Denník N

Príhody z Plamienka: O tom, prečo letný terapeutický tábor mení životy detí i dobrovoľníkov

Iván Gómez García je psychológ a dlhoročný riaditeľ Centra smútkovej terapie v Plamienku. Prezradil nám, ako sa pred rokmi Španiel dostal do slovenského Plamienka a tiež to, prečo je dobrovoľníctvo zážitok, na ktorý sa nezabúda. Viac v článku

Bol som ešte veľmi mladý, keď som sa prvý raz dostal do kontaktu s Plamienkom. Bolo to v roku 2001. V tom čase som ešte študoval a zároveň som učil. Ako psychológ som bol asistentom riaditeľa Bild’s Inner Circus – školy kreatívneho sprevádzania smrteľne chorých detí, adolescentov a ich rodín vo Valencii. Detský domáci hospic vo Varšave tom čase v spolupráci s nami organizoval kurz komunikácie a osobného rastu pre odborníkov pracujúcich v paliatívnej starostlivosti. Pozvali naň aj lekárov z detských onkológií z okolitých krajín. Zakladateľka Plamienka MUDr. Mária Jasenková bola medzi nimi. V roku 2003 chcela zorganizovať na Slovensku seminár pre personál Plamienka s touto tematikou a pozvala náš tím do Bratislavy.

Naša spolupráca začala a pre mňa to bola skvelá príležitosť venovať sa psychologickej problematike detí s nevyliečiteľnými ochoreniami priamo v detskom domácom hospici. Takáto inštitúcia v tom čase nebola ani v Španielsku. V Európe ich bolo len zopár, jedna z nich bola v Anglicku. Pôsobil som teda naraz v Španielsku, Poľsku a v Bratislave. Spočiatku som s Plamienkom bol v kontakte len občas, občas sme si zatelefonovali, z času na čas som prišiel. Veľmi sa mi však páčilo, ako sa Plamienok vyvíjal a ako sa rozširovali jeho aktivity.

Netušil som, že s touto organizáciou budem spolupracovať dvadsať rokov a stane sa súčasťou môjho života. Od roku 2008 som riaditeľom Centra smútkovej terapie v Plamienku a na Slovensku trávim veľa času. Musím povedať, že kolegovia ma tu ako cudzinca vždy akceptovali a správajú sa ku mne otvorene a srdečne.

Ponúkame bezplatnú psychologickú pomoc deťom a rodinám, ktoré stratili blízku osobu. Ponúkame im bezpečný priestor a odbornú podporu počas toho, ako sa vyrovnávajú so stratou. Organizujeme individuálne i skupinové terapie, terapeutické víkendové pobyty pre rodiny po strate dieťaťa či jedného z rodičov. Už onedlho nás čaká každoročný letný terapeutický tábor pre deti, ktoré v nedávnej dobe stratili rodiča alebo súrodenca.

Včasná psychologická pomoc a smútková terapia môže doslova zmeniť život deťom, ktoré zažili stratu blízkeho človeka. Mnohých chlapcov a dievčatá sme videli ako malé deti len v letnom tábore, či počas terapií. Niektorí z nich sa ozývajú aj po rokoch, pošlú mail alebo napíšu na facebook. Už sú takmer dospelí. Vždy ma však poteší, keď nám oznámia, že sú spokojní, vyrovnaní a majú sa dobre. Vtedy vieme, že sme ako psychológovia urobili všetko preto, aby sa mohli vyvíjať ďalej a uplatniť svoj potenciál aj napriek traumatickej udalosti, ktorá sa stala v ich detstve.

So stratou blízkeho je často potrebné pracovať aj v dospelosti, aby sme sa dokázali pohnúť vpred. Hoci sa špecializujem na psychoterapiu smútiacich detí, v súčasnosti mám v Španielsku dospelú klientku Lukréciu, ktorá pred niekoľkými mesiacmi stratila otca. Zomrel náhle na srdcový infarkt. Mali spolu veľmi blízky vzťah a Lukrécia krátko po jeho smrti začala mať tiež vážne ťažkosti so srdcom. Po niekoľkých mesiacoch spoločnej práce vidím obrovský pokrok a zmenu v jej živote. Už nie je ustrašená, viac dôveruje ľuďom okolo, dokáže byť v kontakte so svojím vnútrom a najmä, vie si predstaviť, ako bude žiť ďalej.

Veľmi dôležitou súčasťou terapeutických letných táborov Plamienka sú vyškolení dobrovoľníci. Pred táborom absolvujú 6 mesačný vzdelávací kurz. Akí ľudia chcú byť dobrovoľníkmi, ktorí pomáhajú smútiacim deťom? Spočiatku, v prvých rokoch  to boli najmä profesionálni zdravotníci – lekári, sestry, sociálni pracovníci, psychológovia…Neskôr to boli prevažne študenti psychológie a psychológovia a v posledných rokoch máme dobrovoľníkov zo všetkých pracovných sfér. Sú medzi nimi pracovníci veľkých nadnárodných firiem, novinári, umelci, ale tiež mamy po materskej dovolenke, programátori či marketingoví špecialisti. Hľadajú zmysluplnú dobrovoľnícku činnosť, ktorá by bola úplne iná ako to, čomu sa venujú bežne v práci.

Terapeutický tábor je aj pre nich je veľkým dobrodružstvom. Mnohí mi po jeho absolvovaní hovoria, že sa počas toho týždňa dotkli svojich limitov, hoci sú to veľmi starostliví a vrúcni ľudia. Sú to dni, keď zvyčajne majú málo spánku a robia niečo, čo je pre nich úplne nové a čo im prináša prekvapenia i emočne vypäté situácie. Zisťujú, čo je to naozaj dávať a byť tam pre deti. Niektorí pokračujú v dobrovoľníckej činnosti niekoľko rokov, pre iných je to niečo, čo im dáva zmysel v ich konkrétnej životnej situácii. Hoci už nie sú s nami v kontakte, pomáhajú v iných oblastiach či iným spôsobom. Je to však zážitok, na ktorý nikdy nezabudnú. Tento rok sa náš tábor volá V krajine zázrakov. A skutočne ňou je.

Ďakujeme riaditeľovi Centra smútkovej terapie Ivánovi za jeho otvorenosť, dôveru a ochotu otvoriť svoje vnútro aj pred ľuďmi, ktorí ho nepoznajú. Aj rodiny, o ktorých deti sa staráme, sa otvoria nám a zo začiatku nás tiež nepoznajú. Deťom a rodinám pomáhame bezplatne.

Deťom a ich rodičom, ktorí stratili blízkeho, ponúkame psychologickú pomoc formou 15 minútových konzultáciíindividuálnych, skupinových terapií a tiež terapeutického letného tábora

Teraz najčítanejšie

PLAMIENOK n.o.

Sme nezisková organizácia, ktorá je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytujeme nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Deti navštevujeme doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy. Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ulici 6 bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska. Od roku 2003 vzdelávame študentov, odborníkov a laickú verejnosť, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala. Týmto blogom chceme prispieť k tomu, aby sa povedomie o paliatívnej starostlivosti na Slovensku zvyšovalo.