Denník N

Slovensko musí riešiť vysoký verejný dlh investíciou do ľudí

Vyspelé krajiny bojujú proti kríze spôsobenej pandémiou rekordne vysokou pomocou. Málokedy v dejinách svet v boji proti ekonomickej kríze minul toľko verejných zdrojov. Priemerná výška deficitu verejných financií vo vyspelých krajinách dosiahla vlani 11,7 percenta HDP. Ich celkové zadlženie je podľa Medzinárodného menového fondu najvyššie v histórii.

Na konci prvého desaťročia nového milénia – uprostred najväčšej finančnej krízy od krachu Wall Streetu v roku 1929 – sa krajiny združené v G20 po dlhých rokovaniach ledva dohodli na rozpočtovej pomoci na úrovni dvoch percent HDP. O desaťročie neskôr je všetko inak. V súčasnosti sa bavíme o injekcii z verejných zdrojov vo výške desiatich percent HDP.

Dôvodov na dramatickú zmenu prístupu je viacero, tri z nich sú kľúčové. Po prvé, zažívame obdobie rekordné nízkych úrokových sadzieb, ktoré umožňujú vládam vytvárať vyššie dlhy. Po druhé, práve skúsenosť po finančnej kríze ukázala, že príliš skorý nástup uťahovania opaskov vo verejných financiách mal nepriaznivý vplyv na oživenie ekonomickej aktivity.

A po tretie, za hospodárske dôsledky pandémie je ťažko niekoho viniť – obmedzenie mobility obyvateľov, či dokonca úplne zastavenie ekonomickej aktivity v niektorých sektoroch boli súčasťou nevyhnutnej obrany proti šíreniu smrtiaceho vírusu.

Riziko pre Slovensko

Hoci bola prvá pomoc potrebná, vysoký dlh predstavuje pre slovenskú ekonomiku riziko. A to aj pre narastajúce tlaky na rozpočet spôsobené starnutím populácie, ale aj pre obmedzenú schopnosť čeliť v budúcnosti hospodárskym šokom rovnako štedrou intervenciou z verejných zdrojov.

Keď človek prestane zvládať splácať hypotéku, má len dve možnosti ak nechce prísť o byt: buď si nájde novú, lepšie platenú prácu, alebo začne viac sporiť a prestane míňať peniaze na iné veci. Slovensko musí urobiť oboje. Zabezpečiť rozpočtovú disciplínu a zvýšiť potenciál ekonomiky.

Nástroje na zlepšenie hospodárenia štátu sú aj na Slovensku dávno pomenované. Je najvyšší čas, aby sa začali dôsledne využívať. Pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná najmä dôchodková reforma, zavedenie viacročných výdavkových stropov a dôsledné uplatňovanie hodnoty za peniaze vyplývajúce z odporúčaní pravidelných revízií verejných výdavkov.

Prepnúť na vyšší výkon dokáže slovenská ekonomika iba prostredníctvom štrukturálnych reforiem. Vôbec najdôležitejšou z nich sú zmeny vo vzdelávaní spojené s investíciami do školstva, vedy a výskumu.

Jedinečnou príležitosťou, ako sa po rokoch konečne prebudiť z reformnej kómy, sa stáva najmä Plán obnovy a odolnosti. Prepája dodatočné investičné zdroje, ktoré poskytne EÚ, s nevyhnutnými reformnými zmenami. Slovensko sa zaviazalo prijať 66 reforiem v priebehu nasledujúcich šiestich rokov

Je to o ľuďoch

Kvalitné školy môžu výrazne posilniť ekonomický rast. Výsledky Slovenska sú však dlhodobo slabé. Výsledky vzdelávacieho systému sú slabé na oboch koncoch. Nevieme vzdelávať najslabších a v porovnaní so zahraničím máme vysoký podiel žiakov a žiačok, ktorí nedosahujú ani základnú úroveň zručností.

Zároveň nevieme vytvoriť podmienky, aby sa tu vzdelávali a pracovali najlepší, keď Slovensko výrazne zaostáva vo vede a výskume. Nie je preto prekvapením, že podpora vzdelávania a vedy má v pláne obnovy prominentné miesto. Politiky zamerané na ľudský kapitál tvoria tri štvrtiny jeho odhadovaných ekonomických prínosov.

Rast ekonomiky však nie je jediným cieľom. Je rovnako dôležité, aby verejné politiky pomáhali zlepšovať životy obyvateľstva. 4 tisíc ľudí na Slovensku predčasne zomrie, kvôli zlej kvalite ovzdušia, zelené investície nám môžu výrazne pomôcť ich znížiť. Rovnako dôležité sú aj zmeny v zdravotníctve, kde ročne zomrie približne 3,6-tisíc ľudí na choroby, ktoré boli odvrátiteľne.

Lepší, alebo horší?

Pápež František vo svojom príhovore na tohtoročnej konferencii Globsec povedal, že „nikdy nevyjdeme z krízy presne takí, akými sme boli. Vyjdeme z nej buď lepší, alebo horší.“ Dôležité je, aby sme výsledok nenechali na osud a náhodu.

Existuje osvedčený nástroj, ako šťastenu nachýliť vo svoj prospech. Volá sa reformy a Slovensko, jeho ekonomika a verejné financie,  ich súrne potrebujú. Najlepší spôsob, ako zaistiť, aby sa tu ľuďom žilo dobre v nasledujúcich desaťročiach je investovať do nich. Do ich potenciálu a do kvality prostredia, ktoré ich formuje.

Štefan Kišš (riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze MF SR)

Teraz najčítanejšie