Prírodné vedy v popkultúre: Kapela Genesis a ekológia invázií
Keďže niektorí čitatelia možno nevedia, o čo v odbore nazývanom ekológia invázií (resp. invázna ekológia) ide, skôr ako sa dostaneme ku kapele Genesis a jej lídrovi Petrovi Gabrielovi, dovolím si krátku odbočku.
Ekológia invázií je vedný odbor, ktorý skúma šírenie, biológiu a ekológiu takzvaných inváznych či invazívnych druhov rastlín a živočíchov. Invázne druhy sú také, ktoré sú v svojej domovine neškodné, ale keď sa raz dostanú, napríklad pomocou človeka, do iných zemepisných šírok, môžu spôsobiť nevratné ekologické problémy. Tieto druhy nemajú spravidla v novom prostredí nepriateľov, parazity ani iné limitujúce ekologické podmienky, ktoré inak udržiavajú ich populácie v pôvodnom areáli v primeranej početnosti.
Moderné základy ekológie invázií položil britský zoológ a ekológ Charles Elton. Jeho prvá úvaha o inváznych druhoch sa objavila v článku, ktorý vyšiel roku 1933 v novinách London Times. Až o štvrťstoročie na to pripravil sir Elton tri rozhlasové relácie pre spoločnosť BBC a počas roka ich pretavil do knihy s názvom The Ecology of Invasions by Animals and Plants, ktorá sa stala míľnikom v odbore biologických invázií a citovaným evergreenom každého pravoverného invázneho ekológa. Charles Elton bol skutočný ekologický vizionár, ale to sa už medzi prírodovedcami občas stáva. Čo je však prekvapujúce, občas sa takéto prorocké typy vynoria aj z vôd, kde by ich nikto nepredpokladal – napríklad medzi rockovými hudobníkmi. Napriek tomu, že Peter Gabriel nemá prírodovedné vzdelanie, ide o vnímavého umelca, ktorý si medzi prvými všimol, akým ekologickým problémom začína byť vo Veľkej Británii nepôvodná mrkvovitá rastlina boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), pôvodom z Kaukazu. V roku 1971 vydala skupina Genesis album s názvom Nursery Cryme, na ktorej nájdeme aj skladbu The Return of the Giant Hogweed (Návrat boľševníka obrovského), v ktorej Gabriel varuje pred zaburinením britských ostrovov týmto agresívnym druhom. Pikantné je, že ekológovia začali (vo väčšej miere) vnímať boľševník ako ekologicky problematický druh neskôr ako prírodovedne nedovzdelaný rocker.
Čo sa skrýva v texte
Pozrime sa teraz podrobnejšie, o čom Gabriel spieva. Text začína veršami:
| Otočme sa a utekajme! Nič ich nedokáže zastaviť, ich nadvláda rastie pozdĺž každej rieky a kanála. Zničte ich! Musíme ich zlikvidovať, Prenikajú do každého mesta s ťažkým, temným varovným pachom Sú neporaziteľné, zdá sa, že sú imúnne voči celej našej herbicídnej paľbe. |
Turn and run! Nothing can stop them Around every river and canal their power is growing Stamp them out! We must destroy them They infiltrate each city with their thick dark warning odor They are invincible They seem immune to all our herbicidal battering. |
Boľševník sa skutočne šíri najmä pozdĺž vodných tokov, nájdeme ho však aj na suchých rumoviskách, skládkach alebo v železničných či cestných priekopách. Kam sa raz dostane, tam je veľký problém s jeho likvidáciou, má totiž vysokú regeneračnú schopnosť. Ak n apríklad odstránime kvetenstvo, vytvorí hneď nové, hoci o niečo menšie. Boľševník produkuje množstvo jedovatých semien – jeden exemplár ich môže vyprodukovať až 27 tisíc. Semená sa šíria pričinením človeka, živočíchov, pomocou vetra alebo tečúcej vody. V semennej banke si udržia klíčivosť aj po desiatich rokoch. Rastlina síce po vytvorení semien väčšinou hynie, môže sa však ďalej šíriť koreňovými výhonkami. Boľševník má mohutný koreň, ktorý siaha až do hĺbky 3 metrov, takže „vykopať“ rastlinu je výkon hodný Omara kopajúceho trenčiansku hradnú studňu. Aj z nepatrných zvyškov koreňa vyrastie nový exemplár.
V ďalších veršoch Gabriel verne opisuje, ako sa dostal boľševník do Anglicka:
| Kedysi dávno v ruských horách našiel viktoriánsky bádateľ boľševník pri močiari, vykopal ho a priniesol domov. Botanický netvor sa búri, chce sa pomstiť Beštia kráľovská nezabúda. Vrátil sa domov do Londýna a daroval boľševník Kráľovským záhradám v Kew. |
Long ago in the Russian hills A Victorian explorer found the regal Hogweed by a marsh He captured it and brought it home Botanical creature stirs, seeking revenge Royal beast did not forget He came home to London And made a present of the Hogweed To the Royal Gardens at Kew |
V ďalšej časti piesne príbeh boľševníka graduje:
| Nestrácajte čas Blížia sa Musíme sa chrániť a nájsť si úkryt. Zaútočte v noci keď sú bezbranné lebo potrebujú slnko na fotosenzibilizáciu svojho jedu Napriek tomu sú neporaziteľní Stále sú imúnni voči všetkým našim herbicídnym útokom Vidiečania, ktorí chceli zaujať svojimi záhradami, do nich po celej krajine, nič netušiac, zasadili boľševník. |
Waste no time They are approaching Hurry now, we must protect ourselves and find some shelter Strike by night They are defenseless They all need the sun to photosensitize their venom Still they’re invincible Still they’re immune to all our herbicidal battering Fashionable country gentlemen Had some cultivated wild gardens In which they innocently planted the Giant Hogweed throughout the land |
Iná časť textu hovorí o úniku boľševníka zo záhrad a jeho vysokej schopnosti rozmnožovať sa pomocou semien, Gabriel tu hovorí aj o toxických účinkoch bunkovej šťavy:
| Botanický netvor sa búri, chce sa pomstiť Beštia kráľovská nezabúda Čoskoro utiekli, šíriac svoje semeno Pripravujú sa na útok Ohrozujúc ľudskú rasu Mocný Boľševník sa pomstil Ľudské telá čoskoro spoznajú náš hnev Zabite ich pŕhlivými chĺpkami! |
Botanical creature stirs, seeking revenge Royal beast did not forget Soon they escaped, spreading their seed Preparing for an onslaught Threatening the human race Mighty Hogweed is avenged Human bodies soon will know our anger Kill them with your Hogweed hairs! |
Verš o zabíjaní pŕhlivými chĺpkami prírodovedne nevzdelaný poslucháč dešifruje skôr ako výplod Gabrielovej fantázie alebo umeleckej hyperboly. Bohužiaľ, je to skutočnosť. Celá rastlina obsahuje v bunkovej šťave furokumaríny, ktoré sa uvoľňujú z chĺpkov pri dotyku, alebo pri mechanickom poškodení rastliny (sekanie, lámanie a pod.). Keď sa šťava dostane ne pokožku, vyvolá pomocou slnečného žiarenia silné popáleniny prvého až tretieho stupňa. Účinok furokumarínov sa prirovnáva k efektu yperitu. Na koži sa o 24 hodín objavia najprv zapálené páliace plochy, na ktorých sa neskôr vytvoria pľuzgiere naplnené lymfatickou tekutinou. Popáleniny sa ťažko hoja a poškodená koža si niekedy vyžaduje dokonca transplantáciu. K sprievodným znakom popálenín patria bolesti hlavy, zvýšená teplota, slabosť, zimnica. Citlivejším ľuďom stačí okolo rastliny prejsť, alebo sa o ňu obtrieť. Sú známe aj prípady úmrtí, najmä detí, keď sa im šťava pri hre dostala do úst a hrdla a postihnutí sa zadusili. Pokusy na laboratórnych potkanoch dokázali dokonca rakovinotvorné účinky boľševníkovej šťavy.
Text piesne končí pomerne pesimisticky, ale zodpovedá reálnej situácii:
| Heracleum mantegazzianum Boľševník obrovský stále žije! |
Heracleum Mantegazziani Giant Hogweed lives! |
https://youtu.be/8qMsr7jjQF0?t=1284
Na záver pridávam ešte zopár faktov pre zvedavých prírodospytcov: Boľševník je mohutná rastlina z čeľade mrkvovitých, dorastá do výšky dvoch až piatich metrov. Stonka môže byť hrubá až 10 cm. Príbuzný boľševník borščový (H. sphondylium), ktorý je našou pôvodnou rastlinou, je menší – dorastá len do výšky 150 cm. Do Európy sa dostal boľševník z oblasti Kaukazu koncom 19. storočia ako okrasná rastlina vysádzaná v parkoch a záhradách. Odtiaľ „utiekol“ do voľnej prírody a nebezpečne sa rozšíril cez krajiny strednej a severnej Európy až do Škandinávie, vo Veľkej Británii sa vyskytuje od jej južného pobrežia po severné pobrežie Škótska a v Írsku. Keďže sa považuje za medonosnú rastlinu ešte v roku 1925 ho v Anglicku odporúčali sadiť do živých plotov. Aj na Slovensku bol najprv boľševník pestovaný ako okrasná rastlina v parkoch a záhradách, odkiaľ sa šíril pozdĺž tokov na sever. Prvý raz túto rastlinu zistil vo voľnej prírode (v Korytnickej doline) v roku 1963 zoológ Ján Darola. Do prelomu 70. až 80. rokov sa druh nesprával invazívne, potom nastala rapídna invázia druhu z Českej republiky, na začiatku 90. rokov už druh zaznamenali na 430 lokalitách. V súčasnosti sa boľševník vyskytuje na Slovensku najmä v jeho severozápadnej, severnej a strednej časti.
Použitá literatúra
CVACHOVÁ, A., GOJDIČOVÁ, E. & KUDERAVÁ, Z. (1998) Evidencia, kontrola a ničenie boľševníka obrovského (Heracleum mantegazzianum). Metodické listy č. 13. Slov. agentúra ŽP a COPK Banská Bystrica, 32 pp.
CVACHOVÁ, A. (2000) Rozšírenie vybraných inváznych druhov rastlín na Slovensku. Chránené územia Slovenska 45: 10–14, ŠOP SR, Banská Bystrica.
DAROLA, J. (1964) Heracleum speciosum Weinm. nová významná splanelá bylina na Slovensku. Biológia: 555–556, Bratislava.
