Denník N

Hra na mačku a myš

Pán Hrubala poukázal na zlepšenia týkajúce sa reforiem justície. Osobitne zdôraznil, že reforma nie je vedená snahou ministerky o jej ovládnutie. Ja dopĺňam a o nahradenie nehodných, neposlušných sudcov, sudcami poslušnými.

Pán predseda špecializovaného trestného súdu nevidí disciplinárne stíhania sudcov za prejavený názor. Pričom sudcovia blogujú, dávajú rozhovory pre médiá a rôznymi spôsobmi verejne vyjadrujú svoje postoje, a nič, nikto ich netrestá. To predtým nebolo možné. Zmena.

Sú veci, s ktorými takmer všetci súhlasia, ale určité skupiny z nich umelo vytvárajú názorový rozkol. Takou je reforma justície.

Umelé nafukovanie názorových rozkolov je potrebným nástrojom na to, aby tých, čo prichádzajú s konštruktívnou kritikou, bolo možné označiť za odporcov reforiem.

Súhlasím s pánom Hrubalom v tom, že ak toto, čo ho sme svedkami, je začiatok reformy, tak určite je potrebné pokračovať.Niektorí si však myslia, a patrím medzi nich, že  reforma justície, v tom zmysle, aký slovo reforma má,  ešte nezačala a nezačala ani reforma iných právnických profesií.

To, čo začalo a čoho sme svedkami je veľký chaos a rozvrat.

Nepovažujme za zázrak v demokratickom a právnom štáte, že  každý má právo prejaviť si svoj názor beztrestne. Deje sa to u nás ? Je evidentné, že sa hlasy sudcov vo verejnom priestore, v médiách, objavujú častejšie.

Až také jednoznačne idylické a ružové, a bezproblémovo pozitívne, ako to opisuje pán predseda špecializovaného trestného súdu to nie je. Podrobne sa tomu v tomto blogu nechcem venovať, len okrajovo spomeniem prípad pána sudcu Šamka, prípad pána sudcu Klimenta a jeho verejné vyjadrenia a reakciu ústavného súdu na ne, prípad ústavného sudcu Kaššáka a jeho hodnotenie prezidenta Putina a podobne.

Okrajovo spomeniem aj otázky kladené uchádzačom o post sudcu najvyššieho správneho súdu súvisiace s realizáciou ich slobody prejavu, nie ich odbornosťou, a výsledky týchto výberových konaní. Okrajovo spomeniem aj únik súkromnej internej komunikácie medzi sudcami do médií a jej zneužitie advokátom na vznesenie námietky zaujatosti. Štipľavý komentár poradcu pani ministerky Tomáša Hubináka v reakcii na sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu s cynickým názvom „Ste len sudcovia.“

Ale právo na prejavenie názoru zo strany sudcov, ako predstaviteľov tretej moci v štáte, nie je samoúčelné. Bolo by vhodné, aby ich názory na druhej strane niekto počúval, aby to nebolo len také „vy si rozprávajte čo chcete, a my si aj tak urobíme podľa svojho.“ Pretože to, čo sa teraz deje, tomu nasvedčuje.

Vedenie rezortu ministerstva spravodlivosti nekomunikuje úprimne a otvorene ani so sudcami, ale ani s advokátmi, notármi, exekútormi, prokurátormi. To sú holé fakty. Predhadzované sú nám hotové riešenia, návrhy a  k nim sa potom v spriaznených médiách píšu PR články. A ak sa niekto ozve proti tomu, (predbežne) nie je disciplinárne postihovaný, ale ho to evidentne znevýhodňuje pri výberových konaniach( tí čo to sledujú vedia o čom píšem), ale ani sa na ich  názory neprihliada.

Ak chceme kvalitnú reformu a nie politikárčenie, tak potom je potrebné popri práve na slobodu prejavu, ktorú môžu sudcovia využívať, venovať ich názorom náležitú pozornosť, pristupovať k dialógu so sudcami s náležitou úctou a pokorou, akú si taká vážna reforma zasluhuje. Nezamietať ich, nie zo stola, ale už zo vzduchu, ako názory tých zlých, ktorí sú proti akejkoľvek reforme a proti všetkému.

Lebo inak to vyzerá tak, že nech si tlachajú, rozprávajú, blogujú a píšu o čom chcú, my si urobíme svoje. Psi štekajú a karavána ide ďalej.

Na rozdiel od politikov, aj tých sediacich na kreslách ministrov,  sú tu ľudia, ktorí musia hodiny denne tráviť v ťažkej práci v zle nastavených podmienkach, ktorí od tejto vlády očakávali konštruktívne riešenia a reálne zlepšenia. Nemáme čas a priestor na podhadzovanie  politických  hračiek, ako to napríklad robí ministerka s advokátmi.

Hry na mačku a myš.

Desiatky pripomienok k súdnej mape, ktoré prišli ministerstvu, sú cynicky hodené do koša. Bez predloženia nového projektu súdnej mapy, sa od sudcov žiadajú nové pripomienky. Kedy ? V júli, auguste. Žiadne čerpanie dovoleniek. Po presedení v talároch v pojednávacích miestnostiach bez klimatizácie v 36 stupňových  horúčavách, v rúškach, predkladajte nové pripomienky. Pohrajte sa, vyjadrite názor, veď vy sa raz vyčerpáte, aj tak bude po našom.

Ale my, čo sa venujeme každodennej práci pre občanov,  naozaj potrebujeme zlepšenie pracovných podmienok.

Záverom uvediem málo romantický, málo prozaický príklad, ktorý nie je bombastickým príbehom, ktorý chytí za srdce, ako si predstavujú niektorí na ministerstve zvýšenie dôveryhodnosti justície.

Ale určite vás dojme k slzám.

Prečo  nie sú súdy vybavené farebnými tlačiarňami ? 

Advokát musí predkladať listiny elektronicky. Odošle krásny farebný obrázok – geometrický plán, mapu, fotku, plánik, čokoľvek. Čo dostane sudca ? Nekvalitne vytlačený čiernobiely dokument s minimálnou výpovednou hodnotou.

Ak to advokát ústretovo podá cez podateľňu v listinnej podobe, bum- pokuta 20,-€, lebo sa má doručovať elektronicky.

Realita všedných dní.

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..