Terapia tmou

Samotná kniha ponúka v podstate dve rozprávania a k tomu kopec faktov o tme, svetle a všetkom medzi tím.

Je tu príbeh Christianny Ritterovej, ktorá vycestovala za manželom na Západné Špicbergy. Spolu s ním a s jeho pomocníkom prežila isté obdobie vrátane polárnej noci v malej chatke. Písala si denník, ktorý neskôr vyšiel pod názvom Žena v polárnej noci. Celé sa to odohralo v období medzi dvoma sv. vojnami. Kniha Tma prináša úlomky z jej denníka a ukazuje jej premenu a prináša poznanie, ku ktorému dospela.

Druhý príbeh je spojený so Sigri Sandbergovou, ktorá sa na päť nocí vybrala sama do nórskych hôr, aby na samote a sama v chate prežila niekoľko dní v tme. Počas tohto obdobia zažila aj polárnu noc. Vystavená samote a tme píše zamyslenia o tom, čo je tma a ako s ňou zachádzať.

Tma

Slovo tma vnímame negatívne. Bojíme sa tmy. Bojíme sa, čo sa vynorí z tmy. S tmou sa tiež spájajú slová ako smútok, choroba, či smrť. Pretože to čo prichádza z tmy, často prináša smútok, spôsobuje bolesť a môže aj smrť. Ale nemusí.

Tma je už od vekov vnímaná ako nepriateľ. Ľudia zasvätili život tomu, aby potlačili tmu. Začalo to v jaskyniach, pri ohni, pokračovalo to v domoch pri sviecach a neskôr pri lampách. A neskôr sme vďaka umelému svetlu akoby potlačili striedanie dňa a noci. A dnes nám chýba skúsenosť tmy. Zážitok tmy sa stal „luxusom“.

Pre astrofyzikov je tma neprítomnosťou svetla. Tma ako taká neexistuje. Isté svetlo je aj tam, kde ho nevidíme a dokonca aj tam, kde sme presvedčení, že vidíme tmu. Jediná výnimka z tejto teórie sú čierne diery, či už tie vo vesmíre, alebo v mnohých zamestnaniach ktoré človeka natoľko pohltia, že denné svetlo už nevidí a neostáva mu energia na nič. Vlastne len na jedlo a spánok :).

Strach z tmy

Strach z tmy máme v genetickej výbave. Kedysi bolo bezpečnejšie sedieť pri ohni, ako vyjsť von. Tam sa človek mohol stať ľahkou korisťou. Vďaka tme strácame prehľad. Nič už nie je tak jasné a zreteľné. Stávame sa ľahkou korisťou. Preto keď sa zrak oslabí, zostria sa ostatné zmysly. Majú za úlohu do istej miery kompenzovať zmysel, ktorý „vypadol“.

Keď sa ocitneme v nebezpečenstve, aktivuje sa amygdala. Keď sa ocitneme tme, stratíme prehľad. Fantázia, ale aj minulá skúsenosť sa začnú hlásiť k slovu. A začneme sa báť. Očakávame to, čoho sa bojíme. Amygdala sa prihlási k slovu, začne sa vyplavovať adrenalín, zrýchli sa dych, tep, začneme sa potiť a svaly sa napnú.

Čo je svetlo

To čo vnímame ako svetlo, je len časť svetla. Svetlo sa spája aj s rádiovými vlnami, mikrovlnami, s infračerveným a ultrafialovým žiarením, s röntgenovým a s gama žiarením. Všetko je to elektromagnetická energia a teda svetlo. Aj keď ho vnímame obmedzene, alebo vôbec.

Limituje nás naše oko. A v ňom štrbina do sietnice. Je dosť malá, preto sa do nej zmestí len určité množstvo svetla.

Obklopuje nás svetlo rôzneho druhu. Veľmi blízky je nám živý oheň. Oheň robí ľuďom spoločníka od nepamäti. Odháňal divú zver, prinášal teplo a svetlo, uľahčil prípravu jedla a vytvoril zázemie pre stretnutie. Stal sa spoločníkom a zútulnil domov. Predstavuje oveľa viac, než len svetlo. Hygge ktoré je v poslednej dobe „in“, kladie dôraz na hru so svetlom a vytvorenie útulného prostredia v dome (vďaka rôznym prameňom rôzne intenzívneho svetla).

Keď sa svetlo dotkne sietnice, aktivujú sa nervové bunky citlivé na svetlo, vyšlú signál do mozgu a dôjde k stimulácií kortizolu. Denné svetlo podporuje tvorbu vitamínu D.

Spánok

Prespíme tretinu života. Keď spíme, nepotrebujeme jedlo, znížime spotrebu energie, telesná teplota klesne, tep srdca sa spomalí. Keď sa dobre nevyspíte, menej toho zvládnete. Budete mať slabší imunitný systém. Budete mať horšiu náladu. A vzrastie u Vás riziko mozgovej či srdcovej mŕtvice. Nespavosť môže mať rôzne príčiny, ale jednou z nich je absencia tmy. Ak máte pocit, že nie ste dobre vyspatí, možno dôvod bude v tom, že nespíte v tme.

Meteorologický inštitút definuje noc – ako obdobie medzi 0:00 a 6:00. Noc je tak spojená s tmou.

Striedanie dňa a noci

Registrujeme striedanie dňa a noci. Naši predkovia vstávali s východom slnka a išli spať s jeho západom. Tma je znakom toho, že deň sa končí. Ak aj dáme bokom striedanie letného a zimného času. Už samotné predlžovanie a skracovanie dní, teda posun vo východe a v západe slnka nás vyvádza z rovnováhy. Ale len slabo, pretože je to malý posun (v porovnaní so striedaním času). Ešte väčším šokom je polárna noc – rovno celé obdobie bez slnka a polárny deň – pre zmenu obdobie bez tmy. Nemáme chuť ísť do postele pretože slnko svieti a máme chuť spať, lebo je tma.

Potrebujeme svetlo a aj tmu. Hovorí sa tomu cirkadiánny rytmus. Či chceme, alebo nie, náš organizmus sa riadi týmto cyklom a tento cyklus v nás je reštartovaný práve striedaním dňa a noci. Zvykli sme si zhumpľovať organizmus kávou, energetickými nápojmi, budíkom a rýchlym životným štýlom a pritom my by sme mali počúvať organizmus – čo hovorí a ako chce fungovať. Práve v oblastiach kde sa strieda obdobie polárnej noci a dňa sú známe prípady, kedy ľudia prišli o rozum.

Striedanie dňa  a noci tvorí základný ľudský životný rytmus. Potrebujeme deň aj noc, svetlo aj tmu, aktivitu aj odpočinok. Potrebujeme tmu cez leto a svetlo v zime.

Žiarovka

Po vynájdení žiarovky sa dĺžka spánku skrátila o hodinu a pol.

V roku 2012 došlo k zákazu klasických žiaroviek. Miesto nich sa začali používať šetrnejšie LED žiarovky. A ľudia prestali svetlom šetriť a vzrástla spotreba elektriny. To čo malo byť šetrné, nie je. Ale hlavne, umelé svetlo akoby nemalo hranice. Svetlom sa začalo plytvať a spánok tím ešte viac utrpel.

S umelým svetlom sa spája svetelný smog. Umelé svetlo vytvára smog, ktorý sa šíri všetkými smermi, dokonca stovky kilometrov. Toto svetlo vytvára clonu, pre ktorú prichádzame o možnosť vidieť nočnú oblohu. Mnohé hviezdne observatória pre umelý svetelný smog strácajú svoju funkciu a poslanie. Svetlo ich vyradilo z „hry“.

Prečo je tma dôležitá

Keď prejdeme zo svetla do tmy, aktivujú sa naše zmysly. Potrebujeme nejaký čas na aklimatizovanie. Ale časom začneme vidieť, rozlišovať, získame povedomie o priestore a začneme sa orientovať v tme. Vďaka umelému svetlu mnohé tieto schopnosti v nás zakrpateli. Akoby sme ich nepotrebovali.

Keď sa stmieva, zornica v oku sa rozšíri, aby sa dovnútra dostalo viac svetla. Náš mozog z oka dostane informáciu, že je noc. A začne sa vyplavovať hormón melatonín. Najviac sa ho vyplavuje medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Vekom jeho množstvo slabne. Preto majú starší ľudia problém so spánkom. Melatonínje zodpovedný za kvalitu spánku. Vďaka melatonínu sa rozšíria cievy, zníži sa teplota, začneme zívať a byť unavení a začneme sa zberať na spánok.

Ľudské oko má schopnosť vidieť v tme. Adaptácia oka na tmu trvá približne 45 minút. Ak nám túto snahu niečo naruší (záblesk svetla), začíname odznova. Pri adaptácií počas prvých desiatich minút sa zvýši citlivosť sietnice 100 krát vďaka čapíkom. V nasledujúcich minútach sa citlivosť zväčší 100 tisíc krát vďaka tyčinkám. Citlivosť zraku zlepšuje vitamín A tiež pravidelný pobyt v tme.

Tma a terapia

Poznáme terapie, ktoré kladú dôraz na svetlo. Či už pri liečbe depresie, alebo pri kožných problémoch. Ale na terapiu sa začína používať aj tma.

Polárna žiara

Z určitými oblasťami zeme sa nespája len polárna noc a deň. Ale aj neskutočné divadlo v podobe polárnej žiare. Asi nemá zmysel priblížiť celú teóriu. Podstatou je, že z toho čo vidíme sú dominantné tri farby – modrá, zelená a červená. A to farbené divadlo pôsobí ako terapia farbami. Pri monitoroch poznáme proces kalibrácie farieb, aby každá farba bola samá sebou. A tu farby ladia naše zmysly. Prežívame „explóziu“ farieb.

Život v tme

Na Špicbergoch je uprostred zimy úplná tma. Nie je tam polotma. Ani šero. Mesto má dobré osvetlenie, ale všade okolo je tma. Svetlo dáva pocit bezpečia, vytvára podmienky, aby sa život úplne nezastavil. A robí tmu prijateľnejšou. Asi Vás neprekvapí, že obľúbeným darom ale aj spoločníkom tu je lampa s denným svetlom.

V meste Rjukan postavili lanovku. Je to priemyselné a robotnícke mesto. Vďaka lanovke aj cez obdobie polárnej noci sa ľudia môžu vyviesť na kopec a vidieť kúsok svetla. Neskôr na námestí mesta pribudlo veľké slnečné zrkadlo, aby prinieslo trochu svetla do tmy…

Mnohí ľudia situáciu nezvládajú a odsťahovali sa na juh…

Umelé / modré svetlo

Lekári upozorňujú na škodlivosť / rušivosť jasného umelého svetla (hlavne v noci). Medzi posledné vynálezy ktoré sú „in“, vrátane lampy s denným svetlom, patria okuliare s oranžovými sklami- dokážu blokovať modré svetlo. Tím sa vraciame do obdobia, kedy ľudia nepoužívali obrazovky a LED žiarovky. Je to ochrana pred umelým svetlom, ktoré stiera rozdiel medzi svetlom a tmou. Treba ich používať, až keď príde prirodzená tma a maximálne dve hodiny pred tím, než pôjdeme spať. Modré svetlo a podsvietenie stimuluje k bdeniu a odsúva spánok. Ak ste nútení večer pracovať s elektronickým zariadením, znížte aspoň intenzitu podsvietenia obrazovky.

Terapia tmou

Tma sa dnes stáva nedostatkovým tovarom. A tma sa začína používať v rámci terapie. Pôvodne tmu používali tibetský mnísi ako nástroj sebapoznania. Jej použitie v Európe sa spája so švajčiarom Holgerom Kalweitom, ktorý ju zažil v budhistickom kláštore na vlastnej koži.

Aj na Slovensku je zopár miest, kde môžete absolvovať pobyt v tme. Požaduje sa, aby človek bol psychický zrelý. V tme sa človek stretne s tím,, čo má v sebe nevysporiadané. Nie každý to ustojí.

Pobyt prebieha na mieste, ktoré je odrezané od svetla a zvukov. Zrak ide do úzadia. Zostruje sa sluch, hmat a čuch.

Tma je plátnom na ktoré sa vynárajú veci z podvedomia. Najprv také, ktorých sa bojíme, potom tie potlačené a nevedomé. Náš nervový systém je zvyknutý pracovať s istým množstvom podnetov. Ak ich nemá zvonka, začne ich čerpať z vnútra.

Tma je cestou k regenerácií. Prvá reakcia je panika. Odvykli sme si od tmy. A kritický pri pobyte v tme býva tretí – štvrtí deň. Neodporúča absolvovať ju bez skúseného terapeuta.

Vďaka tme dochádza k zosilneniu zmyslov. Odporúča sa hlavne pre unavených a preťažených ľudí. V Českej republike terapiu tmou môžete absolvovať v Beskydskom rehabilitačnom centre v Čeladnej.

.

Začínali sme príbehom Christiani a Sigri. Ako to dopadlo?

Christiania prináša tieto rady: „každý deň treba vyjsť von, aj keď je tma a zúri víchrica. Je to rovnako dôležité ako jedlo a pitie. Snažte sa byť v dobrej nálade! Nikdy neupadajte do zadumčivosti (veľa premýšľania) a nebuďte smutní. Potom všetko dobre dopadne.“ To napísala žena, čo prežila polárnu noc v malej chatke v oblasti, kde treští…„Pripadám si, že sme v samotnom lone prírody. Začínam tušiť niečo z posledných veľkých tajomstiev. V tom vírivom divokom svete neuveriteľnej krásy arktickej noci, sú všetky zmysly citlivejšie.“

A Sigri? Tá to zobrala praktickejšie. Hodinu pred spánkom vypína všetky obrazovky. Začala používať staromódny budík – mobil necháva v inej miestnosti. S nádejou pozoruje nemeckú snahu vzbúriť sa proti LED žiarovkám a nové normy a zákony ktoré upravia svetelný smog. K tomu pridám ešte jednu praktickú radu z knihy – je vhodné orientovať kuchyňu na juh – človek si k raňajkám môže servírovať svoju dávku hrejivého svetla. A so svetlom je dobré sa prebúdzať (spálňu treba umiestniť na juh)…

Tomáš Hupka

Sigri Sandberg pochádza z Nórska a dlhodobo sa ako novinárka venuje prírode a životu v polárnej oblasti. Okrem iného napísala knihu o ženách, ktoré žijú v drsnom prostredí polárneho kruhu. Z danej oblasti je vlastne aj kniha Tma, ktorá bola dnes podkladom pre článok…

 Zdroj fotografie:

www. iamfearlesssoul. com