Denník N

Čo sa ešte nepovedalo o radikálnej odpovedi EÚ na covid-19

Ak spisovateľ v prvej kapitole knihy spomenie zbraň, najneskôr v tretej musí vystreliť. Inak v príbehu nemá čo robiť. Toto pravidlo je známe ako princíp Čechovovej pušky, a patrí medzi užitočné zásady dobrého písania. Inšpirovať by mohlo aj politikov a odborníkov zodpovedných za reformy a investície v Pláne obnovy a odolnosti SR.

Dve dejstvá – náročnú prípravu aj búrlivú verejnú diskusiu – už má za sebou. Prichádza tretie a najdôležitejšie. Ukáže sa, či puška naozaj vystrelí a či strieľa ostrými alebo slepými nábojmi.

Plán obnovy bol v predchádzajúcich mesiacoch diskutovaný ako máloktorý vládny dokument. Pozornosť verejnosti prirodzene priťahovali kritici nespokojní s tým, že v pláne sa nenachádzajú tie výdavky, ktoré práve oni považujú za dôležité.

Najdôležitejšia neistota spojená s čerpaním peňazí z plánu obnovy je však fundamentálnejšia ako pochybnosti o správnom rozdelení zdrojov. Dokážeme ako krajina využiť unikátny nástroj, aby sme obnovili rast životnej úrovne a opäť začali dobiehať vyspelé krajiny?

Chceme reformovať zastarané školské učivo, a to nie je malá vec. Budeme stavať nové nemocnice, čo sa štátu na Slovensku nepodarilo desaťročia. Máme ďalší pokus pripojiť verejnú správu do počítačov v našich v vreckách tak, aby digitalizácia konečne priniesla ľuďom úžitok.

Reformy a investície v pláne obnovy majú potenciál posunúť Slovensko z pozície montážnej dielne Európy. Plán obnovy môže byť výstrelom, ktorý dokáže pohnúť desaťročia neriešenými problémami. Ak sa o päť rokov pozrieme späť a uvidíme, že Slovensko sa posunulo správnym smerom, tak sme o pláne obnovy nerozprávali zbytočne.

Výhodný pre Slovensko

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré môžu získať najviac. Z fondu obnovy a odolnosti, na ktorom sa v júli minulého roka dohodli lídri členských štátov EÚ, najviac získajú menšie a chudobnejšie krajiny. Slovensko predbežne dostane v prepočte na obyvateľa jeden z najväčších balíkov – približne 1 200 eur na hlavu je viac než Švédsko a Holandsko dokopy.


Pred pandémiou koronavírusu by bol podobný plán ťažko predstaviteľný. Nápady existovali, ale štáty so zdravšími verejnými financiami nesúhlasili s vytváraním dlhu, ktorý by bol kolektívne krytý všetkými členskými krajinami. Globálna pandémia však dokázala zmeniť mnoho postojov.

Hoci na Slovensko z plánu obnovy ešte neprišlo ani euro, pozitívne efekty sa už prejavujú. Prvým je, že vďaka kolektívnej váhe členských štátov si členské krajiny požičiavajú oveľa lacnejšie. Paneurópske dlhopisy posilňujú ekonomickú úniu. Sú aj experti, ktorí tvrdia, že presne toto bolo potrebné už počas dlhovej krízy eurozóny na začiatku minulého desaťročia.

Ďalším výrazne pozitívnym efektom je množstvo ambicióznych reforiem a investícií. Áno, zatiaľ sú iba na papieri, ale unikátna forma plánu obnovy, ktorý čerpanie peňazí podmieňuje reformami  a plnením dopredu stanovených míľnikov, zvyšuje šancu, že to tak tentoraz nezostane. Keď nebudú reformy, nebudú ani peniaze. To je silná motivácia, aby sa zodpovední snažili sľuby a plány splniť.

Potrebná zmena v školstve

Priemyselná revolúcia priniesla obrovskú technologickú zmenu, bohatstvo a množstvo pracovných príležitostí. Dnes to vieme, keďže máme výhodu retrospektívneho pohľadu. Lenže v roku 1779 tkáč Ned Ludd v strachu o svoju budúcnosť zobral kladivo a rozbil automatický pletací stroj. Svojou vzburou inšpiroval celé hnutie na boj proti technologickej zmene.

V súčasnosti sa opäť vďaka digitalizácii a automatizácii rýchlo blíži obdobie výrazných sociálnych  zmien. Umelá inteligencia už dokáže automatizovať mnoho kognitívnych zručností, na ktoré bolo ešte donedávna potrebná ľudská pracovná sila. Zmena nepríde cez noc, ale postupne vytvorí potrebu preškoliť mnoho ľudí, ktorých súčasné zamestnanie jednoducho zanikne.

Rozbíjanie strojov nepomohlo pred dvesto rokmi, ignorovanie pokroku nepomôže ani dnes. Na digitálny svet sa musíme pripraviť. Deti v školách potrebujú namiesto repetitívnych úloh kognitívne náročnejšie zadania, ktoré si vyžadujú kritické myslenie, kreativitu, schopnosť riešiť problémy, alebo interakciu s ľuďmi. Na Slovensku tieto zručnosti chýbajú. V porovnaní s rovesníkmi v iných vyspelých krajinách deti zaostávajú v čitateľskej a prírodovedeckej gramotnosti, aj v kritickom myslení. V digitálnych zručnostiach sme na chvoste EÚ.

Komponent vzdelávania pre 21. storočie v pláne obnovy má za cieľ pripraviť deti na digitálnu budúcnosť. Najdôležitejšia je reforma obsahu vzdelávania na základných školách a podpora profesionálneho rozvoja učiteľov. Keďže nie všetci žiaci a žiačky majú prístup k počítačom, potrebná je aj investícia do digitálneho vybavenia.

Najviac investícií do zdravotníctva

Investície do zdravotnej starostlivosti tvoria najväčšiu časť balíka zdrojov v pláne obnovy, dokopy vyše 1,3 miliardy eur. Medzi kľúčové investície bude patriť výstavba a rekonštrukcia nemocníc.

Budovy v nemocničných areáloch majú bežne vyše päťdesiat, niektoré aj viac než sto rokov. Aj keď sa nemocnice modernizujú nákupmi nových prístrojov, zastaraná infraštruktúra výrazne obmedzuje možnosti zlepšiť procesy. Navyše, takéto prostredie nie je príťažlivé ani pre kvalifikovaný personál. Modernizácia môže pomôcť zatraktívniť prácu na Slovensku, v ideálnom prípade aj obmedziť odliv zdravotníkov do zahraničia.

V pláne obnovy je  kľúčovou investíciou výstavba a rekonštrukcia nemocníc, spolu s novým vybavením, do ktorej  pôjde 998 miliónov. Spolu by malo vzniknúť viac než 2 400 nových, alebo zrekonštruovaných, lôžok. Je dôležité, aby sa z nemocníc stalo príjemnejšie prostredie. Lepšie sa budú cítiť nielen pacienti, ale aj zdravotníci.

Aby sme mohli optimalizovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti, do konca roka sa pripraví a schváli analýza optimalizácie siete nemocníc,  ktorá odhalí slabé miesta. Konečne zistíme, kde je nedostatok lekárov a dokážeme cieliť pomoc ľuďom, alebo motivovať lekárov, aby si otvorili prax tam, kde je to najviac potrebné.

Digitalizácia štátu: tentoraz naozaj

Už nejaký čas žijeme v dobe, keď sa množstvo služieb presúva do online priestoru. Najväčšia sieť ubytovaní už nie je Marriott, ale AirBnb, ktorá nevlastní ani jeden hotel. Do online priestoru sa musí presunúť aj štát. A musí to urobiť spôsobom, z ktorého používatelia jeho služieb budú mať väčší úžitok ako doteraz. Je nezmyselné, aby sme si za dve minúty cez telefón vedeli požičať peniaze z banky, ale kvôli jednoduchým úradným veciam museli cestovať do klientskeho centra.

Všeobecná skúsenosť s digitálnou verejnou správou na Slovensku je negatívna. Hoci  2,3 milióna občanov má elektronický občiansky preukaz, len 12 percent z nich v roku 2020 využilo niektorú z elektronických služieb štátu. Systém nekladie dostatočný dôraz na jednoduchosť používania,  je neprehľadný a pomalý. Spomedzi ostatných krajín EÚ sme v digitalizácií na 26. mieste.

Dlhé čakacie doby, pomalé procesy a čakanie v rade na pobočke sa však dajú zmeniť pomocou digitálnej transformácie. Celkovo na Slovensko na zlepšovanie tejto oblasti pritečie 615 miliónov eur. Vďaka podmienke, že komisia preplatí reformy iba v prípade, že dosiahneme stanovené ciele a míľniky si nemôžeme dovoliť, aby to dopadlo ako vždy. Napríklad do roku 2026 budeme na Slovensku musieť vedieť vyriešiť pomocou eGovenrmentu 16 nových životných situácií.  Plán obnovy je šanca, že ich štát použije na rozumnejšiu digitalizáciu verejných služieb ako doteraz.

Bude to inak

Plán obnovy je nový nástroj, ktorý je na Slovensku spomínaný pomerne často. Medzi iným, patrí k rekordérom v počte prijatých pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Keďže išlo o politicky citlivú vec, je pochopiteľné, že tým, na ktorých nevyšlo, sa to nepáči. To však neznamená, že plán obnovy je slepý náboj. Práve naopak, je to silný pušný prach pre verejné politiky a investície, ktorý nás môže konečne dostať z „pasce stredného príjmu“.

Na Slovensku nemáme najlepšiu kolektívnu skúsenosť s čerpaním európskych fondov. Tentoraz to môže byť iné. To, že do Bruselu neposielame faktúry, ale dôkazy o úspešnosti reforiem a investícií je novinka, ktorá vytvára – doteraz chýbajúci – tlak na dotiahnutie zmien do zdarného konca.

Martin Brezina (Útvar hodnoty za peniaze MF SR)

Teraz najčítanejšie