Príbeh imperialistického chrobáka

Práve tieto skutočnosti sa stali základom textu letáku vytvoreného a distribuovaného v júli roku 1952 kultúrno-propagačným oddelením Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Spomínané fakty mali byť nezvratným dôkazom, že sa na územie našej vtedajšej socialistickej vlasti pásavka nedostala prirodzeným spôsobom, ale cielene ju použili imperialistické krysy, aby uškodili rozvinutému národnému hospodárstvu a ohrozili blahobyt na zemiakoch závislého pracujúceho ľudu. Komunisti tvrdili, že pásavku zhadzovali Američania zo svojich lietadiel lietajúcich najmä nad Nemeckou demokratickou republikou a Poľskom, odkiaľ sa chrobák ďalej šíril po vetre. Ďalšie dávky k nám vraj prepašovali záškodnícki agenti, ktorí pod rúškom tmy kade-tade zanechávali škatuľky a fľaštičky plné týchto chrobákov. Kto neverí, nech sa presvedčí, stačí si pozrieť krátky dobový dokument z roku 1950.

Cestovateľská vášeň

Pásavku zemiakovú, známu aj pod českým názvom mandelinka, objavil v roku 1811 v Skalnatých vrchoch v štáte Colorado zoológ Thomas Nuttall. Keď sa v tejto oblasti začali pestovať zemiaky (1845–1850), pásavky im čoskoro prišli na chuť a začali sa šíriť smerom na východ, k pobrežiu Atlantiku. V Európe sa chrobáky po prvýkrát objavili okolo roku 1874, a to v okolí veľkých prístavov, kam ich prepravili obchodné lode. Počas Prvej svetovej vojny sa pásavkám zapáčilo vo Francúzsku, odkiaľ sa vydávali na krátkodobejšie, dlhšie či trvalé pobyty po celej Európe. Starosti počas okupácie narobili Nemcom, keďže poľnohospodárske časti protektorátu zásobovali zvyšok ríše zemiakmi a inými plodinami. Preto už v roku 1939 úrady vydali príkaz, podľa ktorého v určitých dňoch museli obyvatelia (najmä deti) prečesávať oblasti pri hlavných železničných tratiach. Kompetentní vychádzali z predpokladu, že práve tam sa nachádzala väčšina škodcov zavlečených pri presune vojsk valiacich sa na východ. Čo sa týka územia Československa, pásavka sa tu po prvýkrát objavila až v júli 1945 a spočiatku akoby váhala, či sa v našich končinách vôbec usadí. Zato odborníci boli v strehu a poľnohospodárov vyzývali, aby sa na votrelca v predstihu pripravili, keďže vychádzali zo skutočnosti, že susedné štáty boli týmito chrobákmi zamorené. Nuž, nemýlili sa, hoci Československo a okolité štáty vypracovali spoločné pokyny na boj proti zemiakovému škodcovi, počas päťdesiatych rokov sa pásavky premnožili. Od tej doby si udržiavajú popredné miesto na rebríčku najvýznamnejších žravých škodcov špecializovaných na zemiakovú vňať. Nachádzajú sa prakticky vo všetkých krajinách sveta, kde sa darí zemiakom, výnimkou sú iba Austrália a Nový Zéland.

Ešte pred znárodňovacím februárom 1948 vznikol na popud ministerstva poľnohospodárstva Výbor pre znižovanie stavov pásavky zemiakovej. Konkrétne 22. júna v tomto roku vznikol vládny príkaz pre boj proti tomuto škodcovi. Uvádza sa v ňom presný postup na obmedzenie šírenia pásavky a tiež príkaz pre vlastníkov pozemkov, ktorí boli povinní do dvadsiatich štyroch hodín oznámiť jej výskyt na tom miestnom národnom výbore, kam spadal ich trvalý pobyt. No nielen to, zároveň museli priniesť dôkaz, čiže inkriminovaného chrobáka, prípadne jeho krovku, alebo aspoň ohryzený zemiakový list. Miestny národný výbor potom podal hlásenie okresnému národnému výboru a dôkazový materiál odovzdal na ďalšie preskúmanie výskumníkom poľnohospodárskeho ústavu. Keď odborníci potvrdili, že sa skutočne jedná o pásavku, miestny národný výbor musel do dvadsiatich štyroch hodín oznámiť, že v obci sa nachádza nebezpečný záškodník. Povinnosťou vlastníka pozemku, kde sa chrobák našiel, bolo, aby všade viditeľne umiestnil cedule s upozornením, že toto územie je zamorené a preto naň nesmie vkročiť nikto cudzí. Aby sa pásavky nešírili, majiteľ organizoval ich pravidelné zbieranie a chemické ošetrenie rastlín na svojom pozemku. V oblastiach, kde hrozilo výraznejšie zamorenie, boli v pohotovosti nielen študenti, ale aj vojsko. Pogromy podporovali dobové letáky s militantnou dikciou: Všetci dohromady, roľníci s robotníkmi a všetkými pracujúcimi našej vlasti, spoločne s pracujúcimi celého sveta do boja proti podnecovateľom vojny, do boja za trvalý mier! Zmaríme zákerný útok imperialistov! Absurdnosť celej vtedajšej situácie podčiarkuje fakt, že kampaň proti pásavke prebiehala súbežne s procesom s Miladou Horákovou či protestmi proti Kórejskej vojne. V československom filmovom týždenníku z roku 1950 dokonca odzneli vety: Najdeme každého amerického brouka a zničíme ho! Vypořádali jsme se s Horákovou, Peclem a společníky, vypořádáme se i s mandelinkou bramborovou – americkým broukem!

Tresty pre lenivcov

V roku 1952 štát vyzýval občanov, aby sa zúčastnili na celokrajskom pátraní po tomto poslovi amerického imperializmu, aby tento bol zničený a bolo mu zabránené ďalšiemu prenikaniu k našim východným spojencom. Lenivci, ktorí primerane nebojovali proti imperialistickému chrobákovi, boli väčšinou tvrdo potrestaní. V auguste 1952 Okresný národný výbor v Havlíčkově Brodě vyrúbil Josefovi Strakovi pokutu tisíc korún za to, že sa nezapojil do hľadania a zbierania chrobákov. Niektoré prípady končili skutočne tragicky, keď ľudí označili za velezradcov. Jedným z takých bol Josef Sluka, bývalý poštový úradník z Budyně nad Ohří. Vo februári 1954 ho Krajský súd v Ústí nad Labem odsúdil až na jedenásť rokov väzenia, pretože sa vraj zapojil do podvratnej činnosti rozvracania ľudovo-demokratického zriadenia tak, že nezabránil šíreniu škodcu, čiže pásavky zemiakovej. V rámci všeobecnej mobilizácie do boja proti americkému chrobákovi ústredný výbor KSČ zapojil aj mládež. Ako sme už spomínali, školské kolektívy sa museli povinne zúčastniť takzvaných hľadačiek, pričom chodili pod bdelým okom učiteľov po zemiakovom poli a do fliaš s petrolejom zbierali pásavky. Svoje nálezy nosili na národný výbor, kde na záver so všetkými poctami vyhlásili a odmenili najlepších, ktorí dostali ako odmenu pero alebo loptu.

Ondřej Sekora a Bramborouk

V čase, keď komunistická propaganda vyhlásila šírenie pásavky na našom území za imperialistický útok, vyrojilo sa hneď niekoľko užitočných idiotov, ktorí zneužijúc pásavky živili nenávisť k zlým imperialistom, a to aj u detí. Žiaľ, komunistickú propagandu výdatne podporoval v roku 1950 aj spisovateľ a ilustrátor Ondřej Sekora, autor známeho Ferda Mravca. Možno si pamätníci ešte spomenú na príbeh O zlém brouku Bramborouku, ktorý v týchto rokoch napísal a ilustroval. Nielen názov, ale aj podnázov O mandelince americké, která chce loupit z našich talířů sú dôkazmi, že ide o klasickú komunistickú agitku. Sekora bol celkovo oddaným komunistom a aktívne sa zapájal do propagácie milovanej strany. Hlavným hrdinom tohto jeho dielka je rafinovaný americký chrobák Bramborouk, ktorý prenikol na naše územie, aby zničil úrodu zemiakov vysadených mozoľnatými rukami československých poľnohospodárov. Kvetnato opisuje životný cyklus a ďalšie fakty o šírení škodcu a mení ich na imperialistický útok Západu a USA, pričom samotné zhadzovanie zásielok z lietadiel diverzantov zachytil aj prostredníctvom ilustrácií. Zároveň vyzýva deti, aby sa aktívne zapájali do boja proti zhubnej chrobači. Záver knihy patrí impozantnej vete: Naše talíře budou v bezpečí, až vyhubíme poslední mandelinku. A svět, ten si oddychne, až budou také zneškodněni poslední nepřátelé míru. Je pravda, že Sekora sa neskôr za svoj propagandistický paškvil hanbil a počas nasledujúcich rokov sa snažil zmienky o ňom minimalizovať . Pravdou však je aj to, že v detskom časopise Mateřídouška vychádzal jeho komiks o uvedomelom Ferdovi Mravcovi, ktorý spravil zo slečny Lienky úderníčku, z hrabivého škrečka altruistu alebo z lenivého slimáka bežca na dlhé trate. Ferdo sa samozrejme zapojil aj do boja s pásavkami. Po tom, ako ich neúnavne zbieral, všetky napchal do fliaš, do ktorých nakoniec triumfálne zapichol americkú vlajku recitujúc: Už jsou v lahvích, už jsou v pánu, padli pod vlajkou svých pánů!

Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Použitá literatúra