Denník N

Prečo sa bojíme pritiahnuť na Slovensko tých najlepších?

Každý tím, a je to jedno, či v športe alebo v inom biznise, potrebuje kvalitného lídra. Aj preto našu reprezentáciu vedie Kanaďan Craig Ramsey. Ak na trhu nie je v akejkoľvek krajine dostatok expertov či odborníkov v akomkoľvek segmente ekonomiky, musí krajina svoj problém riešiť. Najať si zahraničného trénera v hokeji teda optikou práve skončeného šampionátu nebola hanba, ale správny krok a nutnosť.

Slovenské zdravotníctvo má vážny problém v podobe nedostatku zdravotníckeho personálu: zdravotných sestier, lekárov či sanitárov. O tom, že v blízkej budúcnosti budeme čeliť nedostatku personálu v zdravotníctve vieme už viac ako desať rokov. V tom čase, ergo niekedy v roku 2009 sme ešte nečelili akútnemu nedostatku zdravotníkov, minimálne nie v tak veľkej miere, ako je tomu dnes.

Potrebujeme najmä zdravotné sestry

V roku 2009 bolo 3,6 percenta zdravotných sestier starších ako šesťdesiat rokov. O desať rokov neskôr  to však už bolo 11,4 percenta zdravotných sestier, čo predstavuje 3600 zdravotných sestier. Pod vplyvom pandémie covidu-19 reálne hrozí, že sa časť sestier rozhodne odísť do dôchodku. Druhú vlnu pandémie sme totiž manažérsky nezvládli a covid-19 až na kosť odhalil naše najväčšie bôle. Vekový priemer sestier na Slovensku dosahuje 47 rokov. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek registruje viac ako 5 290 sestier vo veku nad 60 rokov, ktoré môžu odísť do predčasného dôchodku. Už tento rok odíde do dôchodku 1100 sestier, čo nás posunie ku naozaj hraničnému stavu udržateľnosti systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. A to najhoršie číslo na záver. Na Slovensku aktuálne chýba 14 000 sestier, najčastejšie odchádzajú do susedného Česka. Podľa medzinárodného prieskumu „Barometer medzi sestrami“, do ktorého sa zapojilo vyše tisíc študentov stredných, vyšších a vysokých škôl vyplýva, že spočiatku väčšina študentov počas štúdia plánuje zostať pracovať doma. Po absolvovaní štúdia svoj názor často zmenia. Pracovné ponuky najčastejšie odmietnu pre nevyhovujúce finančné ohodnotenie. Predstava študentov o výške mzdy na Slovensku je v rozmedzí 1150 až 1550 eur v hrubom – bez nadčasov, služieb, príplatkov. Reálna mzda väčšiny sestier, a to aj s 30 a viacročnou praxou je však na úrovni 971 eur v hrubom.

Ako sme sa vlastne dopracovali k tak poddimenzovanému stavu napríklad pri zdravotných sestrách? Pred 7-10 rokmi už kompetentní museli vidieť, že nás čaká v budúcnosti obrovský problém. Otázka však znie, prečo sme tento problém nezačali riešiť už dávno. A realitou je, že vidieť videli aj hovoriť možno hovorili, ale to najdôležitejšie, návrh riešenia a jeho realizácia chýbali a chýbajú do dnes.  Veď typická slovenská stratégia – veď sme upozorňovali. Ale nikto s tým nič neurobil, a ani len nezačal robiť. Ministerstvo financií a zdravotníctva vedelo, že nedostatok personálu je časovaná bomba, no problém poddimenzovaného sektora nebol pred desiatimi rokmi, tak do oči bijúci.

Ministerstvá teda strčili hlavy do piesku a tvárili sa, že problém nevidia a pravdepodobne dúfali, že ak si pred problémom zakryjú oči, tak problém zmizne. Netreba hádam opakovať, že problém sa len zriedka vyrieši sám od seba. Dnešná situácia je taká, že zdravotné sestry odpracujú v priemere 27 dní nadčasov alebo 216 hodín naviac, ako je ich úväzok. Náš zdravotný systém visí na vlásku, ktorý predstavuje ochota a obetavosť sestier pracovať stovky hodín ročne naviac.

Problém nedostatku zdravotného personálu nie je slovenským špecifikom, ale je to globálny trend, ktorý riešia všetky západné krajiny. Pre príklad, Veľká Británia plánuje do svojho zdravotníctva priniesť do roku 2026 100 000 zdravotníkov. Nemusíme teda dodávať, že ľudský kapitál je nedostatkovým tovarom a Slovensko oň bude musieť bojovať s bohatšími krajinami, ktoré dokážu efektívnejšie a ľahšie priviesť potrebný zdravotný personál. I keď to nie je populárny krok a politikom sa do neho vôbec nechce, tak masívna migrácia zdravotníkov z tretích krajín je pre Slovensko nutná.

Demagogické heslá populistov o tom, že cudzie nechceme a svoje si nedáme, možno znejú pre uši ľudí vábivo, no otázka znie, či kvôli populizmu dopustíme, aby sa o našich pacientov nemal kto starať. Pre kohokoľvek, kto bude potrebovať zdravotnú starostlivosť, bude lepšie, ak ju dostane od akéhokoľvek zdravotníka nehľadiac na to, v ktorej krajine sa narodil.

Ako to robia v Českej republike?

Česká republika, s ktorou sa tak často porovnávame, si tento problém plne uvedomuje a robí systematické kroky preto, aby identický problém, ergo nedostatok zdravotníckeho personálu riešila. V rámci programu MEDEVAC sa Česká republika snaží prilákať zdravotný personál napríklad i z Bieloruska. Cieľom tohto programu je prijatie vybraných bieloruských zdravotníkov a podporiť ich pracovné zapojenie sa v českom zdravotníckom systéme.

Aby sme sa vrátili k hokejovej analógii, tak tento program funguje podobne ako zámorské súťaže. MEDEVAC hľadá nutné posily pre zdravotnícky systém, podobne ako hľadajú zámorskí skauti talentovaných hokejistov. Po tom, čo MEDEVAC nájde vhodných adeptov prichádza k odchodu zdravotníka do Českej republiky, kde mu je poskytnutý kompletný servis v podobe nostrifikácie vzdelania, umiestnenia do niektorého medicínskeho zariadenia, pochopiteľne nehľadiac na to, kto je koncovým vlastníkom nemocnice, kliniky či sanatória.

Pracovníkovi, ktorý v rámci programu príde do Česka, je poskytnuté prirodzene aj ubytovanie či jazykový kurz, ktorý migrantom pomáha k rýchlejšej asimilácii sa s prostredím. Samozrejmosťou je i to, že do krajiny zväčša zdravotníci neprichádzajú osamote, ale v sprievode svojich manželov, partnerov alebo detí, ktoré môžu zo zdravotníkmi emigrovať. Program MEDEVAC samozrejme preverí dosiahnuté vzdelanie a prax možných kandidátov, ktorí sa chcú do tohto programu zapojiť. Bieloruskí zdravotníci vykonávajú zo začiatku svoju prax pod odborným vedením lekárov a ďalšieho odborného zdravotníckeho personálu. Následne a za predpokladu, že si bieloruskí zdravotníci dokončia proces nostrifikácie, ergo uznania bieloruského vzdelania v ČR, získavajú títo zdravotníci zamestnanie v nemocniciach.

Slovensko nepotrebuje znovu vynájsť teplú vodu, musíme sa len inšpirovať okolitými krajinami, ktoré aktívne a celosvetovo hľadajú zdravotnícky personál. Migrácia zahraničných zdravotníkov na Slovensko je nutnosť, bez ktorej sa zdravotný systém na Slovensku bude otriasať v základoch. Vzdelanie našich budúcich medikov spoločne s riadenou migráciou sú kľúčom k udržaniu zdravotného systému na Slovensku.

Teraz najčítanejšie

foto

Michal Pišoja

Vyštudoval som medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Od roku 2014 pracujem pre AGEL, najprv ako riaditeľ Nemocnice Košice-Šaca. V súčasnosti som predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom AGEL SK a predsedom predstavenstva AGEL a.s. Zo svojej pozície dozerám na chod 27 nemocníc na Slovensku a v Českej republike. Mám dve dcérky, hovorím 4 jazykmi a veľmi rád športujem a čítam o biznise, histórii či psychológii.