Denník N

Dôchodkový strop nás pred dlhšími kariérami neochráni

Strop na dôchodkový vek má zaručiť, aby nás neodnášali od sústruhu rovno na cintorín. Garantuje, že dôchodkový vek nikdy nepresiahne 64 rokov. Na prvý pohľad znie toto nastavenie férovo. Dôležité je si však uvedomiť, že sa každým rokom dožívame vyššieho veku. Pri nemennom dôchodkovom veku sa tak bude čas strávený na dôchodku predlžovať. Dlhšie dôchodky nebude z čoho financovať a tak ich hodnota klesne na úroveň, z ktorej sa nebude dať vyžiť. Preto budeme musieť pracovať dlhšie. A na tom paradoxne najviac prehrajú socioekonomicky slabšie skupiny, ktoré mal dôchodkový strop chrániť najviac.

Dôchodkový systém je z dlhodobého hľadiska finančne neudržateľný. Jedným z hlavných dôvodov je strop na dôchodkový vek. Výdavky na dôchodky vzrastú z 8,3 % HDP v roku 2019 na 14,2 % HDP v roku 20701. Táto projekcia však nerieši, či si takýto nárast výdavkov budeme môcť dovoliť. Financovanie vyšších výdavkov z odvodov by znížilo čisté mzdy zhruba o štvrtinu[1]. Pri súčasnej diskusii o daňovej brzde a znižovaní daňovo-odvodového zaťaženia práce je veľmi ťažké si predstaviť, že by pracujúci takéto zdanenie práce akceptovali. Napríklad by mohli príjmy optimalizovať cez iné typy pracovných úväzkov, alebo odísť do zahraničia.

Ak nechceme zvyšovať dôchodkový vek ani odvody z práce, budú musieť klesnúť dôchodky. Ľuďom odchádzajúcim do dôchodku v roku 2021 je v priemere priznaný dôchodok asi 580 eur[2], čo je 63 % priemernej čistej mzdy. Aby dôchodkový systém hospodáril rovnako ako dnes, do roku 2070 poklesne priemerný nový dôchodok na 37 % priemernej čistej mzdy[3] (dnes asi 340 eur). A to je priemerný dôchodok, väčšina dôchodcov by dostala ešte menej. Ak dnes zarábate 900 eur v čistom a od zajtra by ste mohli ísť do dôchodku s tým, že Vám štát ponúkne niečo nad 300 eur, stačilo by Vám to? Pravdepodobne nie a ešte by ste chceli chvíľu potiahnuť.

Že nižšie dôchodky implikujú dlhšie kariéry ukazuje aj medzinárodné porovnanie krajín OECD. Starnúca populácia, neochota zvyšovať dôchodkový vek a odovody tak budú odďaľovať koniec kariéry. Pri dôchodkovom strope už dôchodok nebude poskytovať náhradu príjmu v starobe. Dôchodcu dokonca neochráni ani pred rizikom chudoby[4]. A preto si ľudia budú musieť popri jeho poberaní privyrábať.

Nie všetci však budú môcť pracovať do vysokého veku. Ľudia, ktorí pracovali manuálne či nízko vzdelaní už nemusia vládať pracovať alebo si nebudú schopní nájsť prácu. To na dátach vidíme už dnes. Kým miera zamestnanosti kvalifikovaných pracovníkov vo veku 55-64 je na úrovni 76 %, pre nízko kvalifikovaných je to len 30 %[5]. Dôchodkový strop tak paradoxne najviac ublíži socioekonomicky slabším skupinám, ktoré budú odkázané na veľmi nízky dôchodok.

Alternatívou je naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života. Dôchodkový vek tak každoročne vzrastie presne o toľko, o koľko sa predĺži doba života na dôchodku. Tým ostane doba strávená na dôchodku zachovaná, a zaručí sa medzigeneračná spravodlivosť. Väčšina populácie bude pracovať dlhšie a dôchodok začne poberať neskôr. Vďaka tomu budú penzie vyššie a bude možné lepšie zabezpečiť tých, ktorí z objektívnych dôvodov nemôžu pracovať do vysokého veku.

Zachovanie dôchodkového stropu s cieľom zabezpečiť ľuďom dôstojnú starobu spôsobí presný opak. Pracovať dlhšie budeme bez ohľadu na nastavenie dôchodkového veku. Ako-tak dôstojná staroba pre všetkých je však dosiahnuteľná len naviazaním dôchodkového veku na rastúcu dĺžku života.


[1] Zjednodušený výpočet. Predpokladom je, že výdavky voči HDP vzrastú o 5,9 % HDP, kým príjmy voči HDP ostanú nezmenené. Na základe modelu SIMTASK od RRZ pre rok 2021 by pre zvýšenie príjmov dôchodkového poistenia bolo nevyhnutné zvýšiť sadzbu na sociálne odvody o 23 p. b.

[2] Predpoklad odpracovaných 40 rokov pri priemernej mzde

[3] Predpokladá sa, že výdavky vzrastú z 8,3 % HDP na 14,2 % HDP, pričom príjmy ostanú nezmenené. To znamená, že priemerný dôchodok klesne adekvátne nárastu celkových výdavkov.

[4] Eurostat [ilc_li01] – Človek je v riziku chudoby, ak jeho príjem klesne pod 60 % mediánového príjmu (v roku 2019 na Slovensku 406 eur)

[5] OECD (2020), Promoting an Age-Inclusive Workforce: Living, Learning and Earning Longer, OECD Publishing, Paris, https://doi.org/10.1787/59752153-en.

Teraz najčítanejšie