Denník N

„Ja sa nechcem dať zaočkovať, ja som zdravý človek“

Tieto slová si nedávno vypočuli tisíce divákov v hlavných správach RTVS od jedného z účastníkov zhromaždenia „brániacich práva“ nezaočkovaných na jednom z hraničných prechodov Slovenskej republiky formou ich blokovania.

Dívate sa neveriacky na autora týchto slov a hľadáte na ňom známky nejakého mentálneho postihu, alkoholu alebo následkov užitia psychotropných látok. Nič tomu však nenasvedčuje, stareckú demenciu snáď v jeho štyridsiatke tiež možno vylúčiť. Všetko je teda v poriadku. Až na ten výrok. Prvá verzia jeho výkladu je, že očkovať sa má až po ochorení. Bravo!!! Dlhotrvajúci aplauz. Druhá, som zdravý, takže ochorieť nemôžem. Ešte lepšie. Tisíce, ktorí tomu uverili, už nie sú medzi nami. Takže znova dlhotrvajúci potlesk….

Čo na to povedať. Zamýšľate sa najskôr nad tým, či toto „expozé“ zo slovenských hraníc je plnenie povinnosti RTVS objektívne informovať divákov, alebo propagáciou týchto príšerných nezmyslov. Možno vám však napadne, že od RTVS to bol celkom šikovný ťah ako spropagovať vakcináciu. Predsa čo môže byť lepšie ako týmto spôsobom poukázať na takúto obmedzenosť odporcov očkovania. Nezdá sa však, že by to tak bolo. V tejto súvislosti sa zamýšľate aj nad otázkou, či by naozaj niekedy nebolo lepšie, ak by aspoň niektoré prejavy tohto typu neboli na internete vymazávané. Predsa autentickosť hlúposti by snáď mohla byť pre propagáciu očkovania vec na nezaplatenie. No problém je v tom, že mnohí si povedia „to je ono, má pravdu“. Mimochodom, tento problém sa týka aj vymazania pôvodného záznamu na stránke časopisu Zem a Vek, na ktorý som reagoval mojim prvým blogom O „užitočných“ radách jedného odborníka. (https://dennikn.sk/blog/2216369/o-uzitocnych-radach-jedneho-odbornika/). Po vymazaní si však poviete, že takéto veci predsa nik nemohol hovoriť vážne.

Teda právom sa spýtate, koľko rokov a koľko mŕtvych potrebuje časť našej populácie na to, aby prestala šíriť takéto perverznosti. Otázka je to však iba akademická, pretože je jasné, že jedinou brzdou je u nich iba vlastná skúsenosť. Niekedy však ani to nestačí. Predsa len vám napadne, ako by asi televízny autor zdôvodnenia, prečo sa nedá zaočkovať, odpovedal na fiktívnu otázku z televíznej relácie Aj múdry schybí o tom, aký tvar má naša planéta. Z úrovne informovanosti o očkovaní by tomu zodpovedal asi tvar ťavieho hrbu alebo škatule od topánok. Možno by správne odpovedal, že zemeguľa má tvar gule alebo by nás prekvapil splošteným elipsoidom. Totiž kombinácia úplného idiotizmu so špecializovanou odbornosťou v nejakej úzkej oblasti nie je predsa pod slnkom nič nové. (Čo na to hovoríte páni lekári antivaxeri a vysokoškolskí učitelia s mnohými titulmi?) Zásadnou otázkou však je, ako konkurovať týmto Goebbelsovským tisíckrát opakovaným lžiam. Masívnou provakcinačnou kampaňou zahrňujúcou výroky hercov, spisovateľov, športovcov a lekárov o vakcíne ako o víťazstve, príbehu, slobode a dokonca aj o hudbe? Čo už, ak nám už nič iné nezostáva, prečo nie….. (Bez irónie.)

Teraz urobme krátky prestrih. Predstavme si, namiesto vyššie spomenutého sebavedomého zdravého muža z našich hraníc, nejakého iného muža, ktorý s barlami dokríva k mikrofónu televízneho redaktora na nohách znetvorených detskou obrnou alebo tuberkulózou a bude tvrdiť, že je zdravý a zaočkovať sa nedá ani on, ani jeho deti. Pre televíziu nebude však veľmi atraktívny, pretože má tvár zjazvenú pravými kiahňami. Absurdné však. Totiž ten prvý muž vďačí za svoj dobrý zdravotný stav očkovaniu predchádzajúcich generácií a ak bude mať aj v budúcnosti dosť šťastia, že na covid neochorie, tak to bude najmä vďaka tomu, že tí „zbabelci“ z jeho okolia sa zaočkovať nechali. Naša „korona“ má jednu obrovskú „výhodu“. Jej obete nás „neotravujú“ na každom kroku krívaním, invalidnými vozíkmi, kašľaním krvi, zjazvenými tvárami a končatinami a vážnymi mentálnymi postihmi. Prečo? Pretože ticho a disciplinovane ležia na cintorínoch. A asi na veľké prekvapenie nášho mudrlanta a jemu podobných, boli niekedy zdraví. Niektorí z nich nemali toľko šťastia, aby sa dočkali vakcíny, niektorí si chceli počkať na tú najlepšiu z nich a niektorí o žiadnu nestáli, pretože sa báli, aby ich „genetický materiál“ napríklad v osemdesiatke zostal ňou nepoškvrnený. Takže môžeme naďalej beztrestne šíriť akékoľvek nezmysly a televízie a internet nám v tom pomôžu.

Pri tejto príležitosti by snáď bolo ešte vhodné spomenúť, že počas posledných udalostí súvisiacich s úsilím zabrániť ďalšej vlne epidémie, začal byť veľmi populárny termín „občania druhej kategórie“. Súvisí s obmedzeniami tých nezaočkovaných, ktorí na to nemajú nejaké zdravotné dôvody. Práve oni sú autormi tohto výrazu. Mali by sme ich však potešiť. Nie sú to občania druhej kategórie, ale občania prvej kategórie. V potenciáli šírenia epidémie.

Hlavným obsahom tohto blogu nie je agitácia „za“ alebo „proti“ očkovaniu, ani riešenie situácie pendlerov, ale komentovanie jedného z veľmi populárnych výrokov. Avšak ignorovať fakt, že pravdepodobnosť, že umriete na covid po zaočkovaní je desaťtisíckrát menšia ako bez neho sa asi nedá. Takže vyberte si. A ešte jedna informácia. Tvrdenie, že pozitívne účinky vakcinácie prevyšujú tie negatívne je pravdivé. Pretože (s trochou irónie) byť dva dni unavený alebo byť mŕtvy (natrvalo) je príliš veľký rozdiel na takéto „mäkké“ konštatovanie. Takže potrebujeme k rozhodovaniu ešte nejakú lotériu?

Postskriptum

Nerobme však z nášho hrdinu príliš veľkú hviezdu. Tými skutočnými hviezdami sú úplne iní ľudia. Na rozdiel od neho, ktorý bol aspoň úprimný vo svojej naivite, títo každodenne na našich obrazovkách neférovo balia úplne rovnaké posolstvo do atraktívneho obalu o rovnosti ľudí a podobných nezmyslov.

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Anorganický chemik
Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave