Denník N

Prírodné vedy v popkultúre: Kapela Genesis a ekológia invázií

Keďže niektorí čitatelia možno nevedia, o čo v odbore nazývanom ekológia invázií (resp. invázna ekológia) ide, skôr ako sa dostaneme ku kapele Genesis a jej lídrovi Petrovi Gabrielovi, dovolím si krátku odbočku.
Ekológia invázií je vedný odbor, ktorý skúma šírenie, biológiu a ekológiu takzvaných inváznych či invazívnych druhov rastlín a živočíchov. Invázne druhy sú také, ktoré sú v svojej domovine neškodné, ale keď sa raz dostanú, napríklad pomocou človeka, do iných zemepisných šírok, môžu spôsobiť nevratné ekologické problémy. Tieto druhy nemajú spravidla v novom prostredí nepriateľov, parazity ani iné limitujúce ekologické podmienky, ktoré inak udržiavajú ich populácie v pôvodnom areáli v primeranej početnosti.

Moderné základy ekológie invázií položil britský zoológ a ekológ Charles Elton. Jeho prvá úvaha o inváznych druhoch sa objavila v článku, ktorý vyšiel roku 1933 v novinách London Times. Až o štvrťstoročie na to pripravil sir Elton tri rozhlasové relácie pre spoločnosť BBC a počas roka ich pretavil do knihy s názvom The Ecology of Invasions by Animals and Plants, ktorá sa stala míľnikom v odbore biologických invázií a citovaným evergreenom každého pravoverného invázneho ekológa. Charles Elton bol skutočný ekologický vizionár, ale to sa už medzi prírodovedcami občas stáva. Čo je však prekvapujúce, občas sa takéto prorocké typy vynoria aj z vôd, kde by ich nikto nepredpokladal – napríklad medzi rockovými hudobníkmi. Napriek tomu, že Peter Gabriel nemá prírodovedné vzdelanie, ide o vnímavého umelca, ktorý si medzi prvými všimol, akým ekologickým problémom začína byť vo Veľkej Británii nepôvodná mrkvovitá rastlina boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), pôvodom z Kaukazu. V roku 1971 vydala skupina Genesis album s názvom Nursery Cryme, na ktorej nájdeme aj skladbu The Return of the Giant Hogweed (Návrat boľševníka obrovského), v ktorej Gabriel varuje pred zaburinením britských ostrovov týmto agresívnym druhom. Pikantné je, že ekológovia začali (vo väčšej miere) vnímať boľševník ako ekologicky problematický druh neskôr ako prírodovedne nedovzdelaný rocker.

Na obale albumu Nursery Cryme vidno v ľavom dolnom rohu akúsi neduživú mrkvovitú rastlinu, ktorá má zrejme predstavovať boľševník, ten sa však od nej líši nielen stavbou, ale najmä veľkosťou (pozri obrázok nižšie).
Boľševník obrovský dorastá až do výšky piatich metrov (foto I. McLure).

Čo sa skrýva v texte

Pozrime sa teraz podrobnejšie, o čom Gabriel spieva. Text začína veršami:

Otočme sa a utekajme!
Nič ich nedokáže zastaviť,
ich nadvláda rastie pozdĺž každej rieky a kanála.
Zničte ich!
Musíme ich zlikvidovať,
Prenikajú do každého mesta s ťažkým, temným varovným pachom
Sú neporaziteľné,
zdá sa, že sú imúnne voči celej našej herbicídnej paľbe.
Turn and run!
Nothing can stop them
Around every river and canal their power is growing
Stamp them out!
We must destroy them
They infiltrate each city with their thick dark warning odor
They are invincible
They seem immune to all our herbicidal battering.

Boľševník sa skutočne šíri najmä pozdĺž vodných tokov, nájdeme ho však aj na suchých rumoviskách, skládkach alebo v železničných či cestných priekopách. Kam sa raz dostane, tam je veľký problém s jeho likvidáciou, má totiž vysokú regeneračnú schopnosť. Ak n apríklad odstránime kvetenstvo, vytvorí hneď nové, hoci o niečo menšie. Boľševník produkuje množstvo jedovatých semien – jeden exemplár ich môže vyprodukovať až 27 tisíc. Semená sa šíria pričinením človeka, živočíchov, pomocou vetra alebo tečúcej vody. V semennej banke si udržia klíčivosť aj po desiatich rokoch. Rastlina síce po vytvorení semien väčšinou hynie, môže sa však ďalej šíriť koreňovými výhonkami. Boľševník má mohutný koreň, ktorý siaha až do hĺbky 3 metrov, takže „vykopať“ rastlinu je výkon hodný Omara kopajúceho trenčiansku hradnú studňu. Aj z nepatrných zvyškov koreňa vyrastie nový exemplár.

V ďalších veršoch Gabriel verne opisuje, ako sa dostal boľševník do Anglicka:

Kedysi dávno v ruských horách
našiel viktoriánsky bádateľ boľševník pri močiari,
vykopal ho a priniesol domov.
Botanický netvor sa búri, chce sa pomstiť
Beštia kráľovská nezabúda.
Vrátil sa domov do Londýna
a daroval boľševník
Kráľovským záhradám v Kew.
Long ago in the Russian hills
A Victorian explorer found the regal Hogweed by a marsh
He captured it and brought it home
Botanical creature stirs, seeking revenge
Royal beast did not forget
He came home to London
And made a present of the Hogweed
To the Royal Gardens at Kew

V ďalšej časti piesne príbeh boľševníka graduje:

Nestrácajte čas
Blížia sa
Musíme sa chrániť a nájsť si úkryt.
Zaútočte v noci
keď sú bezbranné
lebo potrebujú slnko na fotosenzibilizáciu svojho jedu
Napriek tomu sú neporaziteľní
Stále sú imúnni voči všetkým našim herbicídnym útokom
Vidiečania, ktorí chceli zaujať svojimi záhradami,
do nich po celej krajine, nič netušiac, zasadili boľševník.
Waste no time
They are approaching
Hurry now, we must protect ourselves and find some shelter
Strike by night
They are defenseless
They all need the sun to photosensitize their venom
Still they’re invincible
Still they’re immune to all our herbicidal battering
Fashionable country gentlemen
Had some cultivated wild gardens
In which they innocently planted the Giant Hogweed throughout the land

Iná časť textu hovorí o úniku boľševníka zo záhrad a jeho vysokej schopnosti rozmnožovať sa pomocou semien, Gabriel tu hovorí aj o toxických účinkoch bunkovej šťavy:

Botanický netvor sa búri, chce sa pomstiť
Beštia kráľovská nezabúda
Čoskoro utiekli, šíriac svoje semeno
Pripravujú sa na útok
Ohrozujúc ľudskú rasu
Mocný Boľševník sa pomstil
Ľudské telá čoskoro spoznajú náš hnev
Zabite ich pŕhlivými chĺpkami!
Botanical creature stirs, seeking revenge
Royal beast did not forget
Soon they escaped, spreading their seed
Preparing for an onslaught
Threatening the human race
Mighty Hogweed is avenged
Human bodies soon will know our anger
Kill them with your Hogweed hairs!

Verš o zabíjaní pŕhlivými chĺpkami prírodovedne nevzdelaný poslucháč dešifruje skôr ako výplod Gabrielovej fantázie alebo umeleckej hyperboly. Bohužiaľ, je to skutočnosť. Celá rastlina obsahuje v bunkovej šťave furokumaríny, ktoré sa uvoľňujú z chĺpkov pri dotyku, alebo pri mechanickom poškodení rastliny (sekanie, lámanie a pod.). Keď sa šťava dostane ne pokožku, vyvolá pomocou slnečného žiarenia silné popáleniny prvého až tretieho stupňa. Účinok furokumarínov sa prirovnáva k efektu yperitu. Na koži sa o 24 hodín objavia najprv zapálené páliace plochy, na ktorých sa neskôr vytvoria pľuzgiere naplnené lymfatickou tekutinou. Popáleniny sa ťažko hoja a poškodená koža si niekedy vyžaduje dokonca transplantáciu. K sprievodným znakom popálenín patria bolesti hlavy, zvýšená teplota, slabosť, zimnica. Citlivejším ľuďom stačí okolo rastliny prejsť, alebo sa o ňu obtrieť. Sú známe aj prípady úmrtí, najmä detí, keď sa im šťava pri hre dostala do úst a hrdla a postihnutí sa zadusili. Pokusy na laboratórnych potkanoch dokázali dokonca rakovinotvorné účinky boľševníkovej šťavy.

reakcia na boľševičník, popálenina 2. stupňa
Ak sa dostane bunková šťava boľševníka na pokožku, spoločne so slnečným žiarením spôsobuje bolestivé pľuzgiere.

Text piesne končí pomerne pesimisticky, ale zodpovedá reálnej situácii:

Heracleum mantegazzianum
Boľševník obrovský stále žije!
Heracleum Mantegazziani
Giant Hogweed lives!
Tu sa síce Gabriel dopustil dvoch chýb vo vedeckom názve rastliny, ale verím, že mu tento drobný prehrešok po vypočutí tohto osvetového textu každý prírodovedec rád odpustí.

Na záver pridávam ešte zopár faktov pre zvedavých prírodospytcov: Boľševník je mohutná rastlina z čeľade mrkvovitých, dorastá do výšky dvoch až piatich metrov. Stonka môže byť hrubá až 10 cm. Príbuzný boľševník borščový (H. sphondylium), ktorý je našou pôvodnou rastlinou, je menší – dorastá len do výšky 150 cm. Do Európy sa dostal boľševník z oblasti Kaukazu koncom 19. storočia ako okrasná rastlina vysádzaná v parkoch a záhradách. Odtiaľ „utiekol“ do voľnej prírody a nebezpečne sa rozšíril cez krajiny strednej a severnej Európy až do Škandinávie, vo Veľkej Británii sa vyskytuje od jej južného pobrežia po severné pobrežie Škótska a v Írsku. Keďže sa považuje za medonosnú rastlinu ešte v roku 1925 ho v Anglicku odporúčali sadiť do živých plotov. Aj na Slovensku bol najprv boľševník pestovaný ako okrasná rastlina v parkoch a záhradách, odkiaľ sa šíril pozdĺž tokov na sever. Prvý raz túto rastlinu zistil vo voľnej prírode (v Korytnickej doline) v roku 1963 zoológ Ján Darola. Do prelomu 70. až 80. rokov sa druh nesprával invazívne, potom nastala rapídna invázia druhu z Českej republiky, na začiatku 90. rokov už druh zaznamenali na 430 lokalitách. V súčasnosti sa boľševník vyskytuje na Slovensku najmä v jeho severozápadnej, severnej a strednej časti.

Použitá literatúra

CVACHOVÁ, A., GOJDIČOVÁ, E. & KUDERAVÁ, Z. (1998) Evidencia, kontrola a ničenie boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum). Metodické listy č. 13. Slov. agentúra ŽP a COPK Banská Bystrica, 32 pp.
CVACHOVÁ, A. (2000) Rozšírenie vybraných inváznych druhov rastlín na Slovensku. Chránené územia Slovenska 45: 10–14, ŠOP SR, Banská Bystrica.
DAROLA, J. (1964) Heracleum speciosum Weinm. nová významná splanelá bylina na Slovensku. Biológia: 555–556, Bratislava.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.