Denník N

Je škandalózny výstup so zvolenským sudcom dostatočnou prípravou na tretiu vlnu COVID v justícii ?

Sme pripravení, či si ideme aj my baliť kufre ako pán Matovič ?

Niektorí poučení z minulého roku, už nespochybňujú, či tretia vlna príde.  Otázkou je kedy nastúpi v plnej sile a aj v tom už majú mnohí jasno.

V Moskve sa situácia mimoriadne zhoršuje. Vyvoláva to prekvapenie, pretože podľa niektorých údajov až 60 % Moskovčanov Covidom prešlo, nejaké dosť nízke percento sa  zaočkovalo, vláda nikde nespravila žiadnu chybu, a predsa sú čísla pri šírení nákazy hrozivé.

Čo s tým ? Žurnalisti porovnávajú, prečo je zaočkovanosť populácie v Rusku taká nízka a zisťujú, čo je príčinou, že iné krajiny, napríklad USA, v ktorých mali občania  spočiatku tiež zdržanlivejší postoj k vakcinácii, sú na tom už dnes lepšie. Okrem iného zisťujú, že v Rusku panuje veľká nedôvera voči vláde, odborníkom a vlastnej vakcíne. A zlá prístupnosť, nedostatok objektívnych informácií a dát o vakcíne, jej výrobe a vedľajších účinkoch veci neprospieva.

Vláda v obave pred tým, čo sa na ňu valí, hovorí o riešení, ktoré je jej mentalite najbližšie – povinné očkovanie, s alternatívami, medzi ktoré možno bude patriť „vykúpenie“ sa z tejto povinnosti. Určitý typ ľudí asi neprekoná vlastný tieň a sú presvedčení o tom, že aj vírus sa bude dať skorumpovať. Moc peňazí vytvára paralelný svet s vlastnou realitou. Možno pozatváranie opozície pred voľbami nebude až takým úspechom, keď pán prezident nebude mať nad kým panovať.

Je jasné, že všetci sú unavení z toho, čo máme za sebou, aj keď pri boji s následkami COVIDU, dostali niektorí zabrať nepomerne viac než iní.

V mnohých napriek tomu hlodá pochybnosť, či ak  v takto vážnej situácii nie sú ľudia schopní a ochotní prehodnotiť priority,  má vôbec ľudstvo šancu na prežitie.

Javilo by sa, že po prekonaných zákazoch, obmedzujúcich bežné, každodenné, malé šťastie človeka, bude dôležité, aby sme sa správali tak, aby návrat do každodenného normálu – škola, práca, nákupy, bežný spoločenský kontakt a malé formy kultúrneho  (kiná, divadlá, múzeá) a športového vyžitia a samozrejme  školy, mohli fungovať. A to všetko v rámci nášho domova, v ktorom trávime väčšiu časť svojho života.

Lenže dôležitejšie sú veľké podujatia, cesty za hranice, kde je násobne väčšia šanca na to, aby sa nákaza rozšírila rýchlejšie, a aj vo väčšom rozsahu. Ak sme  delta variant na Slovensku zatiaľ nemali, poznali sme  ho len z “ počutia“ a asi by sme ho nechceli mať ako nového suseda, už je to inak. Niekto nám ho priniesol, ale určite nebude dlho vlkom samotárom.

Ako keby nám COVID neukázal, čoho je schopný.

Opäť viacerí bijú na poplach, že sa nezdá, že by sme boli pripravení a opäť premiér, ktorý žije na inej planéte povie, že sme. A hotovo. Pán premiér sa asi rozhodol postupovať tak, že aj keď mu pod nosom zomrie stovka ľudí, z tabletu prečíta, že  máme tú najlepšiu vládu.

Môžeme si však dovoliť ďalšie ochromenie ekonomiky, školstva, verejného života a úradov ? Bude parlament zase zasadať na výnimku, aby mohli prijať zmenu ústavy, v ktorej nás ešte viac obmedzia, aj poslanci s Covidom ?

Obmedzenie našich základných práv, slobody pohybu, zhromažďovania a iných sa bude javiť ako maličkosť. Vzhľadom na sociálne nepokoje sa možno budeme musieť prizerať na to, ako nám štát siaha na majetok.  Teda tým, ktorým ešte nejaký zostane.

Pán Matovič balí kufre. Odchádza zo Slovenska, keď sa vráti Smer. Hotová tragédia.

Ale čo ak zbalia kufre zdravotníci, ktorým kvôli slovám pána premiéra o tom, ako je vláda pripravená na tretiu vlnu a spomienke na to, čím museli doteraz prejsť, naskakuje husia koža ?

A čo ak zbalia kufre učitelia, ktorí vidia, že námaha, ktorú vynaložili na čudné vzdelávanie, neprináša vôbec žiadne ovocie a decká si už ani len nezapnú počítače ?

A čo zúfalí rodičia ? Zbalia kufre, aby  ušli pred svojimi rodičovskými povinnosťami ?

A čo ak odídu sudcovia ? Potom ako ich šéfka rezortu systematicky nakopáva, možno sa jej splní sen. Napriek tvrdeniu autorov súdnej mapy o tom, že počet vecí na súdoch sa znižuje,  COVID ochromil a zabrzdil vybavovanie mnohých vecí aj na súdoch.

Chúlostivejší pozorovateľ by nebol ďaleko od názoru, že súdy  kolabujú. Ako je rezort pripravený na ďalšiu vlnu nákazy, na ďalšie obmedzenia s tým spojené, ktoré ochromujú bežnú činnosť ?

Stačí to, čo tu máme teraz ? Nalepiť si na tvár rúško, respirátor, zosušiť kožu na rukách chémiou a vec je vybavená ? Keď bude najhoršie prijmeme predpis, aby sa pojednávali len dôležité veci ?

Ale v akých podmienkach sa budú pojednávať tie dôležité veci ?

Neuplynulo už dosť času na to, aby sme súdy, dôležité úrady, polície vybavili aspoň jednou, ak nie viacerými miestnosťami s vyšším hygienickým štandardom, kde sa budú môcť v maximálnom bezpečí pojednávať a prejednávať nevyhnutné veci, bez toho, že by to bolo spojené s rizikom ohrozenia života ?

Čo vyrieši rúško a respirátor, keď sa na chodbe pred pojednávacou miestnosťou o rozmeroch 1,5 m2 stretne 6 a viac ľudí. A čo to pomôže, keď títo spoločne strávia dlhý čas na pojednávaní, ktoré je už zo samej podstaty  založené na potrebe rozprávať a počúvať jeden druhého.

Skúste si ísť sadnúť na celý deň v 35 stupňových horúčavách v obleku a talári do pojednávacej miestnosti s rúškom alebo respirátorom na tvári a rozprávajte a sústreďte sa.

Pomerne namáhavú fyzickú prácu robili s respirátormi na tvári aj zamestnanci veľkých obchodných reťazcov, ktoré boli počas pandémie okupované zákazníkmi, lebo všetko ostatné bolo zavreté.

Ak sme zatiaľ nezistili, že takéto pracovné podmienky môžu podlomiť zdravie človeka, asi je to len otázka času.

Je škandál okolo nenosenia rúška zo strany sudcu  dostatočnou prípravou na tretiu vlnu ?

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..