Denník N

Oznámte to na WB ?

Ako jednoduchšie nazvať novozriadený úrad s jazykolomným názvom úrad na ochranu whistleblowerov

Oznamovatelia protispoločenskej činnosti, bonzáci, udavači, tieto názvy sa nám nepáčia a nepáči sa nám ani obsah týchto pojmov.

Na druhej strane by sme chceli mať čistú spoločnosť bez korupcie, hoci  z praxe som si nie celkom istá, či to naozaj chceme.

Pri počutí názvu nového úradu, ktorý vznikal v rozpačitej atmosfére s rozpačitými pocitmi, mnohých možno podobne ako mňa napadne skratka WB. Nahláste to  na WB, ak sa bojíte, že to, čo nahlásite, sa obráti proti vám.

Skratka WB, písaná s obyčajným V, sa mnohým nepripomína len na vozidlách bratislavskej taxi služby ( a možno sú také služby aj inde na Slovensku), ale mnohí si  s ňou spájajú aj nepekné skúsenosti z predchádzajúceho režimu.

Netreba ísť hlboko do histórie, pozrite fotografie zo sviečkovej manifestácie v Bratislave v marci 1988. A propos mala vtedy polícia, ktorá sa oháňala obuškami ruky zviazané alebo rozviazané ?

Práve skúsenosti s totalitným režimom poznačili našu spoločnosť tak, že odmietame vnímať spoločné záujmy, ako svoje a nie ako prejav zlého štátu, ktorý nás utláča. Láske k slobode a demokracii sa treba naučiť. Slobodne myslieť a cítiť a prejavovať sa tak, nie je ľahké.

Viem o čom hovorím, hlásia 36 stupňov a viac, páľava je neznesiteľná. Po absolvovaní verejného zasadnutia na súde v kostýme a talárom na pleciach a rúškom na tvári, v maličkej miestnosti, kde jedinou klimatizáciou bol vzduch, ktorý sa hýbal pri rúškom pridusených pohyboch pier zúčastnených, mi po odchode z budovy súdu chýbal už len ochladzovací bazén, aby som si myslela, že idem zo sauny.

A ešte musím ísť na poštu, a keďže  v centre mesta aj tak nie je kde parkovať, musím ísť po rozpálených uliciach pešo. Nič výnimočné, všetci sme na tom rovnako. Ale ja mám slnečník (nie taký, ktorý vám google vyhodí pod týmto názvom ako záhradný slnečník), ale taký do ruky ! Bežne ho nenosím, ale pri takejto horúčave je to skvelé tienenie na hlavu, plecia, a ešte pod tým prúdi vzduch. Nie je to dáždnik. Je krásny, háčkovaný. Ručná práca šikovných rúk živnostníkov, ktorí v tejto spoločnosti nemajú nárok. Slovenský výrobok. Naozaj odporúčam. Chráni pred priamym zásahom slnečných lúčov hlavu aj pokožku a keďže ho nemáte posadený na hlave, ako klobúk, nepotí sa vám pod tým hlava.

V neslobodnej spoločnosti pôsobíte výstredne. Neznámi ľudia sa ma pýtali či prší, alebo či mi to pomáha. Áno pomáha a opäť, odporúčam. V USA, ak by si ma všimli, tak len s pochvalným uznaním. Lebo ručná práca na ňom je nádherná.

Ale naspäť k novému úradu. V článku v tomto denníku k tejto téme odznela povzbudivá informácia o jeho novej šéfke, že bola úspešná už vo výberovom konaní za predchádzajúcej vlády, ale menoval ju až súčasný parlament.

Dôležité je pripomenúť to aj preto, že šéfka úradu pred absolvovaním úspešného výberového konania pracovala na americkej ambasáde, presne tej, o ktorej jeden z lídrov opozície hovorí, že sa neprimerane mieša do našej vnútornej politiky.  Ako súčasti vládnej koalície táto minulosť úspešnej uchádzačky vo výberovom konaní až tak nevadila.

Dozvedeli sme sa tiež, že šéfka úradu má za sebou aj advokátsku kariéru a koncipientsku prax vykonávala v kancelárii súčasného šéfa Špecializovaného trestného súdu, ktorý súd  je osobitným tribunálom v našom súdnom systéme vyčleneným práve na najzávažnejšie  prejavy protispoločenských činností.

A keď sme už pri téme WB, vedeli ste, že koncipient musí vykonávať prax u advokáta v riadnom pracovnom pomere v plnom pracovnom čase a mimo advokátskej kancelárie sa smie pracovne zdržiavať len nevyhnutný čas, pretože primárne má pracovať pod dozorom školiteľa ? A že prax nemá plynúť len tak pro forma, ale naozaj ?

Téma WB je chytľavá. Viete, že na Slovensku pracovalo a pracuje mnoho koncipientov u svojich školiteľov len tak naoko, aby im prax  „bežala“  pričom v skutočnosti sa venujú inej záslužnej činnosti ? Kto veľmi chce dosadí si do príbehu aj mená protagonistov. A nájdu sa mnohé mediálne známe osobnosti.

Takže vivat sloboda, ale sme na ňu naozaj pripravení ?

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..