Denník N

Očkovanie na Covid v ambulanciách

O tom, prečo nemôže nahradiť očkovacie centrá a prečo nebude fungovať tak, ako sa očakáva.

Očkovanie v ambulanciách je logistický problém. Jeho úskalia a riešenia

 

Som imunológ – alergiológ a očkovanie považujem za najsilnejší špecifický imunostimulant, aký máme k dispozícii. Nič lepšie na špecifickú podporu nemáme. Očkovanie je pre mňa príklad umenia medicíny. No sú situácie, kde slovenská logistika zlyháva. Vysvetlím, kde a prečo.

Vezmime si taký tetanus. Keď sa pacient infikuje, bez podania antitetanického séra vo včasnom štádiu ochorenia vo väčšine prípadov umrie. Má pritom také strašné kŕče svalov, že lámu kosti a nedokáže ani dýchať. Výroba séra je navyše podstatne komplikovanejšia a drahšia ako preventívne očkovania.

V roku 1998 zomrelo vo svete 800-tisíc novorodencov! Po očkovacích kampaniach v Afrike a Ázii je hlásených 2000 ročne. Nepomerne menšie číslo po vakcinačnej osvete vykazujú aj úmrtia dospelých – asi 11 000 dospelých. U nás sa povinné očkovanie detí na tetanus zaviedlo v roku 1956 a vďaka tomu sa od roku 1979 vyskytuje v priemere 1 prípad za 2 až 3 roky, aj to iba u dospelých.

Áno, očkovanie je pre mňa príklad umenia medicíny. Jednoduchosť, s akou zdravý rozum, vzdelanie, pracovitosť, húževnatosť, skúsenosť, dobrá pozorovacia schopnosť a osvietený duch vyústili do jediného výsledku – zachrániť život a predísť utrpeniu, ma fascinuje.

A funguje to tak skoro 200 rokov. Ak niekto kladie negatívne slová o zlých skúsenostiach na rovnováhu tejto veľkej veci, prinajmenšom nevie, o čom hovorí.

Očkovania proti covidu sa aktívne zúčastňujem nielen osobne vo vakcinačných centrách svojho mesta, ale aj organizáciou služieb či poskytovaním konzultácií kolegom aj pacientom v sporných prípadoch. Preto sledujem dostupné objektívne informácie z relevantných zdrojov a najmä z krajín, kde očkovanie napreduje rýchlo a vo vysokých číslach. To mne a kolegom umožňuje mierne predvídať vývoj u nás.

Dnes však nechcem písať o rozosievaní strachu a predsudkoch, ktoré bránia navodeniu kolektívnej imunity, ale o čisto praktickej veci – o očkovaní v ambulanciách. O tom, prečo nemôže nahradiť očkovacie centrá a prečo nebude fungovať tak, ako sa očakáva.

Vakcína je po rozmrazení z teploty -70 stupňov skladovateľná pri chladničkovej teplote (2 až 8 stupňov) iba mesiac. O dátume a čase rozmrazenia, podmienkach transportu, dobe, mieste a teplote uskladnenia či vyskladnenia sa musia viesť denné záznamy.

Objednanie týchto vakcín sa má pritom diať 1x za 14 dní, hlásenie do registra 1x za 7 dní. Následne sa po nariedení z jednej liekovky pripraví 6 dávok, a tie musia byť podané do 6 hodín, inak sú znehodnotené a odstránené. Plus preprava z miesta na miesto má tiež svoje špecifiká.

Podľa doterajších skúseností z očkovacích centier z toho vyplýva:

Pokiaľ má ambulancia svoj zabehnutý chod (obvodná ošetrovanie akútnych pacientov a prevenciu; špecializovaná imunoalergologická zasa vyšetrenie nových pacientov a kontrol), vie reálne medzi klasickou a nevyhnutnou prácu zaočkovať približne 6 pacientov (12 určite nie), teda spotrebuje jednu ampulu.

V takom prípade sú možné dva scenáre:

  1. Objednávkový: Ambulantný lekár si musí 14, resp. 15 dní vopred záväzne objednať pacientov na očkovanie. Pre istotu, ak by náhle nemohli, alebo by si to rozmysleli, musí mať v zálohe náhradný zoznam pacientov, ktorí by boli ochotní sa zaočkovať a po ohlásení rýchlo zareagovať a prísť.

Podľa týchto údajov zadá 1x za 14 dní objednávku na počet ampúl očkovacej látky do objednávky na MZ SR, a to neriedenej. Keďže má však riedenie vykonávať farmaceut, denne musí lekár podať požiadavku do príslušnej lekárne, koľko ampúl je potrebné nariediť (z vyššie uvedeného vyplýva, že jedna denne).

  1. Náhodný: Ambulantný lekár si povie, že zaočkuje denne 6 pacientov. Osloví ich po príchode do ambulancie, navrhne to aj ich sprevádzajúcim. Aby to nebola lotéria, vopred rôznymi spôsobmi informuje kolegov aj verejnosť, že sa v jeho ambulancii očkuje. Aby ho nezaskočil nezáujem, musí si rovnako viesť zoznam pacientov ochotných zaočkovať sa a aj reagovať rýchlo.

Tento spôsob je vhodnejší skôr pre špecializovanú ambulanciu, kam prichádzajú pacienti väčšinou bez akútnych známok infekcie, ktorá je často kontraindikáciou očkovania.

Ako vidíme, ani jedna možnosť sa nezaobíde bez plánovania, obtelefonovávania pacientov, eventuálne ich zákonných zástupcov či náhradníkov. Nezaobíde sa bez sledovania podmienok uskladňovania, bez nevyhnutného a včasného objednávania z MZ SR aj lekární, ale nevyhnutná je aj logistika prepravy z lekárne do ambulancie (nižšie si povieme, prečo).

A toto všetko musí zabezpečiť samotná ambulancia, ktorá má väčšinou dvoch zamestnancov: lekára a sestru, ktorí popritom musia vykonávať ďalej svoju činnosť, na ktorú majú povolenie od VÚC. Inak by sa to mohlo brať ako porušenie v pracovnom procese.

Naši lekári pritom robia o 50 % viac konzultácií ako inde v Európe, dokonca aj v Čechách, a sestier máme podstatne menej. V Čechách je ich 8,1 na 1000 obyvateľov, u nás 5,7 na 1000 obyvateľov, z čoho vyplýva, že pri svojej štandardnej činnosti im veľa času navyše nezostáva.

Manažment objednávania vakcín a pacientov preto naráža najmä na personálne kapacity ambulancií.

Do toho vstupujú ďalšie dve nepriaznivé okolnosti:

  1. Len niektoré z lekární budú slúžiť na uskladňovanie vakcín. Často sú stovky metrov až kilometre vzdialené od očkujúcej ambulancie. To je veľká prekážka: niekto tie nariedené vakcíny totiž musí do ambulancie priniesť. Kto?

Tento logistický krok je niečo úplne nové, čo nemáme bežne ošetrené, lebo sa doteraz nevyužíval. Lieky si prinášal sám pacient, tu to ale nie je možné. Máme na prepravu vakcíny pre šiestich ľudí využiť jedného z nich? Preprava napríklad iných vakcín z lekárne do ambulancie sa deje už teraz, ale ide výhradne o subjekty, ktoré ležia blízko od seba.

Preto sa pýtam: Kto ich prinesie? Magistra z lekárne alebo sestrička z ambulancie? Ale tá je tam väčšinou jedna. Na ten čas bude lekár poskytovať starostlivosť bez sestry? Toto však u nás nie je prípustné. Alebo preruší poskytovanie? Je to správne?

Okrem toho väčšie vzdialenosti lekárne od ambulancie neumožňujú reagovať operatívne, čiže nemožno pri zvýšenom záujme doobjednať a ihneď vyzdvihnúť ďalšiu ampulu ai.

  1. Dobrovoľnosť. Pri dobrovoľnom očkovaní nemáte nikdy istotu, či pacient, ktorý po telefóne súhlasí, si to nerozmyslí. Alebo koľko pacientov musíte obtelefonovať, aby ste si na jeden deň našli aspoň tých šiestich adeptov na očkovanie, a ešte aj rezervu?
  2. Softvér, ktorý slúži ako zdravotná dokumentácia výhradne pre účely očkovania proti covidu, si musí ambulancia kúpiť pravdepodobne sama.

Ako vidíme, aby očkovanie v ambulanciách bolo úspešné, vyžaduje si veľké množstvo náväzných krokov, ktoré musí niekto prácne zrealizovať. Tým je lekár alebo sestra. Dá sa to popri bežnej činnosti? Nie bez stresu, neistoty a vysokého rizika chyby.

Očkovanie v ambulanciách teda predstavuje pre poskytovateľov veľkú časovú aj organizačnú záťaž. Vyžaduje si jedného zamestnanca naviac. A toto je veľkou prekážkou. Preto sa domnievam, že očkovanie v ambulanciách bude okrajovou záležitosťou, na ktorej sa nedá stavať očkovacia stratégia.

Poznámka na záver:

Aby tento môj text nevyznel len ako kritika, ale aj prinášal riešenie, uvádzam pár návrhov na uľahčenie logistiky:

  1. Umožniť, aby riedenie vakcíny s 1,8 ml fyziologického roztoku mohla realizovať sestra na ambulancii.
  2. Ako som spomenula, reálne môže jedna ambulancia pri svojej plnej činnosti zaočkovať denne 6 pacientov, t. j. 120 za mesiac. Platba poisťovne za 1 zaočkovanie predstavuje 7,50 eur. To je spolu 900 eur. Ak by teda ambulancia mala na to zamestnať ďalšiu osobu, nemôže kohokoľvek. Nie každý je totiž vhodný na prácu s citlivými údajmi, akými sú kontaktné údaje pacientov.

Ak by sa predsa len našiel a zamestnali by sme ho, napríklad na 0,5 úväzku za povedzme 450 eur v hrubom, platba za jedno očkovanie by de facto klesla pod 5 eur. Samozrejme, možno by mohol pracovať pre viaceré ambulancie naraz. Otázka zostáva, či toto je v našich podmienkach reálne. Možno len pri viacerých očkujúcich ambulanciách v meste.

  1. Zjednodušenie logistiky by predstavovalo ad hoc podanie vakcíny bez predchádzajúceho objednávania sa, ale s možnosťou uskladňovať a riediť si vakcínu na ambulancii a za dodržiavania teplotného reťazca a podmienok nakladania s vakcínou.
  2. Tak či tak, časový tlak šiestich hodín od nariedenia je obrovským limitom očkovania na ambulanciách.

Sumárum:

Zachovanie očkovacích centier preto považujem za jedinú efektívnu cestu. Samozrejme, s možnosťou ich zatvárania a otvárania podľa aktuálneho stavu a okolností.

Teraz najčítanejšie

Monika Kolejáková

Za mýlniky v živote, ktoré ovplyvnili moju filozofiu považujem: múdrosť mojich rodičov, osobnú skúsenosť v revolúcii v novembri 1989 v Prahe, v decembri 1989 v Bukurešti, vraždu Remiáša,  osobnosť Jána Pavla II. a vraždu Jána a Martiny. A rozhodnutie zabojovať za lepšiu krajinu pre moje deti. Prečo KDH? Lebo ho považujem za hodnotovo najbližšie a demokratické.