Denník N

Prečo by sa novinári nemali vykašľať na objektivitu, ale stať sa aktivistami

Podľa online slovníka vocabulary.com, je aktivista ten, kto propaguje nejaký druh spoločenskej zmeny. Ak by sme brali do úvahy iba tento význam, tak úlohu aktivistov novinári spĺňajú do veľkej miery. Prelínanie týchto dvoch rolí, je však brané rozporuplne, niektorí tvrdia, že novinár musí byť aktivistom, a iní, že ním byť nesmie.

Hranica medzi žurnalistikou a aktivizmom

V staršom článku The New York Times sa otázke hranice medzi novinárčonou a aktivizmom venuje už zosnulý novinár David Carr. Napísal, že rozoznať túto hranicu je ťažké, pričom aktivistu označil ako niekoho, kto „je poháňaný agendou a hľadá informácie mimo verejného záujmu“. Myšlienku však Carr rozvíjal ďalej a podľa neho naopak články, ktoré sa tvária, že sú názorovo v strede, končia tak, že nevedú nikam.

Okrem toho sa v článku objavuje názor, že byť aktivistom je dôležitý fakt, no automaticky to neznamená, že ide o opak novinára. Znamená to, že sa tieto dve aktivity môžu prepájať? Novinár Greenwald pracujúci pre britský Guardian, na ktorého sa obrátil Snowden so svojím známym odhalením, tvrdí, že nie každý aktivista je novinár, „no každý skutočný novinár je aktivista“.

„Videl som všetky druhy takzvaných objektívnych novinárov, ktorí majú všetky druhy domnienok v každej vete, ktorú napíšu,“ vysvetľuje v Carrovom článku Greenwald, „namiesto toho, aby slúžili ako protivník vláde, chcú skôr posilniť dôveryhodnosť tých, ktorí sú pri moci. To je klasický prípad určitého druhu aktivizmu.“

Prečítajte si tiež: Žurnalistika by mala ťažiť z poznatkov miestnej komunity

Carr mal však k takejto definícii niekoľko výhrad. Podľa neho slepé prijatie príbehu bez toho, aby sa napríklad zvážili motívy toho, kto vám príbeh predkladá, môže v podstate skresľovať celú informáciu. Aktivisti preto často odhaľujú pravdu, ale čitateľ sa bude vždy pýtať, či je človek, ktorý ju priniesol, politicky a ideologicky neutrálny.

Ilustračné foto: Flickr.
Ilustračné foto: Flickr.

Žurnalistika už aktivizmom je

Trošku odlišný názor zastáva vo svojom blogu novinár Dan Gillmor. Podľa neho by novinári súčasnosti mali o sebe premýšľať ako o aktivistoch. Pričom aktivizmus tiež chápe (rovnako ako úvodná definícia) ako intenzívnu kampaň na dosiahnutie politickej alebo spoločenskej zmeny. Dodáva však, že okrem toho musí byť žurnalistika dôkladná, presná, spravodlivá, nezávislá a  transparentná. Pričom robiť žurnalistiku a snažiť sa spĺňať tieto požiadavky na kvalitu v niektorých častiach sveta už aktivizmom je. Novinári z krajín, kde je obmedzená sloboda tlače, sa pri informovaní  dostávajú do pozície odporcov režimu alebo do pozície bojovníkov za zmenu.

V európskom a americkom ponímaní žurnalistiky je aktivizmus často vnímaný v rozpore s novinárskou objektivitou a nie je prijímaný pozitívne – ani zo strany iných novinárov.  Gillmor však poukazuje na to, že v histórii žurnalistiky vždy existovalo aj niečo také, ako „aktivistický“ žurnalizmus reagujúci na nálady verejnosti. Novinári však stále rozmýšľajú skôr tak, že ich úlohou nie je niečo meniť, ale najmä prinášať informácie. Opačný názor tvrdí, že žurnalistika bez účinku si nezaslúži zvláštne miesto v demokracii. Podľa Gillmora už aj dnes existuje vetva žurnalistiky, ktorá sa zaoberá ľudskými právami a ich obhajobou, čo je v podstate aktivizmus. Ide o mimovládne organizácie, no aj tie majú svoje zastúpenie na mediálnom poli. Lebo na niektoré otázky jednoducho neexistuje objektívna odpoveď.

Kde sa končí objektivita

Limity objektivity sa spomínajú aj v článku –  Kedy by novinári mali prevziať úlohu aktivistov? Aj keď je objektivita jeden zo základných pilierov žurnalistiky, v rôznych diskusiách sa hovorí o relativite tohto pojmu, a to práve v spojení so žurnalistikou.

Aj napriek tomu, že sa neutralita a objektivita stále uctievajú ako na oltári, sú určité problémy, pri ktorých by novinári nemali byť neutrálni a objektívni a ani by sa o to nemali snažiť.

Ilustračné foto: Flickr.
Ilustračné foto: Flickr.

Gillmor sem  napríklad zaradil najmä otázky týkajúce sa slobody – sloboda tlače, sloboda inovácií, sloboda združovania sa -, ale aj ochrany informácií na internete a ochrany duševného vlastníctva. Pričom novinári by mali byť obhajcovia týchto slobôd.

Novinár ako aktivista?

Čo teda v súčasnosti znamená aktivizmus v žurnalistike a kde by malo byť jeho miesto? Vyzerá to tak, že niektoré hodnoty v žurnalistke potrebujú nový náhľad, alebo dokonca zásadné prehodnotenie. Nie je to tak, že by sa žurnalistika nemenila, skôr to vyzerá tak, že niekoľko desaťročí stará teória, „ako sa majú robiť noviny“, určuje myslenie súčasných novinárov. Pričom práve tí by mali byť prví, kto bude reflektovať dnešok a prispôsobovať sa mu. Treba to však robiť citlivo, lebo ani aktivizmus nemôže stáť na emóciách. Potom by mohol viac uškodiť.

(Použitú definíciu z perexu nájdete TU.)

 

Teraz najčítanejšie