Denník N

Stratená identita bebravskej doliny alebo dolina odsúdená k zániku, časť druhá

Bebravská dolina predstavuje jedinečnú mikro regionálnu identitu, ktorá je pravdepodobne odsúdená k vlastnému zániku a strate jej jedinečnej individuality oproti iným podhorským kútom Slovenska. Nebudete čítať výpoveď zatratenca s očakávaným beznádejným koncom života doliny. Bude to spoveď, na ktorej konci sa bude črtať nádej. Nádej na vrátenie stratenej úcty človeka k prírode, či pôde, ktorá ho živí a zabudnutého odkazu našich predkov.

Ako vyplýva aj z názvu môjho druhého príspevku, domnievam sa, že sme stratili a doslova znásilnili podstatu toho, čo tvorí identitu bebravskej doliny a ľudí v nej žijúcich. Pod pojmom identita mám na mysli jedinečné rozlišovacie znaky toho, čím sme špecifickí, čím sa odlišujeme od druhých a ako jednoznačne sa dokážeme s touto identitou stotožniť.

V našom prípade hovoríme o takmer do seba uzatvorenej komunite ľudí, ktorí žijú doslova na okraji najväčších výdobytkov civilizačného komfortu a uspokojovania potrieb konzumného spôsobu života. Na druhej strane je tu špecifickým javom silné prepojenie človeka s prírodou a jeho potrebou uzavrieť sa do malých komunít, kde prebiehajú každodenné radosti i strasti našich životov. Identitu doliny dotvorila stáročiami pôsobiaca činnosť človeka. K tomu najintenzívnejšie došlo v čase valašskej kolonizácie. Človek žil v tesnom kontakte s prírodou a spojením s pôdou, ktorá našim predkom dávala nielen život, ale aj prostriedky k živobytiu.

Stáročia pôsobenia ľudskej ruky zasahujúcej do dovtedy panenskej prírody vytvorili jedinečný symbiotický systém, ktorý už viac ako päťdesiat rokov degraduje. Intenzívne pracujeme na jeho úplnej likvidácii. Stačí si pozrieť historické čiernobiele ortofotomapy.[1] Asi väčšina z nás zostane v nemom úžase, v akom intenzívnom kontakte s prírodou žil človek v minulosti, tak aby sa dokázal uživiť, i keď neraz tomu muselo byť vo veľkej biede. Zaiste urobil aj chyby, ale nie tak zásadné a takmer nezvrátiteľné, ako sa tomu deje za posledné desaťročia.

Obr. č. 1 – ortofotomapa z roku 2020[2]

Teraz sa ešte raz dobre pozrite na čiernobielu snímku povrchu horného konca obce Čierna Lehota z roku 1950. Na spodnej časti záberu, približne v strede, sa nachádzajú v ľavej „gati“ časť „U Kurtišov“ a v pravej „gati“ časť U Baťkov. Kde dnes môžete nájsť povestné občerstvenie „Pivko pre pocestných[3]. Svetlé plochy sú lúky, čiernobiele pásy políčkami s plodinami a tmavé označujú lesy.

Teraz sa pozrite na tú istú lokalitu, kde sa vrátime v čase dopredu o sedemdesiat rokov. Svetlozelenými sú lúky, polia úplne zmizli a tmavozelenými je súčasná rozloha lesa.

Obr. č. 2 – ortofotomapa z roku 1950[4]

Doslova sme zdevastovali jedinečný, veľmi zraniteľný ekosystém, kedy lúky, polia, pasienky, lesy a ľudské obydlia boli v súlade s danosťami a možnosťami miestnej prírody.

Aby som však nebol príliš obšírnym a všeobecným, uvediem tu zopár príkladov. Lúky a pasienky majú nezastupiteľný význam v živote človeka a prírody. Vďaka ním sme mali na doline, v pomere k rozlohe a druhovej rozmanitosti, napríklad najviac vzácnych druhov orchideí v strednej Európe. Tie na svoj život potrebujú nielen človeka, ale aj hospodárske zvieratá. Dlhoročným šíriteľom významu orchideí pre človeka a prírodu samotnú je už dnes osemdesiatročný dôchodca pán Rudolf Amrein[5]. Ten sa zatiaľ ešte nedočkal plnohodnotného nástupcu, ktorému by mohol odovzdať všetky poklady, ktoré vo forme vedomostí a poznatkov stále v hlave nosí.

Lúka[6],to je súzvuk citlivého obhospodarovania pasúcich sa zvierat a práce človeka, ktorému vďačíme, že lúka prirodzeným spôsobom, teda sukcesiou, sa postupom času nepremení na les. Vedeli ste, že tisíckami odtlačkov kopýt kráv, kôz, či oviec sa na lúkach vytvárajú milióny drobných jamôk, ktoré slúžia ako malinké plôšky zachytávajúce zrážky, čím plnia plnohodnotnejšie vodozádržné funkciu, ako obrovské betónové monolity poldrov, či regulovaných tokov riek? Že pravidelne zvieratami spásaná lúka, teda pasienok, dokáže lepšie spracovať prívalové dažde ako tá občasne, traktormi kosená? Pri silných dažďoch vysoké steblá trávy, čakajúce na traktor, ktorý ich pokosí, sa doslova ohýbajú pod nápormi padajúcej vody a zrýchľujú tak odtok zrážok z doliny, čím sa zvyšuje riziko záplav.

Polia, to boli často krát krvavé ruky a pot na telách našich starých otcov a mám, ktoré vystriedali postupom čase intenzívne využívané stroje. Na tom by nebolo nič zvláštneho, keby sa tak dialo z rozumom a adekvátnou úctou k pôde. Už teraz možno sa dočítať o poľnohospodárskych družstvách[7], ktoré ustupujú od intenzívneho chemického hnojenia, hlbokej orby a rozsiahlych monokultúrnych lánov repky olejnej, slnečnice, či kukurice. V rozmanitosti je sila.

V konečnom dôsledku pomáhame aj lesnej zveri, o ktorej sa neraz tvrdí, že je premnoženou a vstupuje do blízkosti ľudských obydlí. Pravda býva niekde uprostred, ale na mieste tejto zvery by som asi nekonal ani inak, keby moje stáročné prirodzené migračné trasy boli narušené plotmi, asfaltovými cestami, či inými zábranami a keby som sa nemusel namáhať zháňaním obživy v lese, či na lúke. Zver má doslova na dlani a zlatom podnose pochúťky v podobe obrovských jednoliatych polí kukurice, repky, slnečnice, ciroku a iných plodín.

Nehovoriac o tom, že sa nájdu aj frajeri, ktorí sejú, žnú a orú v členitom teréne nie po vrstevniciach, ale zhora nadol. Potom sa už netreba čudovať, že pri tom všetkom nám sa zrýchľuje odtok zrážkovej vody a cennej najúrodnejšej, humusoidnej, časti pôdy, ktorú je potom potrebné následne hnojiť.

V nasledujúcej, tretej a poslednej, časti sa pozrieme na ľudské obydlia a konkrétne príklady zatratenia vlastnej identity bebravskej doliny a stratenej úcty k odkazu našich predkov cez modelový príklad obce, v ktorej žijem – Čierna Lehota.

Koniec druhej časti.

Odkaz k prvej časti.

Odkaz k tretej časti.

[1] Historické ortofotomapy Slovenska: https://mapy.tuzvo.sk/hofm/

[2] Zdroj: Katastrálny portál SR https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=orto&z=15&c=18.342316,48.884787#

[3] Viac o projekte Pivko pre pocestných na https://www.bebravskadolina.sk/?page_id=133 alebo https://www.google.com/maps/place/Pivko+pre+pocestn%C3%BDch/@48.8724313,18.3365711,17z/data=!3m1!4b1!4m5!3m4!1s0x4714bfd5061b3881:0x93b38d9b123bf210!8m2!3d48.8724278!4d18.3387598

[4] Zdroj: Technická univerzita vo Zvolene http://mapy.tuzvo.sk/hofm/default.aspx?pcx=-475322&pcy=-1207427&psc=12500

[5] Viac o orchideách a Čiernej Lehote napríklad na stránke Sme.sk https://domov.sme.sk/c/80262/otvorili-xxxvii-celoslovensky-tabor-ochrancov-prirody.html

[6] Do pozornosti článok o problematike lúk: Dúbravková, D. 2021. In: Pravda.sk, 19/06/2021, https://zahrada.pravda.sk/zahrada/clanok/591888-luka-prirodou-stvorena-a-clovekom-udrziavana-dokonalost/

[7] Do pozornosti článok o problematike starostlivosti o pôdu: Barát, A. 2021. In: Pravda.sk, 21/06/2021, https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/591595-hladate-nadej-mozno-na-nej-prave-stojite/

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.