Denník N

Povinná škôlka očami rodičov z nízkopríjmových domácností

V júni 2019 slovenský parlament schválil novelu školského zákona, ktorým sa zavádza povinné predškolské vzdelávanie v materských školách pre všetky deti vo veku päť rokov, a teda rok pred plnením povinnej školskej dochádzky. Od septembra 2021, tak budú slovenské samosprávy povinné pre deti od päť rokov zabezpečiť miesta v škôlkach. Účasť na predškolskom vzdelávaní je kľúčová pre rozvoj a ďalšie vzdelávacie cesty dieťaťa a preto sprístupnenie vzdelávania je dôležitým krokom osobitne (ale nielen) pre deti z vylúčených komunít. Terénny výskum, ktorý sme realizovali v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť v rámci projektu PPV/Posilnenie odborných kapacít v predprimárnom vzdelávaní v kontexte inklúzie rómskych detí v troch vybraných lokalitách na strednom a východnom Slovensku však ukázal, že aj napriek zavedeniu tejto zákonnej povinnosti, rodiny zo sociálne znevýhodneného prostredia môžu naďalej čeliť prekážkam v prístupe k predškolskému vzdelávaniu. Rodičov z nízkopríjmových skupín sme sa preto v priebehu jesene 2019 v troch fokusových skupinách pýtali, aké problémy v prístupe k predškolskému vzdelávaniu považujú za najkľúčovejšie.

Finančnú záťaž nespôsobujú len mesačné poplatky za škôlku

Novela školského zákona sa síce snaží ošetriť zavedenie povinnej dochádzky do materskej školy bezplatným školným, a teda  oslobodením rodín od mesačných poplatkov za školné za každé dieťa, no pravidelná dochádzka do materskej školy je  spojená aj s dodatočnými nákladmi a neformálnymi poplatkami. Práve tie môžu predstavovať pre nízkopríjmové rodiny a rodiny z vylúčených skupín zásadnú finančnú záťaž.

V spojitosti s pravidelnou dochádzkou musia rodičia rátať s výdavkami napríklad na oblečenie, prezuvky, pyžamo, či hygienické potreby. V niektorých materských školách museli rodičia dokonca hradiť výdavky za posteľné obliečky a prispieť na pracovný materiál ako je pracovný zošit alebo výkresy. V niektorých samosprávach pomáhajú s týmito nákladmi miestne komunitné centrá, takáto pomoc však nie je systematická a závisí skôr od aktivít miestnych neziskových organizácií.

Rodičia tiež musia prispievať do rodičovského fondu, z ktorého sú hradené výlety alebo mikulášsky balíček. Výšku príspevku si síce odhlasujú sami rodičia v rámci úvodného rodičovského stretnutia, podľa vyjadrení niektorých rodičov z našich fokusových skupín však mnoho z nich cíti tlak odhlasovať aj sumu, ktorú si len ťažko môžu dovoliť. Aj keď so sumou nesúhlasia, nechcú vyvolávať konflikty. To, že niektorí rodičia si nemôžu dovoliť uhradiť príspevok v určitej výške možno vnímať aj na príklade jednej z respondentiek, matke dvoch detí zapísaných do materskej školy, ktorá mala tiež problém uhradiť poplatok do školského fondu vo výške 20 EUR na rok za svoje deti a musela dokonca požiadať vedenie škôlky o splácanie: ,,Ešte som nedala, ale dám na splátky, dá sa, ja som povedala, ja som ukazovala šek koľko dostanem [pozn. autoriek: mesačný príjem] a [riaditeľka] povedala že sa dá [na splátky].”

Byť jediným alebo jedným z mála nízkopríjmových rodičov v skupine vás môže viesť k pocitu, že nechcete vytŕčať z davu a zbytočne na seba upozorňovať. Sociálny nátlak vám teda nedovolí správať sa odlišne než ostatní lepšie zarábajúci rodičia v skupine, ktorí  problém s poplatkom vo výške 20 EUR zväčša nemajú. Podobne to vysvetľuje aj jedna respondentka: ,,Poviem Vám to, lebo keď je tam [len] tri, štyri [rodičov] takých čo by nemal na to, tak sa neodváži povedať že hej ja nemám z čoho zaplatiť.”

Zmena sociálneho statusu rodiny

Niektoré deti ukončujú dochádzku do materskej školy predčasne, ak si rodina už ďalej nemôže materskú školu dovoliť. Často ide o rodiny s deťmi mladšími ako päť rokov, ktoré nemajú povinnosť platiť za škôlku, pretože boli v hmotnej núdzi. Pokiaľ však rodič začne poberať rodičovský príspevok, rodina už nie je v hmotnej núdzi. Pritom príjem z rodičovského príspevku môže byť pre rodinu stále nedostatočný. Aj v prípade, že sa jeden z rodičov rodiny v hmotnej núdzi zamestná, sociálny status rodiny sa mení napriek stále nízkemu príjmu, i keď ten môže presahovať životné minimum povedzme len o jedno euro. V našich rozhovoroch sa teda aj zmena sociálneho statusu rodiny  ukázala ako dôvod ukončenia dochádzky dieťaťa do materskej školy. Svedčí o tom aj prípad jednej z respondentiek, ktorá premýšľala o ukončení dochádzky jej detí do škôlky, v prípade, že by si jej manžel našiel zamestnanie. Pre mnohé rodiny môže byť kritické aj preklenovacie obdobie, kedy dochádza k zmene sociálneho statusu, čo potvrdzuje aj situácia ďalšej našej respondentky: ,,Nám dajú šek na dva mesiace [pozn. autoriek: šek z MŠ na úhradu poplatkov za školné, obedy a pod. za dieťa na mesiac] – 64 EUR a dostala som v septembri 73 prídavok [na dieťa], lebo mi skončil  rodičovský [príspevok] a od júla, už sme v októbri, ešte stále nemám ani rozhodnutie,  ani že koľko peňazí budeme dostávať, nič. Iba detské prídavky som dostala. A že z toho [pozn. autoriek: má zaplatiť MŠ].”

Aj sprievod môže zamiešať karty v dochádzke do škôlky

Málokto si uvedomuje, že taká banalita, ako je odprevadenie dieťaťa do škôlky, môže mať významný vplyv na jeho dochádzku. Pravdou je, že predovšetkým v rodinách, kde sú mladšie deti a novorodenci, prípadne deti so zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú celodennú starostlivosť, môže zaneprázdnenosť rodiča starostlivosťou o iné dieťa spôsobiť, že predškolák ostane doma. Situáciu navyše komplikuje aj veľká vzdialenosť medzi miestnymi škôlkami a vylúčenými komunitami, pričom do obce nemusí viesť bezpečná cesta. Jedna z našich respondentiek, matka starajúca sa o novorodenca so zdravotnými ťažkosťami, v čase nášho rozhovoru tiež riešila, ako zabezpečiť dochádzku svojho staršieho dieťaťa do škôlky. Do škôlky ho nemal kto odprevádzať, a preto sa zhoršila aj jeho dochádzka: ,,[…] on bude chodiť, on už má vyplatené v škôlke aj obedy, stravu má vyplatenú, som mu vyplatila…len jak príde muž z roboty, že on bude s chlapcom [pozn. autoriek: s novorodencom] doma a ja ho zanesiem [do škôlky], alebo ako.”

Účasť na vzdelávaní do veľkej miery ovplyvňujú aj iné faktory. Jedným z nich je celková klíma v materskej škôlke. Súvisí s tým prítomnosť odborného personálu pracujúceho s deťmi, prítomnosť pedagogických asistentov a asistentiek ovládajúcich rómsky jazyk, zvlášť vo vzťahu k deťom, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, a tiež prístup samotných učiteľov a učiteliek k rómskym deťom a ich pripravenosť pracovať s deťmi pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dôležitá je aj iniciatívnosť zo strany materskej školy šíriť osvetu a robiť nábor v marginalizovaných rómskych komunitách, ale aj komunikácia a utužovanie vzťahov s rodičmi. Pandemickou situáciou zasiahnuté samosprávy však môžu mať problém finančne pokryť už i len rozšírenie škôlky a zabezpečenie prevádzkového personálu, nehovoriac o odbornom personáli či asistentoch.

Na záver možno konštatovať, že zavedenie povinnosti absolvovať aspoň jeden rok v škôlke je bezpochyby správny krok, avšak v súvislosti so zlepšením zaškolenosti rómskych detí toho veľa nerieši. Novela zákona sa zameriava na zabezpečenie zvýšenej miery dochádzky detí do materskej školy, avšak nezohľadňuje vytvorenie podmienok pre plnenie dochádzky detí z chudobných rodín, rovnako ako nezohľadňuje potreby detí zo sociálne znevýhodnených rodín vo vzdelávaní. Mnohé rodiny čelia bariéram dnes a zavedením povinnosti tieto bariéry z ich životov len tak nezmiznú. Zavedenie povinnej škôlky preto musí ísť ruka v ruke s vytvorením podmienok, aby každé dieťa dokázalo pravidelne navštevovať škôlku bez výrazného finančného zaťaženia rodičov.

Viac informácií o súčasných bariérach detí zo znevýhodneného prostredia v prístupe ku kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a o problémoch, ktorým môžu samosprávy čeliť pri zavádzaní povinnej škôlky, nájdete tu:  https://www.governance.sk/gov_project/projekt-ppv-posilnenie-odbornych-kapacit-v-predprimarnom-vzdelavani-v-kontexte-inkluzie-romskych-deti/

 

Prezentované zistenia sú súčasťou projektu PPV/Posilnenie odborných kapacít v predprimárnom vzdelávaní v kontexte inklúzie rómskych detí.  Tento projekt je  realizovaný žiadateľskou organizáciou eduRoma – Roma Education Project v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť a Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a podporený z finančného mechanizmu Active Citizens Fund – Slovakia.

Teraz najčítanejšie

Inštitút SGI

Inštitút SGI je občianske združenie, ktoré sa snaží prispieť k zlepšeniu kvality verejných služieb a väčšej otvorenosti verejných inštitúcií. Zastrešuje internetové projekty Demagog.sk a Odkazprestarostu.sk. Okrem toho sa výskumne venuje témam sociálnej inklúzie a inkluzívneho vzdelávania, zamestnanosti a kvality štátu.