Denník N

Dáta o dopadoch dištančnej výučby zbierame neskoro a chaoticky

Otázky o dopadoch dištančnej výučby si pýtajú kvalifikované odpovede čím skôr | Foto – unsplash.com
Otázky o dopadoch dištančnej výučby si pýtajú kvalifikované odpovede čím skôr | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 21. 6. 2021 – 27. 6. 2021 | Novou štátnou tajomníčkou ministerstva školstva sa stala Svetlana Síthová • Atraktivita riaditeľskej funkcie je na rôznych vzdelávacích stupňoch rôzna • Nízka zaočkovanosť zvýši riziko opätovného zatvorenia škôl v niektorých regiónoch

Výrok týždňa

„Aj nadpriemerne nadané deti sú len tie, ktoré boli nadpriemerne úspešné v inteligenčnom teste. Ale v iných charakteristikách sa budú líšiť rovnako, ako keby sme vybrali náhodnú vzorku ľudí v električke. Homogénnosť je ilúzia. Ale stále sa o ňu snažíme, aby sme nemuseli priznať, že sa tej rozmanitosti v škole musíme prispôsobiť. A to je inklúzia. Rozmanitosti sa, chvalabohu, nedá vyhnúť.“

Magdaléna Špotáková
psychologička
rozhovore pre Denník N | 27. 6. 2021

 

Výber z udalostí

• Na minulotýždňové zasadnutie vlády SR ministerstvo školstva pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS) predložilo návrh na odvolanie štátnej tajomníčky Moniky Filipovej (nom. SaS). Vo funkcii ju od štvrtka nahradila špeciálna pedagogička Svetlana Síthová, ktorá na ministerstve pracovala ako vedúca odboru inkluzívneho vzdelávania.

Komunikačný odbor ministerstva v tejto súvislosti informoval, že v kompetencii novej štátnej tajomníčky bude implementácia inklúzie a desegregácie zo slovenského Plánu obnovy a odolnosti, ktorý v minulom týždni schválila Európska komisia.

O dôvodoch odvolania Filipovej z funkcie ministerstvo najskôr neinformovalo. Neskôr v reakcii na otázku Denníka N uviedlo, že „k  výmene došlo vzhľadom na to, že neprišlo k zhode na systémových riešeniach v školstve.” Bývalá štátna tajomníčka skonštatovala, že sa o zámere ministra dozvedela necelý týždeň pred jej odvolaním. „Bolo to vo všeobecnej rovine, že vraj nepracujem a on potrebuje niekoho, kto bude robiť veci. (…) Ja som oponovala, že mám pod sebou asi pätnásť ľudí, jednu sekciu a veľmi obmedzené kompetencie, ale aj napriek tomu si myslím, že robím svoju prácu dobre,” poznamenala Filipová s tým, že s ňou minister Gröhling dlhší čas nekomunikoval. Ich vzťahy sa podľa nej zhoršili po tom, čo vyjadrila nespokojnosť s vysvetlením kauzy okolo ministrovej diplomovky.

• Návrhmi z oblasti školstva sa aj v uplynulom týždni zaoberali poslanci a poslankyne Národnej rady SR.

V prvom čítaní podporu nezískal návrh opozičných poslancov Mariana KotlebuMartina Beluského a Mareka Kotlebu (všetci ĽSNS), ktorí chceli zakázať predaj nezdravých potravín a nápojov v školách a školských zariadeniach. Naopak, do druhého čítania prešiel návrh skupiny koaličných poslankýň o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách.

V druhom čítaní plénum schválilo poslanecký návrh Richarda Vašečku (KÚ, klub OĽaNO), Márie Šofranko (OĽaNO) a Radovana Slobodu (SaS), ktorý umožní realizáciu predprimárneho vzdelávania aj zariadeniam mimo siete škôl. Ide o dočasné opatrenie, ktoré trvať do roku 2024.

Na to, že podľa odborníkov i ľudí z praxe je informovanosť o povinnej škôlke pre 5-ročné deti nízka a osveta nedostatočná, v článku portálu Romano forum upozorňuje Pavol Lacko. O tom, ako zavedenie povinného predškolského vzdelávania vnímajú rodičia detí z nízkopríjmových domácností, na základe výskumu v blogu informoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.

Téme zavádzania povinnej škôlky sa venoval aj online denník Štandard, ktorý zverejnil rozhovor s Vierou Hajdúkovou, odborníčkou ministerstva školstva na predprimárne vzdelávanie. Ak sa napriek snahe ministerstva školstva, zriaďovateľov materských škôl a jednotlivých obcí, ktoré sú zodpovedné za vytváranie podmienok na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania, vyskytnú výnimky, pôjde len o ojedinelé prípady. Ich príčinou môže byť, že ide o úplne novú povinnosť,” odpovedala Hajdúková na otázku, či v škôlkach nájdu miesto všetci 5-roční.

Na atraktivitu výkonu riaditeľskej funkcie v materských, základných a stredných školách sa vo svojom nedávnom prieskume zamerala Slovenská komora učiteľov (SKU). Z výsledkov napríklad vyplynulo, že riaditelia a riaditeľky vo funkciách zotrvávajú najdlhšie v prípade škôlok a najkratšie na stredných školách.

„Sledovali sme aj finančné ohodnotenie riaditeľov škôl. Ukázalo sa, že priemerne riaditeľ školy zarába 2023 eur, pričom sú tiež rozdiely v typoch škôl. Na stredných školách je plat najvyšší, zároveň je tam aj vyšší záujem o funkciu riaditeľa. Najnižší plat je v materských školách, kde je aj atraktivita veľmi nízka,“ priblížil za SKU Viktor Križododal, že za nízkym záujmom o riaditeľské pozície môže byť systém odmeňovania, ale aj obava stať sa protikandidátom úradujúceho riaditeľa školy.

SKU zareagovala aj na nedávno zverejnenú analýzu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva, ktorá sa zamerala na otázku limitovania počtu funkčných období riaditeľov škôl v prepojení na spokojnosť učiteľov a ich fluktuáciu. Podľa analýzy aj v školách s riaditeľmi pôsobiacimi vo funkcii dlhšie ako 15 rokov bola zaznamenaná vysoká spokojnosť učiteľov. „Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky je podľa nás samoúčelná a ako aj samotná autorka uvádza, výsledky sú nejednoznačné – pre reguláciu by boli potrebné ďalšie dáta, ktorými štúdia nedisponuje. Takéto parciálne až vágne analýzy vnímame ako účelové, prinášajúce do dôležitých procesov skôr zmätok,“ zareagovala SKU v blogu.

O zbere dát sa v uplynulom týždni diskutovalo aj v súvislosti s mapovaním priebehu a dopadov dištančnej výučby počas druhej vlny pandémie v školskom roku 2020/2021. Centrum vzdelávacích analýz (CVA) a Komenského inštitút v tejto súvislosti zrealizovali reprezentatívny prieskum medzi učiteľkami a učiteľmi 2. stupňa základných škôl. Podľa nich sa do dištančného vzdelávania takmer vôbec nezapojilo 10 % detí. Respondenti zároveň konštatovali, že žiaci a žiačky sú pozadu o 2 mesiace oproti bežnej výučbe.

„V dôsledku pandémie učiteľky a učitelia najčastejšie zaznamenali zhoršenie v oblasti pracovnej pohody (46 %) a duševného zdravia (41 %). Učiteľky a učitelia by v priemere dali ministerstvu školstva za celkovú podporu počas pandémie známku 3. Podľa učiteliek a učiteľov by každý štvrtý žiak či žiačka (25 %) po návrate do školy potreboval nejakú formu dodatočnej podpory,“ približujú ďalej výsledky. Kompletnú správu z reprezentatívneho prieskumu nájdete tu.

Nepriaznivé dôsledky zavretých škôl na vzdelanostnú úroveň detí a možné kompenzačné nástroje, ktoré by ich dokázali zmierňovať, boli predmetom rozhovoru Branislava Dobšinského v podcaste portálu Aktuality.sk s Michalom Rehúšom z CVA. „Treba povedať, že jediné dáta sú aktuálne tie naše a myslíme si, že ministerstvo dáta už malo mať dávno, aby o ne mohlo opierať svoje rozhodnutia. Keď dáta budú neskoro a ukazuje sa, že budú až po konci školského roka, tak potom je otázne na základe čoho sa dejú rôzne opatrenia, ktoré ministerstvo zavádza,“ konštatuje Rehúš.

• Minister Gröhling sa voči kritike v súvislosti so zberom dát o dištančnej výučbe ohradil. „Máme dva zbery, jeden je cez štátnu inšpekciu a Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý sa vyhodnocuje,“ uviedol minister a dodal, že druhý zber popri testovaní deviatakov zrealizoval aj Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

Komunikačný odbor ministerstva však pre Hospodárske noviny (HN) povedal, že „celoplošné zmapovanie situácie po návrate do škôl a zber informácií o priebehu dištančnej výučby prostredníctvom dotazníka Štátnej školskej inšpekcie je v štádiu prípravy.“ Podľa informácií HN ministerstvo aktuálne rieši verejné obstarávanie na tvorbu dotazníka pre tento účel.  Prvých čiastkových výsledkov už uskutočneného zberu dát sa tak pravdepodobne aj tak nedočkáme skôr ako po letných prázdninách.

• Žiaci a žiačky si v tomto týždni prevezmú koncoročné vysvedčenia. Ministerstvo predpokladá, že približne 10-tisíc žiakov si po lete zopakuje ročník. „Možno budeme príjemne prekvapení a učitelia budú robiť do poslednej chvíle všetko pre to, aby prepadávanie nebolo zneužité na všetko možné, len nie na dobro dieťaťa,“ poznamenala hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská s tým, že v auguste bude inšpekcia realizovať kontroly komisionálnych skúšok.

„Je ľahké predstaviť si, že „tradičných“ desaťtisíc opakovaní ročníkov sa môže zdvoj- či strojnásobiť. Sú to alarmujúce, priam katastrofické čísla. Áno, aj toto sú obete covidu-19. Na zodpovednosti ich má nehorázne zbabrané manažovanie krízy, posunutie školskej dochádzky na úplný chvost priorít a osobné spory politikov, ktorí si deti a ich vzdelávanie vzali ako rukojemníkov. (…) Treba priznať, že je tu ďalšia vec, ktorú sme počas pandémie zbabrali a že sme zase o hodný kus vzad posunuli štartovaciu čiaru deťom, ktoré za nič nemôžu,“ píše komentátorka denníka SME Soňa Jánošová.

• Pre deti, ktoré budú chcieť počas leta navštíviť tábor, platí povinnosť preukázať sa negatívnym výsledkom PCR testu, ktorého realizáciu uhradí štát. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) povinnosť neplatí pre deti do 10 rokov, zaočkované deti a tie, ktoré prekonali ochorenie COVID-19.

„Rezort zdravotníctva po rokovaní so zdravotnými poisťovňami umožní absolvovať bezplatne PCR test potrebný na účasť na pobytovom zotavovacom podujatí (detský tábor, športový pobyt a podobne) u detí vo veku nad desať rokov,“ spresnila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová s tým, že dieťa má nárok na dva bezplatné testy za mesiac. Ministerstvo zároveň informovalo, že v čakárni na očkovanie bolo v minulom týždni 8525 detí vo veku od 12 do 16 rokov.

• K očkovaniu pre bezpečný návrat do škôl po letných prázdninách vyzval minister školstva Gröhling. Upozornil na okresy, v ktorých je miera zaočkovanosti najnižšia. „Podľa odborníkov práve v okresoch s nízkou zaočkovanosťou vznikne viac ohnísk, koronavírus sa bude šíriť, čo môže viesť aj k zatváraniu škôl. Práve tomu sa chceme vyhnúť,“ povedal minister s tým, že najmenej zaočkovaných je v okresoch Poltár, Gelnica a Čadca.

 

Všimli sme si

• Prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenania predstaviteľom a predstaviteľkám z oblasti vedy, vzdelávania, sociálneho rozvoja, kultúry či športu. Medzi 24 ocenených osobností patrí aj psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Magdaléna Špotáková, vedec a zakladateľ spoločnosti MultiplexDX Pavol Čekan a in memoriam za zásluhy o záchranu ľudského života s nasadením svojho vlastného aj Jaroslav Budz, ktorý tragicky zahynul po útoku vo vrútockej škole.

• Česká školská inšpekcia zverejnila dáta o tom, ako v čase pandémie prebiehalo dištančné vzdelávanie v základných umeleckých školách. Videoprezentáciu s hlavnými zisteniami mimoriadneho tematického zisťovania si môžete pozrieť tu.

• Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVS) 29. júna zverejnívýsledky zatiaľ najväčšieho prieskumu spokojnosti študentov a študentiek vysokých škôl, do ktorého sa zapojilo takmer 20-tisíc ľudí. Priamy prenos z tlačovej konferencie bude možné sledovať od 10:00 na Facebooku SAAVS.

So zhrnutím udalostí z leta sa Vám opäť prihlásime 31. augusta, prvý týždenný súhrn udalostí v novom školskom roku zverejníme 7. septembra. Počas letných prázdnin Vám prajeme veľa oddychu, príležitostí na načerpanie novej energie a najmä pevné zdravie! A prihláste sa na očkovanie, ak ste tak dosiaľ neurobili.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie