Prínos investícií z Európskych štrukturálnych a investičných fondov do výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku

Po 14 ročnom období financovania slovenskej vedy a inovácií z EŠIF bolo preto mimoriadne dôležité sa pozrieť na to, aký reálny prínos a aké pozitívne efekty mali investície z tohto verejného zdroja pre samotných adresátov tejto finančnej pomoci. Následne jednak zobrať si ponaučenie z toho, čo nebolo ideálne a do budúcnosti môže byť lepšie a súčasne pokračovať v tom, čo je možné označiť za príklady dobrej praxe.

Národné prostredie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií a jeho vplyv na efektivitu investícií zo štrukturálnych fondov EÚ

Náš súčasný štýl života a životná úroveň sú živým dôkazom úspechu a nespochybniteľného prínosu verejných investícií do oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Ide o investície, ktoré majú pozitívny recipročný prínos naprieč rôznymi sektormi. Napríklad podľa ex-post hodnotenia 7. rámcového programu EÚ na podporu výskumu a vývoja, investícia v hodnote 55 mld. EUR (hodnota rozpočtu tohto rámcového programu)  mala mimoriadny mnohonásobný prínos na európsku ekonomiku, keď každé investované euro prinieslo 11 EUR.

Výsledky našej analýzy dokazujú, že investícií z EŠIF do oblasti výskumu, vývoja a inovácií mali aj na Slovensku nespochybniteľný pozitívny prínos. Avšak súčasne výsledky našej analýzy dokazujú, že tento prínos mohol byť výraznejší v prípade, ak by táto podpora bola realizovaná v rámci štandardných podmienok, ako je tomu v zahraničí.

Na to, aby takáto verejná podpora mohla stabilne fungovať a mala maximálny možný prínos, je potrebné, aby boli splnené 3 základné podmienky:

1. Aby boli všetci, vrátane samotných politikov a ľudí prijímajúcich rozhodnutia v tejto oblasti, presvedčení, že verejné investície do výskumu, vývoja a inovácií majú zmysel, vysokú pridanú hodnotu a tomu zodpovedajúcu návratnosť – a aby sa toto presvedčenie komunikovalo smerom k verejnosti.
2. Aby podpora z verejných investícií bola realizovaná v rámci premysleného, stabilného systému národnej politiky na podporu výskumu, vývoja a inovácií, ktorej pravidlá a priority sú určené na dlhoročné obdobie vopred a ktoré nie sú ovplyvnené negatívne politickým cyklom a ad-hoc rozhodnutiami politikov.
3. Aby samotný tok verejných zdrojov do oblasti VVI bol – bez ohľadu na ich objem – stabilný a predvídateľný.

Po preskúmaní vyššie uvedených troch otázok musíme konštatovať, že na Slovensku nie je splnená ani jedna z týchto podmienok:

1. Na papieri ide o oblasť najvyššej politickej priority. V skutočnosti sa alokácia na vedu z EŠIF postupne znižuje – z pôvodných zazmluvnených 1,6 mld. EUR v rokoch 2007-2013, cez 0,9 mld. EUR plánovaných v rámci obdobia 2014-2020 k reálnym 0,6 mld. EUR, ktoré boli zazmluvnené až po navrhované ďalšie zníženie alokácie oproti predchádzajúcemu obdobiu o 30% v rámci obdobia 2021-2027. Ďalším paradoxom je, že sa tento pokles zdrojov odôvodňuje „nedostatočnou absorpčnou kapacitou výskumných inštitúcií“ – napriek tomu, že v PO 2007-2013 sa vyčerpala celá alokácia a o všetky výzvy v rokoch 2014-2020 bola zo strany výskumných inštitúcií značný záujem.
2. Vláda už dlhšie obdobie (minimálne 5 rokov) prakticky rezignovala na aktívne riadenie štátnej politiky výskumu, vývoja a inovácií. Pokiaľ budeme brať do úvahy bežnú medzinárodnú prax v tejto oblasti, tak musíme konštatovať, že štátna politika v tejto oblasti na Slovensku prakticky neexistuje už niekoľko volebných období.
3. Otázka stabilných a predvídateľných verejných finančných tokov je pre efektívne riadenie VVI na každej úrovni – od tej najvyššej na úrovni vlády a jej inštitúcií – až po projektovú úroveň realizovanú pracovníkmi výskumných inštitúcií, absolútne kľúčová. Aj v tejto oblasti musíme konštatovať, že tok zdrojov z EŠIF do VVI bol v období rokov 2016-2020 maximálnej nepredvídateľný a nestabilný a nedával možnosť vôbec plánovať a realizovať kontinuálne aktivity zo strany výskumných inštitúcií.

Táto skutočnosť má doslova devastačný účinok na slovenský výskumno-vývojový a inovačný sektor a aj keď existujú pozitívne ostrovčeky deviácie od bežného stavu, nie sú systémové, ale spravidla na úrovni konkrétnych kvalitných a dobre zrealizovaných projektov a sú zásluhou nadšencov a kvalitných tímov ich realizátorov, ktorí ich uskutočnili nie vďaka, ale napriek tomu, aký systém podpory na Slovensku existuje.

Ako Slovensko financuje a riadi činnosť verejných výskumných infraštruktúr národného významu?

Jednou z hlavných oblastí investícií EŠIF v sektore VVI je verejná výskumná infraštruktúra. Slovenskú štátnu politiku v oblasti veľkých výskumných infraštruktúr môžeme charakterizovať nasledovne:

• neexistuje žiadna ucelená štátna politika v oblasti veľkých výskumných infraštruktúr, ktorá by zodpovedala potrebám tejto oblasti (neexistuje ani v oblasti legislatívnej a ani na úrovni štátnej politiky schválenej vládou SR);
• vláda SR doteraz neschválila žiadne priority a žiadne financovanie pre veľké výskumné infraštruktúry, ani dokument formy „cestovná mapa“;
• vláda SR žiadnym spôsobom komplementárne nefinancuje existujúce verejné výskumné infraštruktúry z vlastných rozpočtových zdrojov – čo vyústilo v paradoxnú situáciu, kde na jednej strane sa formálne „zakazuje“ využívať verejnú výskumnú infraštruktúru na spoluprácu s podnikmi – čo by umožnilo vlastníkovi infraštruktúry získať zdroje na jej ďalšiu prevádzku, údržbu a prípadne ďalší rozvoj a súčasne vláda SR neprijala absolútne žiadne opatrenia na zabezpečenie udržateľného financovania verejných výskumných infraštruktúr;
• SR doteraz nerealizovala žiadne medzinárodné hodnotenie verejných výskumných infraštruktúr, ktoré je možné považovať za strategické (univerzitné vedecké parky a výskumné centrá);

Pozitívne efekty investícií štrukturálnych fondov EÚ do oblasti výskumu, vývoja a inovácií v období 2007-2020

V rokoch 2007-2020 bolo podporených súhrnne 628 výskumno-vývojových projektov v hodnote 2,2 mld. EUR v gescii MŠVVaŠ SR a 79 projektov zameraných na technologické inovácie vyvolané výskumno-vývojovými aktivitami v celkovej hodnote 82 mil. EUR v gescii MH SR. Okrem toho, MH SR podporilo zavádzanie inovačných procesov v podnikateľskej sfére (t.j. typ projektov bez silnej väzby na bezprostredne realizované výskumno-vývojové aktivity predchádzajúce zavedenie inovácie) – bolo podporených 1 860 projektov v hodnote 1 mld. EUR. Súhrnne oba rezorty podporili 2 567 projektov celkovou sumu viac ako 3,2 mld. EUR pri podpore VVI systému na Slovensku.

Investície do VVI zo zdrojov EŠIF mali nespochybniteľnú pridanú hodnotu. Počas oboch programových období boli vytvorených 13 533 nových pracovných miest, z toho 758 pracovných miest pre výskumníkov. Implementované projekty v rámci aktuálneho obdobia majú potenciál vytvoriť ďalšie stovky pracovných miest pre výskumníkov, pričom Slovenská republika má v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ v počte výskumníkov deficit. V PO 2014-2020 výskumno-vývojové projekty začali pomáhať aj pri medzinárodnej spolupráci so špičkovými zahraničnými výskumníkmi, keď v rámci podporených projektov ich plánuje spolupracovať s našimi výskumnými inštitúciami 199. Mimoriadne pozitívnym faktom je aj to, že v rámci projektov sa nadväzuje aj aktívna spolupráca so slovenskými vedcami pôsobiacimi v zahraničí – a to v 43 prípadoch.

Investície z EŠIF do VVI ekosystému na Slovensku za posledných 14 rokov mimoriadne silne aktivizovali činnosť výskumných inštitúcií v oblasti ochrany duševného vlastníctva a transferu poznatkov a technológií do praxe. Vďaka podpore zo zdrojov EŠIF registrujeme 527 patentových prihlášok, 779 iných foriem ochrany duševného vlastníctva a 40 vzniknutých start-up a spin-off podnikov.

Stratené príležitosti

Napriek v našej analýze identifikovaným pozitívnym prínosom, Slovensko mohlo v rámci investícií zo zdrojov EŠIF do oblasti VVI, dosiahnuť značnejšie pozitívne efekty. V rámci obdobia 2014-2020 sme identifikovali rôzne formy stratených príležitostí a možných pozitívnych efektov, ktoré mohli nastať, ale bohužiaľ nenastali – či už je to tvorba nových pracovných miest, vznik nových patentovateľných poznatkov využiteľných v praxi a následných multiplikačných efektov pre spoločnosť a hospodárstvo. Z dôvodu problémov, ktoré sa vyskytli v oblasti podpory výskumno-vývojových projektov v gescii MŠVVaŠ SR, musíme konštatovať, že z pohľadu medzinárodnej konkurencieschopnosti slovenskej vedy v mnohých oblastiach Slovensko začalo zaostávať. Pri porovnaní využívania zdrojov štrukturálnych fondov EÚ na investície do tejto oblasti v Českej republike, musíme konštatovať, že v rámci programového obdobia 2014-2020 vznikol v tejto oblasti – najmä čo sa týka vedeckých projektov a oblasti verejnej výskumnej infraštruktúry – výrazný investičný dlh v hodnote cca. 600 mil. EUR.

Okrem nevyčísliteľných škôd pre slovenský výskum, keď sa mnohé mimoriadne sľubné a aj z medzinárodného hľadiska zaujímavé a perspektívne aktivity úplne zastavili na dlhoročné obdobie (prakticky celé obdobie 2014-2020), je potrebné zdôrazniť, že v tomto období podnikateľské výskumné inštitúcie, ktoré sa opakovane uchádzali o granty v niektorej zo zrušených/nefinancovaných 11 výziev utrpeli osobitne výrazné finančné škody.

Ako ďalej?

Na základne vyššie uvedeného sme pre obdobie 2021-2027 sformulovali viaceré zásadné odporúčania. Za najdôležitejšie považujeme nasledovné:

1. Pre úspešnú realizáciu podpory VVI zo zdrojov EŠIF a maximalizáciu prínosov a pozitívnych efektov je nevyhnutné, aby bola realizovaná v rámci funkčného a stabilného systému národnej politiky podpory výskumu, vývoja a inovácií, ktorý nebude podliehať politickým cyklom a výmene garnitúr.
2. Podpora výskumu, vývoja a inovácií by mala byť v období 2021-2027 v čo najväčšej možnej miere zosúladená s Horizontom Európa a v čo najväčšej miere podporovala rôzne formy medzinárodnej spolupráce. Toto odporúčanie plne reflektuje tak pozitívne (napríklad podpora medzinárodných teamingových centier v období 2014-2020), ako aj negatívne skúsenosti (problémy s transparentnosťou; nadmernou byrokraciou; nedostatočnou kvalitou projektov) z oboch predchádzajúcich programových období.
3. Je nevyhnutné z dôvodu potreby posilnenia medzinárodnej konkurencieschopnosť slovenských výskumných inštitúcií prijať opatrenia, ktoré budú znižovať investičný dlh v oblasti financovania verejnej výskumnej infraštruktúry voči najbližším potenciálnym partnerom v Českej republike, Rakúsku a Maďarsku.
4. Je nevyhnutné zabezpečiť stabilný prechod medzi oboma programovými obdobiami – 2014-2020 a 2021-2027 tak, aby nedošlo k opätovnému viacročnému výpadku vo financovaní výskumu, vývoja a inovácií z tohto finančného zdroja.
5. V rámci dopytových výziev na podporu výskumno-vývojových projektov musí byť absolútnou prioritou transparentnosť a objektívnosť v oblasti vyhodnocovania projektov, pričom v tejto oblasti berúc do úvahy skúsenosti z obdobia 2014-2020, navrhujeme najmä využiť v maximálnej možnej miere špičkových zahraničných expertov ako odborných hodnotiteľov.

Celú analýzu si môžete prečítať na našom webe.

Barbora Halásová, junior analytička projektu SciPol

Stanislav Sipko, senior analytik projektu SciPol

Daniel Straka, senior analytik projektu SciPol

Peter Štofko, senior analytik projektu SciPol

Tento blog je výstupom projektu Lepšie politiky pre výskum a inovácie v menej rozvinutých regiónoch Slovenska (SciPol:SK), ktorý je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.