Ciele udržateľnosti v projektoch Horizontu 2020

Program Horizont 2020 mal politickú podporu čelných predstaviteľov Európy a poslancov Európskeho parlamentu (EP), ktorí sa zhodli na tom, že investície do výskumu a inovácií sú rozhodujúce pre budúcnosť Európy. Jadrom stratégie Európa 2020 je zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. EK uvádza, že už financovanie výskumu EÚ na základe predošlých rámcových programov spojilo vedcov a priemysel tak v Európe, ako aj na celom svete, aby hľadali riešenia rozsiahleho spektra problémov. Ich inovácie zlepšujú životy, pomáhajú chrániť životné prostredie a vďaka nim je európsky priemysel udržateľnejší a konkurencieschopnejší[1].

Na druhej strane existuje viacero medzinárodných organizácií, ktoré sa taktiež venujú identifikácii spoločenských výziev a možnostiam zvýšenia kvality života ľudskej spoločnosti. Jednou z nich je OECD, ktorá publikuje v rámci svojej agendy viacero spoločenských výziev formulovaných do tzv. cieľov udržateľnosti. Tieto sa dajú považovať za akési problémy, ktorým ľudstvo čelí, a ktoré by malo riešiť. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti[2]. Zmena klímy, chudoba, zvyšujúce sa ekonomické a sociálne nerovnosti alebo neudržateľnosť prevládajúcich vzorcov výroby a spotreby sú komplexné a navzájom previazané problémy. Izolované zásahy a opatrenia preto strácajú účinnosť pri ich riešení. Agenda 2030 bola prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov v roku 2015 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev a cieľov udržateľnosti[3].

V rámci štúdie sme sa zamerali na to ako program Horizont 2020 prostredníctvom financovania výskumno-inovačných projektov napĺňa jednotlivé ciele udržateľnosti prostredníctvom jednoduchej sémantickej analýzy. Pre priradenie projektov k jednotlivým cieľom Agendy 2030 bol vytvorený vlastný bodový systém, ktorého princípom je vyrátanie skóre každého cieľa pre všetky projekty.

Má špecializácia výskumu pozitívny efekt?

Z globálneho pohľadu sa dá hlavne pri európskych krajinách konštatovať výrazná špecializácia výskumných projektov Horizontu 2020 podľa spoločenských cieľov hlavne smerom k rýdzo ekonomickému charakteru. Jemnou výnimkou boli sekundárne ciele krajín koordinátorov, kde bola diverzita vyššia. Túto výraznú špecializáciu nepovažujeme za celkom pozitívnu a šťastnú vzhľadom na potenciálne deformity v oblasti inovácií zameraných skôr na riešenie zvyšovania produkcie alebo obratov niektorých vybraných segmentov priemyslu ako napr. energetika. Špecializácia vyplýva z postavených domén a výziev výskumu Horizontu 2020 stanovených Európskou Komisiou pri príprave tohto programovacieho obdobia, ktoré však môžu byť aj napriek presadzovaniu menej úspešné ako tie ekonomické.

Potenciálnym riešením by mohlo byť vyžadovanie formálnejšieho dopadu na čiastkové oblasti všetkých spoločenských cieľov alebo na oblasti jednotlivých stanovených cieľov EK, napr. aj vo forme misií ako tomu je v Horizont Európa. Na druhej strane, z pohľadu niektorých výskumníkov sú aj misie stanovené nekonzistentne a systémové oblasti ako je kvalita pôdy sa nemôžu porovnávať so systémovým riešením zdravia, kde dominuje len jedna špecifická oblasť – rakovina, čo naznačuje na nie úplne rovnaký postup pri stanovení jednotlivých misií. Citlivé oblasti ako tzv. „jobless future“, ktoré sú ovplyvňované inováciami a tlakom na zvyšovanie produktivity by bolo vhodné analyzovať špecificky z pohľadu najviac financovaných projektov v rámci Horizontu 2020, aby bolo možné určiť úroveň spoločenskej zodpovednosti výdavkov na výskum a validovať alebo poprieť prístupy k tvorbe pracovných miest rozvojom inovácií, zvyšovania príjmovej a sociálnej nerovnosti.

Na základe výsledkov by sme radi podporili myšlienku, ktorá má zvýšiť financovanie projektov vo verejnom záujme systémovým spôsobom (napr. podpora financovania výskumu alternatívnych sociálnych a ekonomických modelov v novej inovačnej štruktúre v ekonomike). Zároveň však aj zvýšiť dôraz a vyžadovať v projektových návrhoch, ako aj v konkrétnych pracovných balíkoch počas riešenia projektu socioekonomické modelovanie dopadu na vybrané spoločenské problémy s vysokou mierou validity a objektívnosti. To by malo zvýšiť význam integrácie socioekonomického výskumu aj vo výskumoch priemyselných inovácií, príp. iných komercializačných projektoch. Potenciál socioekonomického výskumu spočíva nielen v analýze a modelovaní dopadov na hlavné spoločenské potreby akými sú príjmová nerovnosť, chudoba, kvalita potravín a regionálne disparity, ale aj na spôsoby validácie hodnoty komerčnej inovácie, za ktorú budú občania zo svojich finančných prostriedkov znovu platiť. V tomto smere je vhodné zamerať výskum aj na hlbšie pochopenie trhových síl a objektívnosti hodnoty produkcie v informačnej asymetrii generovaného alebo motivovaného dopytu zo strany koncových užívateľov.

Radi by sme preto vyzvali politikov a výskumníkov, aby sa zamerali na hlbšie pochopenie komplexity výskumu a inovácií v kontexte riešenia spoločenských problémov prostredníctvom zvýšenia integrácie socio-ekonomického výskumu z hľadiska modelovania spoločenských dopadov výsledkov výskumných a inovačných projektov a financií a rozvoja nových ekonomických modelov využiteľnosti a nasadenia inovácií v trhovom prostredí pri znižovaní informačnej asymetrie a zvyšované objektivizácie hodnoty pre spoločnosť. Zároveň vyzývame, aby sa zvýšilo financovanie oblastí výskumu a inovácií nekomerčného charakteru hlavne z hľadiska systémového výskumu a výskumu komplexity napĺňania spoločenských potrieb vrátane objektivizácie ich identifikácie a merateľnosti.

Celú analýzu si môžete prečítať na našom webe.

Radoslav Delina, expert v projekte Scipol.

Barbora Halásová, junior analytička

[1] https://ec.europa.eu/info/research-and-innovation/strategy_en

[2] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/api/files/document/print/en/memo_15_5709/MEMO_15_5709_EN.pdf

[3] https://www.undp.org/content/dam/undp/library/corporate/brochure/SDGs_Booklet_Web_En.pdf

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.