Ani počas druhej vlny sa do dištančnej výučby nezapojili všetky deti

Žiačky a žiaci 2. stupňa základných škôl sa museli v tomto školskom roku vzdelávať dištančne 6 mesiacov, v niektorých okresoch aj dlhšie. Keďže o priebehu dištančnej výučby dosiaľ neboli k dispozícii žiadne údaje, v spolupráci s Komenského inštitútom sme zrealizovali reprezentatívny prieskum o priebehu dištančnej výučby medzi učiteľkami a učiteľmi na druhom stupni základných škôl (zber údajov realizovala agentúra FOCUS na vzorke 515 učiteliek a učiteľov 2. stupňa základnej školy). Celú správu s hlavnými zisteniami si môžete prečítať tu.

V tomto blogu sa bližšie pozeráme na to, či sa školám podarilo do dištančnej výučby zapojiť všetky deti, aká časť žiakov a žiačok sa musela vzdelávať bez internetu a čo mohlo deťom brániť v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu.

Nepravidelne sa do dištančnej výučby zapájal každý piaty žiak či žiačka, takmer vôbec každý desiaty

Jedným z hlavných cieľov reprezentatívneho prieskumu bolo zistiť, nakoľko sa školám darilo sprostredkovať žiakom a žiačkam vzdelávanie na diaľku. Preto sme požiadali učiteľky a učiteľov, aby odhadli, aké percento detí sa typicky pravidelne zapájalo do dištančnej výučby a aké sa, naopak, nezapájalo takmer vôbec.

Učiteľky a učitelia odhadli, že typicky pravidelne sa do dištančnej výučby zapájalo 81 % detí (medián). Nie všetci z týchto žiakov a žiačok sa pritom zapájali do dištančnej výučby prostredníctvom internetu, v odhadoch sú zarátané aj deti vzdelávajúce sa napríklad prostredníctvom vytlačených pracovných listov. Bez ohľadu na formu výučby je však z týchto údajov zrejmé, že väčšina učiteliek a učiteľov mala v triede aj žiačky a žiakov, ktorí sa pravidelne nezapájali do dištančnej výučby. Mediánovo mohlo ísť o každého piateho (19 %) žiaka alebo žiačku.

Úplnú (100 %) pravidelnú zapojenosť do výučby na diaľku pritom hlásilo 8 % vyučujúcich a približne tretina (35 %) vyučujúcich uviedla, že do dištančnej výučby sa pravidelne zapájalo 90 až 99 % detí. To znamená, že viac ako polovici učiteľov a učiteliek (57 %) sa do dištančnej výučby zapájalo menej ako 90 % detí.

Takmer vôbec sa podľa odhadov učiteliek a učiteľov do dištančnej výučby nezapájalo 10 % detí (medián). To znamená, že do dištančnej výučby sa takmer vôbec nemusel zapájať každý desiaty žiak alebo žiačka. Ide o deti, ktoré sa takmer vôbec nezapájali do internetovej výučby ani do vyučovania napríklad prostredníctvom vytlačených pracovných listov.

Len 9 % učiteliek a učiteľov nemalo žiadne žiačky alebo žiakov, ktorí by sa takmer vôbec nezapájali do dištančného vyučovania, a približne tretina (32 %) vyučujúcich uviedla, že takmer vôbec sa do dištančnej výučby nezapájalo 1 až 9 % detí. To znamená, že viac ako polovica učiteliek a učiteľov (58,5 %) uviedla, že do dištančnej výučby sa takmer vôbec nezapájalo viac ako 10 % detí.

Učiteľky a učitelia sa obávali, že deťom bránila v prístupe ku kvalitnému vzdelávaniu chýbajúca motivácia, nedostatočné technologické vybavenie a nevyhovujúce podmienky v domácnosti

Učiteľky a učiteľov sme sa v rámci dotazníkového zisťovania pýtali aj na to, či sa obávali, že niektorým z ich žiakov a žiačok sa nedostávala dostatočne kvalitná dištančná výučba kvôli chýbajúcej motivácii, chýbajúcemu prístupu k digitálnym technológiám, nedostatočnej podpore v domácnosti alebo nevhodnej organizácii dištančnej výučby zo strany školy.

Len 10 % učiteliek a učiteľov uviedlo, že takúto obavu nemali. Najčastejšie (63 %) uvádzali učiteľky a učitelia ako dôvod obáv chýbajúcu motiváciu, no približne polovica (54 %) sa obávala, že deťom mohla v prístupe ku kvalitnej dištančnej výučbe brániť nedostatočná vybavenosť digitálnymi technológiami.

Výsledky prieskumu poukázali aj na problémy vyplývajúce z presunu väčšej miery zodpovednosti za vzdelávanie na plecia rodičov a zákonných zástupcov. Polovica (49 %) učiteliek a učiteľov uviedla ako možnú bariéru nedostatočnú podporu pri vzdelávaní v domácnosti (napr. od rodičov) a 41 % absenciu stabilného zázemia v domácom prostredí. Dôvody na strane školy (zahltenie úlohami od iných kolegov alebo naopak absencia výučby zo strany iných kolegov, či zlá koordinácia dištančnej výučby) uviedlo najmenej vyučujúcich.

Ani v tomto školskom roku sa nezapájali všetky deti do online dištančnej výučby

Medzi učiteľkami a učiteľmi, ktorí vyučovali aj prostredníctvom online výučby (94 %), sme zisťovali aj to, aká časť ich žiakov a žiačok sa do takejto formy výučby zapájala. Podľa ich odhadov sa do online výučby zapájalo 82,5 % detí (medián). Všetky deti (100 %) malo do online výučby zapojených 11 % učiteliek a učiteľov. Takmer tretina (32 %) učiteliek a učiteľov uviedla, že do online výučby sa zapájalo 90 až 99 % ich žiakov a žiačok. Čiže viac ako polovica (57 %) vyučujúcich evidovala menej než 90 % žiakov a žiačok zapájajúcich sa do online výučby.

Podarilo sa prekonať prekážky v prístupe k vzdelávaniu počas druhej vlny pandémie?

Už počas prvej vlny pandémie sa vo verejnej aj odbornej diskusii otvárala otázka prístupu k vzdelávaniu. V tejto súvislosti dokonca verejná ochrankyňa práv konštatovala, že mohlo dôjsť k porušeniu práva na vzdelanie (VOP 2020).[1] Výsledky nášho reprezentatívneho prieskumu medzi učiteľkami a učiteľmi však naznačujú, že problémy so zapojenosťou detí do dištančnej výučby pretrvali aj v tomto školskom roku. Údaje o zapojenosti žiakov a žiačok do dištančnej výučby počas prvej vlny pandémie priniesol Inštitút vzdelávacej politiky (Ostertágová & Čokyna 2020).[2]

Napriek tomu, že údaje z týchto dvoch zberov nemožno úplne spoľahlivo porovnávať,[3] výsledky naznačujú, že situácia v školách sa významnejším spôsobom nezmenila. Počas prvej vlny sa v základných školách (prvý aj druhý stupeň) do dištančnej výučby vôbec nezapájalo približne 8,2 % detí (Ostertágová & Čokyna 2020).[4] V našom reprezentatívnom prieskume učiteľky a učitelia odhadovali, že do dištančnej výučby sa takmer vôbec nezapájalo 10 % detí na druhom stupni základnej školy.

Do online výučby sa podľa učiteľských aj riaditeľských odhadov počas prvej vlny na prvom a druhom stupni základných škôl zapájalo 79 % detí, učiteľky a učitelia v našom reprezentatívnom prieskume odhadovali zapojenosť do online výučby na úrovni 82,5 %. Zároveň sa podľa nášho prieskumu približne polovica učiteliek a učiteľov obávala, že deťom bráni v prístupe ku kvalitnej dištančnej výučbe práve to, že nemajú dostatočné technické vybavenie alebo internetové pripojenie.

Zdá sa teda, že naše poučenie z prvej vlny bolo nedostatočné. Napriek existujúcim údajom, že značná časť detí môže mať sťažený prístup k vzdelávaniu, štát nedokázal zabezpečiť, aby sa všetky deti mohli vzdelávať. Podľa viacerých odborníčok a odborníkov možno v blízkom období očakávať aj tretiu vlnu pandémie. Naša reakcia bude musieť byť razantne odlišná.

Centrum vzdelávacích analýz

Prieskum bol financovaný vzdelávacím programom Komenského inštitút a Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis.

Aktuálne sa usilujeme získať finančné prostriedky na naše ďalšie fungovanie. Preto budeme radi, ak našu prácu podporíte. O tom, ako na to, píšeme tu: https://www.vzdelavacieanalyzy.sk/?page_id=120. Ďakujeme.

[1] VOP. 2020. Právna analýza vo veci mimoriadneho prerušenia prezenčnej školskej výučby v rámci povinnej školskej dochádzky počas tzv. druhej vlny pandémie ochorenia COVID-19 (v období od 11. októbra 2020 do 14. decembra 2020). Dostupné na: https://www.dajmedetomhlas.sk/wp-content/uploads/2021/01/201216_VOP_prerusenie_skoly.pdf

[2] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. Dostupné na:  https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf

[3] Za prvú vlnu sú k dispozícii len údaje spoločne pre prvý a druhý stupeň základných škôl, zatiaľ čo v našom prieskume sme oslovili len vyučujúcich na druhom stupni základnej školy. Pritom miera zapojenosti či povaha problémov na prvom a druhom stupni sa pravdepodobne líšila. Zároveň údaje z prvej vlny pochádzajú z plošného online zberu a kombinujú odpovede učiteliek a učiteľov aj riaditeliek a riaditeľov škôl, my sme realizovali reprezentatívny prieskum medzi učiteľkami a učiteľmi. Mierne odlišné boli aj formulácie otázok.

[4] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. Dostupné na:  https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf