stihlo prerokovať a schváliť aj vládne návrhy z oblasti vedy a školstva.

Do druhého čítania posunul parlament dva návrhy o Slovenskej akadémii vied (SAV) a o verejnej výskumnej inštitúcii (tu a tu). Ich cieľom je transformácia ústavov SAV na verejné výskumné inštitúcie, zmena zloženia vedeckej a správnej rady či vekové obmedzenie pre zamestnancov. V druhom čítaní parlament tiež prerokoval vládny návrh zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorý zjednotiť financovanie regionálnych škôl pod jednu strechu.

• Plénum bude rokovať aj o ďalších návrhoch z oblasti školstva, ich prehľad sme zhrnuli tu. V programe schôdze je napríklad poslanecký návrh novely školského zákona od Richarda Vašečku (KÚ, klub OĽaNO), Márie Šofranko (OĽaNO) a Radovana Slobodu (SaS), ktorý má umožniť realizáciu povinného predškolského vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl.

Návrh v uplynulom týždni vláda odobrila s pripomienkami. Povinné predprimárne vzdelávanie je zavedené celoplošne pre všetkých zákonných zástupcov päťročných detí, sú zavedené kontrolné a vynucovacie nástroje. Jednoznačne je to teda úloha štátu, ktorú štát prenáša na samosprávu a mal by náklady spojené s touto úlohou samospráve hradiť,“ uviedlo k plánovanej zmene v medzirezortnom pripomienkovom konaní Združenie miest a obcí Slovenska.

Nespokojnosť s plánovanými zmenami v školskom zákone v uplynulom týždni vyjadril aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV). Kritika sa týka zavádzania nového modelu vzdelávacích programov, podľa ktorých bude vyučovanie na základných školách (ZŠ) pozostávať z troch vzdelávacích cyklov. Prvý majú tvoriť prvé tri ročníky ZŠ, druhý bude pozostávať zo štvrtého a piateho ročníka a tretí zahrnie šiesty až deviaty ročník.

„Zásadne nesúhlasíme s nastolenými reformnými zmenami v základnom školstve, so zmenou štátneho vzdelávacieho programu a následne školských vzdelávacích programov. Považujeme to za neetické pre celú pedagogickú verejnosť,“ vyhlásil predseda OZPŠaV Pavel Ondek, podľa ktorého táto reforma nie je podložená analýzami a zavádza sa v období, keď je pedagogická verejnosť vyčerpaná.

O vyčerpanosti a nedostatku pedagógov po viac ako roku pandémie písali Hospodárske noviny, ktoré medzi riaditeľmi a pedagógmi zrealizovali aj anketu s otázkou „Boli usmernenia ministerstva ohľadom návratu žiakov a hodnotenia dostatočné a zrozumiteľné?“.

To, ako dištančné vzdelávanie v čase pandémie hodnotia žiaci a žiačky, zisťoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) na vzorke viac ako 12-tisíc deviatakov ZŠ a štvrtákov osemročných gymnázií. Monitoring prebiehal spolu s mapovaním vedomostí v rámci Testovania 9, ktoré sa tentoraz neuskutočnilo plošne, ale iba na reprezentatívnej vzorke žiakov a žiačok. Výsledky NÚCEM zverejní v septembri.

Dopady prerušenej prezenčnej výučby na žiakov aj pedagogický zbor v rozhovore pre Konzervatívny denník Postoj opísala riaditeľka ZŠ v obci Kecerovce Alena Davidová. „Väčšinou je v rodine jeden telefón a kým sa dostanete k dieťaťu, aby ste mu zadali úlohu, tak si musíte pokecať s celou širokou rodinou. (…) Mali sme napríklad chlapčeka piataka, ktorý sa nám po covide bál vrátiť do školy, ani rodičia nevedeli, čo s ním robiť. Zabudol celú násobilku a nevedel už ani počítať. Mama s ním musela niekoľko dní chodiť do školy, lebo sa bál vstúpiť do triedy,“ priblížila riaditeľka s tým, že v prípade prvákov škola pristúpila aj k opakovaniu ročníka.

• Opakovanie ročníka je v tomto školskom roku možné na základe usmernenia, ktoré v máji zverejnilo ministerstvo školstva a podľa ktorého prepadávanie bude prebiehať takmer za rovnakých podmienok ako v období pred pandémiou. To vo verejnej výzve adresovanej ministrovi Branislavovi Gröhlingovi (SaS) skritizovali analytici Centra vzdelávacích analýz spolu s odborníčkami a odborníkmi z oblasti vzdelávania.

„Vyzývame ministerstvo školstva, aby: 1. Usmernenie týkajúce sa hodnotenia žiakov upravilo tak, aby opakovanie ročníka nebolo možné. 2. Zabezpečilo najmä žiakom s nízkou úrovňou vedomostí a zručností minimálne v nasledujúcom školskom roku adekvátnu a účinnú podporu,“ žiadajú iniciátori výzvy. Minister Gröhling v ankete Denníka N na kritiku reagoval argumentom, že opakovanie ročníka nie je trestom, ale nástrojom získania vedomostí pre napredovanie žiaka. „V tomto ohľade dôverujeme školám a riaditeľom, že možnosť opakovania ročníka citlivo zvážia,“ doplnil minister.

V súvislosti prepadávaním žiakov vydal Štátny pedagogický ústav (ŠPÚ) metodické odporúčanie apelujúce na obmedzenie opakovania ročníka iba na výnimočné prípady. „Dôležité je aj prihliadať na individuálne podmienky konkrétneho žiaka a na podporu, ktorá mu bola poskytovaná počas dištančného vzdelávania alebo po návrate do školy,“ pripomenula riaditeľka ŠPÚ Miroslava Hapalová. Ak škola udelí koncoročnú známku nedostatočný/neprospel, mala by podľa ústavu takému žiakovi či žiačke poskytnúť podporu pri príprave na komisionálnu skúšku.

Ďalšie reakcie na možnosť opakovať ročník v tomto školskom roku:

x „Efektívny spôsob je deti doučovať, venovať im pozornosť a čas navyše, podľa toho, koľko ho potrebujú, aby sa v učení zlepšovali a napredovali po náročnom období pandémie. Nechať deti prepadnúť, žiaľ, znamená, že učitelia na túto svoju skutočnú úlohu rezignovali,“ uviedla v ankete Postoja riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská.

x Riaditeľka ZŠ v Kecerovciach Alena Davidová rozhodnutie nechať opakovať ročník časť najmladších žiakov vníma ako formu pomoci Po tomto roku máme prvákov, ktorí vedia len osem písmeniek, a to sme radi, že vôbec toľko. Pre tieto deti sme pristúpili k opakovaniu ročníka. Je to pre ich dobro, aby sa v druhom ročníku netrápili,“ vysvetľuje riaditeľka.

x To, že opakovanie ročníka k ničomu nevedie, deti stigmatizuje, demotivuje a vylučuje z kolektívu, skonštatoval komentátor denníka Pravda Igor Daniš.

x „Opakovanie ročníka podľa mojej skúsenosti nikomu neublíži. Myslím si, že učitelia k tomu pristupujú veľmi zodpovedne a nechajú opakovať ročník len také dieťa, ktoré to naozaj potrebuje,“ povedala Alena Petáková, predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska.

x Špeciálny pedagóg Viktor Križo hodnotí možnosť nechať deti prepadnúť ako dôsledok rezignácie ministerstva školstva na systémové riešenia. „Deti zažili rok a pol chaosu, prišli o priateľstvá, učitelia prežívajú vyhorenie, únavu a vyčerpanie a rodičia šialenstvo. Ministerstvo organizuje chaotické doučovania za nízke sumy a v nedostatočnom meradle, nakupuje nábytok do škôl, prerába za stovky tisíc eur ukážkovú modelovú školu, zatiaľ čo deti a učitelia potrebujú okamžitú podporu. (…) Takže opatrenie prepadávania je nutné zlo, v ktorom na jednej strane je bezradný učiteľ a na druhej žiak,“ myslí si Križo.

Ministerstvo čelí kritike aj pre zmeny v učebnicovej politike. Otvorenie trhu s učebnicami totiž školám formálne prinieslo možnosť rozhodnúť sa, akú učebnicu budú používať, no sumu, ktorú na tento účel dostali, považujú za nedostatočnú a zaslanú neskoro (napr. tu) „Najväčší nedostatok je verejné obstarávanie. Je to veľmi zdĺhavé a učebnica, ktorú si vo verejnom obstarávaní vyberiete, je najlacnejšia a nie tá, ktorá je najkvalitnejšia,“ doplnila pre RTVS viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov (SKU) Soňa Puterková.

Šéf rezortu školstva v minulom týždni verejnosť  informoval o vyčlenení 6,5 milióna eur na učebnice pre triedy druhého stupňa ZŠ a stredné školy. „Pred pár mesiacmi sme investovali 5,7 milióna eur do učebníc určených pre deti na prvom stupni základných škôl. (…). Spoločne tak tento rok investujeme 12,2 milióna eur do učebníc,“ ohlásil Gröhling.

V posledných týždňoch sa kritika rezortu spája aj s testovaním detí na prítomnosť koronavírusu. Kým v prípade letných táborov sa definitívne rozhodlo, že negatívny a štátom hradený PCR test bude podmienkou účasti dieťaťa, Denník N upozornil na prípad základnej školy s ohniskom nákazy, ktorej ministerstvo školstva odmietlo poskytnúť PCR kloktacie testy.

• SKU a Transparency International Slovensko pre školy vypracovali príručku o transparentných výberoch riaditeľov škôl. O stave výberových konaní na riaditeľské posty a najnovšie dáta o atraktivite riaditeľského povolania v školstve autori príručky prezentovali aj formou online diskusie. Účastníkom diskusie bol aj stredoškolský učiteľ Peter Wetzler, ktorý sa za posledný polrok dvakrát zúčastnil výberového konania na post riaditeľa školy v Bratislave.

„Zúčastnil som sa nedávno výberového konania na riaditeľa školy v Bratislave, kde opakovane kandidovala vysoko postavená úradníčka ministerstva školstva, ktorú prišiel ako člen rady školy podporiť aj samotný minister školstva. Výberové konanie vyhrala, ale nie je vôbec jasné, na základe čoho. Nehodnotili sa žiadne kritériá, ktoré by objektívne porovnávali schopnosti a zručnosti kandidátov,“ priblížil Wetzler vlastnú skúsenosť.

Odbor komunikácie ministerstva školstva zverejnil stanovisko, v ktorom konštatuje, že procesy výberu riaditeľov sú nastavené tak, aby bola dodržaná transparentnosť a objektívnosť. „Samozrejme, vstupuje do nich aj ľudský faktor, ktorý tieto procesy môže ovplyvniť, avšak je na konkrétnej rade školy a zriaďovateľovi, aby v čo najväčšej miere tieto nesystémové faktory vylúčili,“ skonštatovalo ministerstvo.

Osobnú účasť ministra školstva na konkrétnom výberovom konaní ako možný „ľudský faktor“ spochybňujúci jeho transparentnosť a objektívnosť odbor komunikácie nijako nekomentoval. Staronovou riaditeľkou Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave sa stala Viera Babišová, bývalá generálna riaditeľka sekcie stredných škôl na ministerstve školstva za ministra Gröhlinga.

Téme limitovania počtu funkčných období riaditeľov škôl v prepojení na spokojnosť učiteľov a ich fluktuáciu sa venuje analýza, ktorú zverejnil Inštitút vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva. „Analýza vplyvu dĺžky praxe riaditeľov na spokojnosť učiteľov neopodstatnila obmedzenie výkonu práce riaditeľa, keďže aj v školách s riaditeľmi pôsobiacimi vo funkcii dlhšie ako 15 rokov bola zaznamenaná vysoká spokojnosť učiteľov,“ uvádza autorka komentára Mária Balberčáková.

Ďalšie školské správy v skratke:

x IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže pripravil pre koordinátorov žiackych školských rád sadu metodických príručiek s cieľom zlepšiť participáciu žiakov v školách (dostupné tu).

x Akademickému senátu Slovenskej technickej univerzity hrozí znefunkčnenie krátko pred voľbou rektora, a to z dôvodu vzdania sa mandátu zo strany študentského senátora Denisa Ekeho. Ten vyjadril nespokojnosť s termínom volieb v čase, keď sa ich študentskí senátori pre prebiehajúce štátnice nebudú môcť zúčastniť.

 

Všimli sme si

• Denník N zverejnil reportáž, v ktorej približuje, prečo stovky Nórov študujú medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine. Na lekársku fakultu na univerzite v Osle sa hlási vyše deväťkrát toľko študentov na jedno miesto, ako sú schopní zobrať. Takže počty záujemcov ďaleko prekračujú možnosť, ktorú im nórsky vzdelávací systém zdarma poskytuje,“ dôvodí Ján Zima, riaditeľ nórskej spoločnosti Interstudium.

• Začiatkom júna v Budapešti tisícky ľudí protestovali proti zriadeniu čínskej univerzity Fudan. Do protestov sa zapojila aj budapeštianska radnica a primátor Gergely Karácsony. Súčasťou protestov je aj premenovanie štyroch ulíc v lokalite, kde má univerzita sídliť. Po novom by mali niesť meno Dalajlámu či pripomínať etnikum Ujgurov, ktorí v Číne čelia porušovaniu ľudských práv.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie