Denník N

Očista justície

 

Tento týždeň som absolvovala školenie organizované inštitúciou podporovanou Európskou úniou určené pre európskych sudcov a iné právne profesie týkajúce sa fungovania právneho štátu a základných pilierov právneho štátu.

K téme nezávislosti justície (ako jedného zo základných predpokladov fungovania právneho štátu) a disciplinárnych režimov sudcov nám prednášala bývalá sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva a  zástupca Európskej komisie.

Prešli sme si spolu proces justičnej reformy v Albánsku a na Ukrajine, rozhodovaciu činnosť vo veciach nezávislosti justície a disciplinárneho režimu sudcov v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie.

V diskusnom priestore som sa prihlásila s príspevkom o opise základných bodov nášho navrhovaného disciplinárneho režimu sudcov s poukazom na tvrdenie predkladateľa návrhu zákona, že tento režim nespadá pod právo Európskej únie ako aj s poukazom na nemožnosť podať odvolanie proti disciplinárnemu rozhodnutiu a na navrhovaný systém prísediacich. Zhrnuli sme si k týmto bodom ustanovenia práva Európskej únie a rozsudky, ktoré sa na túto oblasť aplikujú.

Generálne posolstvo smerom k sudcom k téme nezávislosti súdnictva a justičnej reformy bolo uplatňovať slobodu prejavu sudcu, pretože k takýmto témam je to potrebné.

Tak ja ju teda, s dovolením, znovu uplatním.

Minule som vyčítala justičnej reforme pod vedením Ministerstva spravodlivosti SR to, že sa bulvarizujú justičné témy a justičné priestory.  Trvám na tom, že takýmto spôsobom, z môjho pohľadu populistickým, sa obnovenie dôveryhodnosti justície nebuduje, práve naopak.

Dnes by som sa rada vyjadrila k téme očisty justície podľa návrhu zákona o novom disciplinárnom režime sudcov.

Podľa návrhu zákona o novom disciplinárnom poriadku sudcov, ministerka spravodlivosti navrhuje vpustiť do justičného systému osoby prísediacich disciplinárneho senátu, ktoré budú súdiť sudcov. Tí sa stanú zákonnými sudcami na časovo obmedzené obdobie, s možnosťou predĺženia tohto mandátu.

Trápi ma, že predkladateľ návrhu zákona nenazrel vedľa do Čiech a nenastavil podmienky, ktoré má spĺňať takýto prísediaci, podľa českého vzoru, ak nie ešte prísnejšie, vzhľadom k tomu, čomu na Slovensku čelíme.

Tak po prvé, hľadám, z akého ustanovenia vyplýva, že prísediaci, ktorý bude zákonným sudcom disciplinárneho senátu, musí byť občanom Slovenskej republiky.

Po druhé, chýbajú v zákone garancie nezávislosti takejto osoby – budúceho sudcu sudcov, od politickej moci, od pokynov tretích osôb.

Po tretie, nevidím v zákone mechanizmy a uistenia, že takáto osoba nebude mať väzby na organizovaný zločin, závadové osoby a bude morálne čistá.

Po ďalšie, podľa českého zákona takáto osoba musí byť  bezúhonná tak, že za bezúhonného nie je považovaný ten, komu bolo právoplatným rozhodnutím uložené disciplinárne opatrenie, pokiaľ nebolo zahladené, alebo kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, pokiaľ sa na neho nehladí ako by nebol odsúdený.

U nás máme bezúhonnosť nastavenú inak. Bez úhony je aj ten, kto spáchal nedbanlivostný trestný čin. Pričom práve  právoplatné odsúdenie sudcu za nedbanlivostný trestný čin zákonodarca vkladá na rozšírenie prehreškov sudcu do disciplinárneho poriadku. Inými slovami, sudcu bude súdiť za nedbanlivostný trestný čin osoba, ktorá môže byť sama právoplatne za takýto nedbanlivostný trestný čin odsúdená.

V Čechách majú ešte podmienku, že takéto funkcie prísediacich nesmie zastávať človek, ktorý bol od 25.2.1948 do 17.11.1989 príslušníkom ŠTB prípadne funkcionár KSČ či mal iné zákonom definované väzby na minulý režim.

Vrátim sa k tomu, čo je nosnou témou tohto príspevku.

Myslím si, že očista justície sa nemôže udiať spôsobom, aký je navrhovaný v predloženom návrhu zákona o disciplinárnom poriadku sudcov.

Práve naopak.

Považujem tento návrh za nezodpovedný a popierajúci ideál o tom, že justícia musí byť čistá,  zložená z ľudí, o ktorých neexistuje pochybnosť v žiadnom smere o tom, či podliehajú tlakom zvonka alebo nie.

Podľa môjho názoru tento nedostatok nedokáže zhojiť ani proces voľby v Súdnej rade Slovenskej republiky, a to ani pri najlepšej vôli a dobrom úmysle všetkých jej členov. Ak je raz osoba objektívne nie nezávislá a zákonodarca takúto podmienku nevyžaduje, tento status  nie nezávislosti je raz daný a nemenný.

V zákone chýba aj poistka nezávislosti prísediacich vo forme oklieštenia oprávnených navrhovateľov takýchto prísediacich na voľbu v Súdnej rade. Navrhovateľmi by mali byť podľa môjho názoru len osoby odvodzujúce svoju legitimitu od  stavovskej alebo akademickej príslušnosti. Podobný model majú v Čechách.

Čiže, preložím,  na zabezpečenie nezávislosti prísediacich by mali mať navrhovateľskú právomoc len predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory, Rada prokurátorov SR, Prezídium Slovenskej komory exekútorov, prezídium Notárskej komory SR alebo dekani právnických fakúlt vysokých škôl na Slovensku. V Čechách sú oprávnenými navrhovateľmi  dekani právnických fakúlt len verejných vysokých škôl. U nás je to na zváženie.

Žiaden politik alebo politický nominant by nemal mať takéto navrhovateľské oprávnenie, pokiaľ má prísediaci aj v očiach verejnosti budiť zdanie nezávislosti.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mal byť symbolom znovunadobudnutia dôvery v justičný systém, avšak prvok prísediacich, na ktorých zákonodarca nekladie prakticky žiadne podmienky, tento ideál podľa môjho názoru nabúrava.

Ešte jeden zásadný rozdiel oproti českej právnej úprave. Jediný, kto nemôže byť prísediacim v českom disciplinárnom konaní o sudcoch, je sudca. U nás je okrem sudcu a člena súdnej rady ( čo je logické, keďže Súdna rada má prísediacich voliť) vylúčený aj prokurátor, notár a súdny exekútor. Z dôvodovej správy som sa nedozvedela prečo. Neviem o žiadnom rozumnom dôvode, prečo by mal byť prokurátor, notár alebo súdny exekútor diskvalifikovaný z prístupu k funkcii prísediaceho v disciplinárnom konaní vedenom proti sudcom.

Myslím si, že v prípade, pokiaľ zostane po pripomienkovom konaní v zákone právomoc ministerky menovať prísediacich ako zákonných sudcov do disciplinárneho senátu  a túto právomoc ministerka využije, týmto krokom dôjde k dokonaniu naplnenia poľského modelu disciplinárneho súdnictva (ktorú cestu indikuje aj nesprávne tvrdenie predkladateľa návrhu zákona, že právo EU sa na disciplinárny režim sudcov nevzťahuje), k narušeniu deľby moci a k zásahu výkonnej a zákonodarnej moci do nezávislosti súdnictva takej závažnej intenzity, že  bude daný právny dôvod na začatie konania pred Európskou komisiou a Súdnym dvorom Európskej únie o otázke nezávislosti disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Mrzí ma, že Ministerstvo spravodlivosti SR si za viac ako rok jeho fungovania pod novým vedením nenašlo čas  a ochotu na stretnutie s najväčšou  stavovskou organizáciou združujúcou bezmála polovicu sudcov Slovenska – Združením sudcov Slovenska, napriek jeho iniciatíve. Obávam sa, že z tejto studenej vojny, ktorú začala  pani ministerka so sudcami viesť,  nevzíde žiaden víťaz, a  slovenská justičná reforma  vypracovaná bez skúseností s odborníkmi z justičnej praxe bude v globále hodnotená ako premeškaná príležitosť pripraviť spoločne v prospech občanov to najlepšie  fungovanie súdneho systému, aké si  zaslúžia.

 

Teraz najčítanejšie