Denník N

Na tretiu vlnu sa pripravme nielen očkovaním, ale aj potenciálnou liečbou. Vláda s prezidentkou by mali zaujať komplexnejší prístup

Prezident USA Joe Biden hovorí v Eisenhower Executive Office Building vo Washingtone, D.C. v pondelok 29. marca 2021. Bidenova administratíva utratí 3,2 miliardy dolárov za antivírusové pilulky na covid. Zdroj: Stefani Reynolds | Bloomberg | Getty Images

Dnes sú médiá plné toho, že na jeseň alebo už koncom leta k nám dorazí tretia vlna pandémie ochorenia covid-19. Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo svete sa tomuto názoru nemožno čudovať. Podporujú ho predovšetkým dáta vedcov týkajúce sa tzv. delta variantu vírusu SARS-CoV-2 rozšíreného do sveta z Indie. Pri tejto variante vírusu, ktorá sa nazvýva aj varianta B.1.617.2, ide o vzniknutú dvojitú mutáciu genetickej informácie vírusu, ktorá spôsobuje predovšetkým vyššiu nákazlivosť, potenciálne menšiu citlivosť na reakciu imunitného systému či na liečbu a vyššiu spôsobilosť vyvolania horšieho priebehu ochorenia a teda aj vyššiu pravdepodobnosť hospitalizácií a úmrtí. Dáta prichádzajúce k nám zo zahraničia, napr. zo Spojeného kráľovstva, kde je už delta variant pomerne rozšírený, nám ukazujú, že pod vplyvom rozšírenia tohto variantu stúpa počet nakazených aj hospitalizovaných.

V takejto situácii je len správne, keď sa pokračuje s očkovacou kampaňou a keď sa zaočkuje čo najviac takých ľudí, ktorí sa očkovať môžu a chcú. Zároveň si však myslím, žeby sme nemali obmedzovať svoje úvahy len a výlučne na očkovanie a v žiadnom prípade nezatracovať názory ľudí, ktorí sa očkovať z rôznych dôvodov nechcú, alebo sú prinajmenšom opatrní a svoje rozhodnutie zvažujú či odkladajú. Takíto ľudia zďaleka nemusia byť a nie sú popieračmi existencie či závažnosti vírusu a často dodržujú všetky potrebné epidemiologické opatrenia, ako napr. nosenie rúšok či respirátorov, pravidelnú a dostatočnú hygienu, sociálny dištanc, pravidelné testovanie. To, že neveria očkovaniu bezvýhradne z nich ešte nerobí ľudí neinteligentných, nevzdelaných či menej rozmýšľajúcich. Mnohí z nich dokonca sami pracujú ako zdravotníci a v prvej línii, vo svete i na Slovensku. Ani očkovanie, tak ako každý ľudský úspech na poli medicíny či vedy všeobecne, totiž nie je bezchybné, a týka sa to aj súčasných vakcín. Je to jednoducho fakt, ktorý zdravo a normálne uvažujúci človek nemôže poprieť. Napriek tomu som sa ja osobne vo svojich minulých blogoch vyjadroval k očkovaniu pozitívne, dokonca som aj preskúmal detaily o prvej schválenej vakcíne Comirnaty od konzorcia firiem Pfizer-BioNTech a ponúkol ich v tomto blogu. No ak by sme sa začali nad trocha iným spôsobom rozmýšľajúcimi ľuďmi povyšovať, bol by to len začiatok konca našej otvorenej mysle a bolo by to určite nemúdre.

Preto som veľmi privítal rozhodnutie Európskej komisie, ktorá navrhuje očkovanie, ale aj prekonanie ochorenia či testovanie ako rovnocenné charakteristiky v európskom kovidovom pase pri cestovaní obyvateľov po únii. Naša pani prezidentka Čaputová naznačovala, aby boli zaočkovaní ľudia oproti nezaočkovaným zvýhodňovaní. O tom sa dá polemizovať, avšak myslím si, že takéto úzke pojatie celého problému je nesprávne. Mali by sme si vziať príklad práve od Európskej komisie a neurobiť hrubú diskriminačnú deliacu čiaru medzi zaočkovanými a nezaočkovanými. Existujú aj ľudia, ktorí sa očkovať zo zdravotných dôvodov dať nemôžu a podobne, ako som už naznačil, nie všetci, čo nie sú zaočkovaní a čo sa dať zaočkovať zatiaľ nechcú, sú nezodpovední. Výhody by mali mať aj ľudia ktorí ochorenie prekonali a takisto aj ľudia, ktorí sú v konkrétnom čase otestovaní. Veľmi výpovednými dátami v súčasnej situácii by mohli a mali byť aj stanovenia protilátok u obyvateľov, či už individuálne, alebo tzv. séroprevalenčnými štúdiami, ako sa to už v zahraničí deje. Okrem uvoľňovaní opatrení, napr. pri cestovaní či v bežnom živote, by sme sa, samozrejme, mali pripraviť aj na tretiu vlnu. Aj ak by žiadna nakoniec neprišla, čo je v súčasnosti málo pravdepodobné, tak je lepšie byť pripravený na niečo čo nepríde ako nepripravený na niečo, čo nás zaskočí. Ako sme sa mali pripraviť na minuloročnú druhú vlnu a ako nás na ňu Matovičova vláda nepripravila som písal v tomto blogu.

Lenže tu sa dostávame k ďalšiemu rozmeru celého problému. Očkovanie totiž nie je jedinou zbraňou, ktorá nás môže na tretiu vlnu a hlavne na bezprostredný boj s ňou pripraviť. Okrem očkovania existuje aj potenciálna liečba ochorenia covid-19, na čo väčšina spoločnosti zabúda. Ako som naznačil v nadpise článku, mali by sme v boji s covidom-19 zaujať komplexnejší postoj a súčasťou tohto postoja je aj zvažovanie prípravy na priamu liečbu pacientov a prípravu zdravotníctva na takúto liečbu v čase, keď k nám tretia vlna dorazí. Ide o už schválenú liečbu, podmienečne schválenú liečbu či o liečbu, ktorá sa zo strany regulačných úradov v súčasnosti posudzuje. Do nej sú zahrnuté antivírusové prípravky a prípravky zo skupiny tzv. monoklonálnych protilátok. V tomto texte som sa zameral na tie, ktoré sú schválené alebo posudzované renomovanými regulačnými orgánmi, teda našou Európskou liekovou agentúrou (European Medicines Agency, EMA) a americkou Správou potravín a liečiv (Food and Drug Administration, FDA) prípadne na tie, ktoré sú v smerniciach amerického Národného inštitútu zdravia (National Institutes of Health, NIH).

Celosvetová snaha vyhrať zápas nad ochorením covid-19 by sa preto mala sústrediť nielen na vývoj a výrobu vakcín, ale aj liečivých molekúl a prípravkov, ktoré sú, na rozdiel od očkovania, určené nakazeným ľuďom. Rovnaký názor má aj americký prezident Joe Biden, ktorého administratíva nedávno vyhlásila, že plánuje vyčleniť 3,2 miliardy dolárov na vytvorenie zásob liečiv schopných liečiť covid-19 prípadne potenciálne budúce vírusové ochorenia. Imunostimulačné prípravky na báze protilátok a antivírusové lieky sú už vyvinuté a neustále vyvíjané aj dnes a aj proti ochoreniu covid-19. Niektoré z nich sú stále regulačnými orgánmi posudzované, niektoré sú konkrétnymi regulačnými úradmi schválené v presne určenom režime použitia. Som presvedčený o tom, že nielen ich vývoj a výroba, ale aj distribúcia a schvaľovací proces by sa mali v prípade súčasnej výnimočnej pandemickej situácie čo najviac zrýchliť a zefektívniť, samozrejme pri dosiahnutí a dodržaní všetkých platných pravidiel. EMA eviduje niekoľko liečiv, ktoré sú v procese tzv. priebežného hodnotenia (rolling review). Ako na svojich stránkach organizácia sama píše, “keď sa lieky skúmajú v procese priebežného hodnotenia, Výbor pre humánne lieky (CHMP) agentúry EMA vyhodnotí údaje z klinických skúšok hneď, ako budú k dispozícii, kým nerozhodne, že existuje dostatok dôkazov pre výrobcu lieku, aby požiadal o povolenie na uvedenie na trh. EMA nemôže poskytnúť presné časové harmonogramy, pretože tie závisia od toho, kedy vývojári a výrobcovia poskytnú potrebné údaje na posúdenie výborom CHMP. Keď vývojár a výrobca požiada o povolenie na uvedenie na trh, agentúra EMA aktualizuje stav každého lieku nachádzajúceho sa v priebežnom hodnotení”. V tomto režime sú v súčasnosti liečivá bamlanivimab a etesevimab (výrobca Eli Lilly), regdanvimab (Celltrion), REGN-COV2 (casirivimab / imdevimab) (Regeneron Pharmaceuticals, Inc. a F. Hoffman-La Roche, Ltd (Roche)) a sotrovimab (GlaxoSmithKline a Vir Biotechnology, Inc.). Američania niektoré z týchto látok schválili na použitie vo výnimočných prípadoch (Emergency Use Authorization (EUA)). Celkovo sa predpokladá, že ide o látky, ktoré môžu veľmi výrazne pomôcť zvládať ochorenie covid-19 v rôznych štádiách, najlepšie ešte v štádiu pred hospitalizáciou. To by mohlo veľmi výrazne pomôcť nášmu boju s ďalšou vlnou ochorenia, zlepšiť prognózu pacientov a odľahčiť nemocnice a zdravotníkov, ktorí budú pod výrazným tlakom. Američania, verní svojej zvedavej, experimentálnej a inovátorskej povahe skúmali a skúmajú viacero postupov možnej liečby. Ich výsledky a odporúčania sú pekne spísané vo verejne dostupných zdrojoch, napr. tu. Medzi spomenuté ďalšie postupy možnej liečby popri monoklonálnych protilátkach patrí využitie rekonvalescenčnej plazmy od jedincov, ktorí prekonali covid-19, ktorá môže obsahovať žiadané protilátky, alebo využitie SARS-CoV-2-špecifického imunoglobulínu. Pre udelenie marketingového povolenia sa v EÚ v súčasnosti skúma aj liek Olumiant (Eli Lilly Nederland B.V.). Už schválený pre použitie v EÚ je liek Veklury s účinnou látkou remdesivir (Gilead Sciences Ireland UC). Pravda, nemožno povedať, že všetky spomenuté liečivá sú zázrakom z neba, ktorý ochorenie covid-19 s istotou vylieči. Liečivá sú schvaľované aj preto, lebo momentálne je na svete zdravotnícky stav núdze a je všeobecná zhoda, že ich možné, aj keď niekedy len mierne či nepatrné výhody prevažujú nad možnými rizikami ich užívania.

Kvôli vyššie spomenutému si myslím, že vláda Slovenskej republiky spoločne s pani prezidentkou by mali zaujať komplexnejší postoj a uvažovať okrem vakcinácie aj nad možným budúcim zavedením priamej liečby. S tým súvisí dôkladne sledovanie a hodnotenie dát, komunikácia so zahraničnými odbornými a politickými autoritami, inštitúciami a farmaceutickými vývojármi a výrobcami, správna komunikácia s laickou verejnosťou a tiež hlavne organizačná, materiálna či personálna príprava zdravotníctva a jeho inštitúcií na tretiu vlnu a na možné budúce podávanie liečby. Bude to iste zahŕňať aj úvahy o možnom budúcom obstaraní konkrétnych liečiv a vypracovanie plánu a smerníc na ich použitie. V Spojených štátoch sa kvôli nedostatku protilátkových liečiv vypracovávali aj postupy na to, komu a v akom poradí budú liečivá podávané. Hodnotili sa pritom vlastnosti jednotlivých pacientov z hľadiska rizikových faktorov a svoju úlohu pritom zohrávali aj právnici či etické komisie. Veľkú rolu by pri príprave na ďalšiu vlnu mali zohrať pozície predsedu vlády, ministra zdravotníctva a ministra financií, ako šéfovia v tejto otázke významných rezortov. Je však otázne, či sa na to Igor Matovič a jemu blízki ľudia vo vláde podujmú a hlavne či to aj zvládnu. Samozrejme, nesmieme zabúdať na dôslednú kontrolu hraníc, testovanie obyvateľstva, hlavne ľudí, ktorí prišli zo zahraničia, a nariaďovanie tých správnych epidemiologických opatrení, ktoré by mali byť kontrolované a vymáhané.

V skratke, pozitívne motivujme na očkovanie, sledujme prekonané ochorenia, nezabudnime vo veľkom testovať a zodpovedne nariaďovať opatrenia, kontrolujme vstup zo zahraničia, nediskriminujme, ale dôsledne a komplexne sa na tretiu vlnu a ďalšie vlny nákazy pripravme. Nielen v celoslovenskom ale aj v celoeurópskom meradle. Iba tak môžeme pomôcť poraziť pandémiu nielen u nás či na starom kontinente, ale i na celom svete.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.