Denník N

Nezávislosť a sloboda priniesli ešte väčší plač

© UNICEF/UN0475214/Obel: Mladá mamička kráčala 2 dni do Pobei. V Gumuruku, odkiaľ odišla, boli nepokoje. Nemali jedlo ani vodu a ich domy vypálili. Jej 17 mesačná dcérka mala hnačky a kašeľ. Vážila 4,7 kg, keď ich prijali v centre na liečbu podvýživy.
© UNICEF/UN0475214/Obel: Mladá mamička kráčala 2 dni do Pobei. V Gumuruku, odkiaľ odišla, boli nepokoje. Nemali jedlo ani vodu a ich domy vypálili. Jej 17 mesačná dcérka mala hnačky a kašeľ. Vážila 4,7 kg, keď ich prijali v centre na liečbu podvýživy.

Bola podpísaná mierová dohoda, majú zavedenú prechodnú vládu, ale 10 rokov od nezávislosti Južného Sudánu prežíva asi 8,3 milióna ľudí jednu z najhorších humanitárnych kríz v histórii krajiny. Za posledný rok vzrástol počet detí, ktoré potrebujú humanitárnu pomoc o 400 000.

Mierová dohoda neznamená okamžitú bezpečnosť, zdroje a služby. Mnoho oblastí v krajine je stále sužovaných násilím, ozbrojenými konfliktami, striedaním sa sucha a povodní. Ide o krajinu s najväčšou utečeneckou krízou v celej Afrike. Viac ako tretina obyvateľov je vysídlená v rámci krajiny, alebo utiekla do okolitých krajín. Polovica z nich sú deti.

Štátny rozpočet má v prioritách bezpečnosť na úkor poskytovania základných zdravotných služieb. V krajine chýba základná infraštruktúra a má k dispozícii veľmi obmedzené zdroje. Lepšia perspektíva pre deti je zatiaľ veľmi vzdialená.

Správa UNICEFu uvádza, že každé desiate dieťa vo veku do piatich rokov umiera. Akútnou podvýživou trpí 1, 4 milióna detí. Časté hnačky podvýživu u detí ešte zhoršujú, pretože len 41% populácie má pitnú vodu v blízkosti do 30 minút pešou chôdzou. Záchody takmer neexistujú a 63% populácie vykonáva svoje potreby voľne v prírode, čím sa rozširujú choroby, najmä počas povodní.

UNICEF/UN0475185/: Christine v Pibore

Christine Saidia má 17 rokov. Stala sa UNICEF reportérkou, ktorá upozorňuje na problémy detí v krajine. Hovorí: „ Keďže koncom tohto týždňa oslávime 10. výročie vzniku našej krajiny, chcem sa s vami podeliť, ako žijú deti v Južnom Sudáne.

Hovorím o tom, čo som videla okolo seba na nedávnej misii, ktorú som absolvovala v Pibore. Je jedným z krajov najviac postihnutých krízou, ktorú naša krajina prežíva.

U nás sa nerešpektujú deti. Tu v Južnom Sudáne sa nerešpektujú základné práva dieťaťa – právo chodiť do školy, právo na stravu, právo na ochranu, právo na bezpečnosť … toľko práv, ktoré máme, sa nedodržuje.

Deti v Južnom Sudáne čelia mnohým krízam, vrátane únosov, razií počas krádeží dobytka, komunitných konfliktov, vysídľovaniu, násiliu v krajine, rodovému násiliu. Povodne a násilie zhoršujú situáciu detí a prispievajú k vysokej úrovni podvýživy.

Väčšina ľudí je schopná prežiť iba z humanitárnej pomoci, ktorá prichádza do Južného Sudánu od darcov z celého sveta. To je to, čo Južný Sudán najviac potrebuje. Pomáhajte chrániť naše detské práva. Odpovedajte na náš plač.“

UNICEF apeluje na krajiny, medzi ktoré patrí aj Slovensko, aby neznižovali rozpočty pre pomoc v Južnom Sudáne. „Viac ako kedykoľvek predtým deti v najmladšej krajine sveta potrebujú darcov z celého sveta, aby boli rešpektované ich základné práva – a aby mohli byť deťmi,“ hovorí Mads Oyen, šéfka misie UNICEFu  v Južnom Sudáne.

Slovensko v roku 2021 podporilo 1 projekt vo výške 200 000 EUR z grantovej schémy SlovakAid. Ostatná pomoc je možná len zo zbierok mimovládnych organizácií, vrátane UNICEFu.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine, pracovala s mládežou na Slovensku. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.