Slová vs. činy ministerstva zdravotníctva alebo ako sa stratifikácia nemocníc nerobí

Príprava reformy nemocníc, na ktorej som sa podieľal v roku 2019 v tíme IZP Martina Smatanu, bola a stále je jedným z mojich najsilnejších analytických a intelektuálnych zážitkov. Okrem toho, že bola spúšťačom môjho definitívneho návratu na SR, vyvolala rozhodnutie naplno sa venovať zlepšovaniu zdravotníctva. To aj za cenu odovzdania všetkého úsilia a času a investovania kapitálu. Napriek tomu môj príbeh ukazuje, že je jedným z dôvodov, prečo pacienti na Slovensku stále nedostávajú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť je fungovanie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Som presvedčený, že reforma nemocničnej siete je jednou z troch najzásadnejších zmien, ktorými musí slovenské zdravotníctvo prejsť na ceste za udržateľnosťou a vyššou kvalitou starostlivosti o pacienta. Som preto veľkým fanúšikom aktuálneho vedenia ministerstva zdravotníctva a rovnako jeho analytického tímu, ktorý pripravil návrh reformy založenej na ťažko rozporovateľných dátach. Verím, že táto odvaha ministra Lengvarského ísť aj do nepopulárnej a ťažkej reformy prinesie ovocie a držím celému tímu palce.
Optimalizácia siete nemocníc je totiž postavená na reprofilácii akútnych kapacít a dobudovaní lôžok následnej a dlhodobej starostlivosti. Podľa predbežne komunikovaných čísel, ministerstvo do roku 2030 predpokladá buď reprofiláciu alebo vznik až ~10 000 lôžok následnej a dlhodobej starostlivosti. Jedná sa o reprofiláciu alebo vznik ~1200 lôžok ročne (!), za predpokladu spustenia reformy začiatkom roka 2022!
Som presvedčený, že tieto kroky by viedli k lepšej dostupnosti starostlivosti, ktorú pacienti v regiónoch vyžadujú a k celkovému zlepšeniu starostlivosti. Avšak, som skeptický, že sa tak naozaj stane. Prečo? Lebo slová nie sú činy.
TAKTO MÁ FUNGOVAŤ STRATIFIKÁCIA V PRAXI
Koncom roka 2019, keď som sa rozhodol, že sa vrátim na SR som oslovil štyroch odvážnych súkromných investorov, ktorí sa podobne ako ja nadchli vybudovať špičkové a moderné centrum následnej a dlhodobej starostlivosti. Na začiatku sme identifikovali geografické oblasti s nedostatočnou kapacitou následnej a dlhodobej starostlivosti a v rámci týchto oblastí typy pacientov, ktorí túto starostlivosť potrebujú. V krátkosti, Hlohovec vyhral vo všetkých ukazovateľoch.
V spádovej oblasti Hlohovca (do 45min jazdy autom, mimo Bratislavu) je podľa dát NCZI až 3 000 prvých atakov náhlej cievnej mozgovej príhody ročne, približne 30 000 pacientov hospitalizovaných v akútnych nemocniciach kvôli problémom s pohybovým aparátom (sem patria aj pacienti po výmenách veľkých kĺbov) a približne 40 000 geriatrických polymorbídnych pacientov, ktorí vyžadujú enormne namáhavú starostlivosť.
Hlohovec je tiež lokalitou strategicky umiestnený s krátkou dojazdovou vzdialenosťou do 3 okolitých fakultných nemocníc (cca 15 min do Trnavy, cca 20 min do Nitry a cca 35 min do Trenčína). Tieto fakultné nemocnice sa majú venovať záchrane životov a využívať svoj kvalifikovaný personál na akútne stavy. Chýba im však doliečovacie/rehabilitačné zariadenie, keďže v ich okolí sa nikto rehabilitáciám týchto pacientov nevenuje. Preto sme sa rozhodli, že ho postavíme za vlastné zdroje, bez úverov, bez dotácií, bez akejkoľvek externej podpory.
Za cca 12 mesiacov sa nám podarilo v Hlohovci preinvestovať vyše 1.5 milióna EUR a v budove kedysi schátranej nemocnice s poliklinikou postaviť najkrajšie, pre pacienta komfortné a veľmi moderné zariadenie špičkovej následnej a dlhodobej starostlivosti. To sa ako prvé na SR venuje extrémne komplexnej rehabilitácií náročných, ale perspektívnych pacientov.
https://www.youtube.com/watch?v=HZsOHqZha4M
MÁME ZARIADENIE, ALE ČO ĎALEJ?
Vnímanie pacientov, lekárov a odborníkov však nezdieľali všetky zdravotné poisťovne rovnako. Zatiaľ čo tie súkromné (Dôvera a Union) nás od začiatku podporovali a dokonca s nami diskutovali akou cestou by sa malo zariadenie uberať a čo by malo ich poistencom poskytovať, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa sa nám stavala chrbtom už pri viacerých predbežných rokovaniach. Odmietala akúkoľvek spoluprácu a dokonca nám neuhrádzala ani hospitalizácie pacientov, ktoré sme liečili „nad dohodnutý zmluvný rozsah“.
Z pohľadu človeka, čo rozumie fungovaniu zdravotného poistenia ale zároveň dostal šancu vidieť aj stranu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nerozumiem, prečo štátna poisťovňa ako jediná nekoná v prospech poistencov, ktorí sú na tento typ starostlivosti odkázaní. Keďže na dátach o dostupnosti starostlivosti alebo jej cene sa toto rozhodnutie nedá odôvodniť, obávam sa, že v štruktúrach najväčšej zdravotnej poisťovne stále víťazí klientelizmus, ktorým je VšZP z minulosti notoricky známa (viď kauza masér Kostka), a nie rácio a snaha nakúpiť čo najviac, čo najkvalitnejšej a potrebnej starostlivosti pre svojich poistencov.
Vedenie štátnej poisťovne nakoniec „dodržalo svoj sľub“ a zariadenie pre svojich poistencov nezazmluvnilo ani po jeho kolaudácii, získaní všetkých povolení od samosprávneho kraja a naplnení zariadenia zdravotníckym personálom. V praxi tak odmietlo svojim poistencom preplatiť pobyt v najmodernejšom centre následnej a dlhodobej starostlivosti, napriek ponúkaným zľavám oproti bežným cenám za hospitalizácie ktoré majú dohodnuté s inými poskytovateľmi na Slovensku.(!)
Na vedenie poisťovne neplatili ani nijaké kvalitatívne argumenty ktoré sme boli schopní a ochotní priniesť ku stolu ako napr.:
- Podporné stanovisko Asociácie na ochranu práv pacienta
- Podporné stanovisko fakultnej nemocnice Trnava
- Podporné stanovisko fakultnej nemocnice Trenčín
- Podporné stanovisko fakultnej nemocnice Nitra
- Podporné stanovisko župana Trnavského samosprávneho kraja alebo primátora mesta Hlohovec
ÚLOHA MINISTERSTVA
Akákoľvek forma alibizmu Ministerstva zdravotníctva však nie je na mieste. Ministerstvo, ako jediný akcionár štátnej poisťovne, rozhoduje kto túto organizáciu povedie, s akou víziou a na akých princípoch. Opakované nezazmluvnenie nášho zariadenia, teda chápem nie len ako osobnú prehru, ale aj ako sklamanie a skepsu o budúcom vývoji zdravotníctva a budúcom priebehu stratifikácie nemocničnej siete. Kým sa prístup štátnej poisťovne nezmení, môžeme zabudnúť na tržný rozvoj zdravotníctva, kapitálové investície, zdravú konkurenciu a napredovanie v kvalite. Mrzí ma, že napriek konečne kompetentnému vedeniu ministerstva, zostávajú v tomto prípade nožnice medzi slovami a činmi roztvorené.
Mimochodom, VšZP sme sa v minulom roku všetci vyskladali 190 miliónov EUR. Tieto peniaze nepochádzali z rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ale z daní nás všetkých. Teda aj ľudí, ktorí sú poistení v súkromných poisťovniach (ktoré vtedy ex-minister zdravotníctva a ex-premiér osočovali, že okrádajú pacientov. Keďže ako jediné v našom prípade konali v prospech pacienta, názor o ich tvrdeniach si spravte sami). Argumentom za toto riešenie bolo aj to, že peniaze budú mať účelový charakter a majú slúžiť práve aj na zazmluvňovanie pracovísk následnej a dlhodobej starostlivosti. Napriek tomu sa štátna VšZP radšej znevýhodňuje sama tým, že ako jediná nezazmluvňuje dostupnejšie, efektívnejšie a lacnejšie formy lepšej starostlivosti o pacienta ako je napr. naše zariadenie.
Prosím vás, keď sa budete pozerať na krásne billboardy a TV reklamy pri vrcholiacej prepoisťovacej kampani, nenechajte sa zlákať poukážkou do drogérie alebo k zubárovi, ktorá je dizajnovaná tak, aby sa nedala za nijakých rozumných okolností použiť. Pozrite sa čo pre Vás Vaša poisťovňa robí v teréne, lebo keď raz budete napr. rehabilitovať po cievnej mozgovej príhode (ktorých incidencia narástla za posledných 5 rokov o 20%) a nebudete mať zariadenie ktoré bude ochotné Vás na rehabilitáciu vziať, bude Vám jedno, že ten Palmolive bol s poukážkou od poisťovne o 30% lacnejší.