Som Slovák ako repa (privezená z Afriky) aneb Slovenskóóó
Čo je toto za krajina? Už ma unavuje sa to stále pýtať. Už ma unavuje žiť v rozbitej krajine s rozbitou spoločnoťou, ktorej je všetko jedno – okrem homosexuálov, žien, ktoré sa rozhodnú pre interupciu alebo migrantov (veď všetci tí, nech držia hubu a nech sa radšej ani neukazujú, lebo veď tradičná kresťanská rodina s mottom “miluj blížneho svojho” ich rozbije na prach…).
Už ma unavuje slovenská ľahostajnosť, ktorá systematicky prehliada všetky tie animozity, čo nás ťahajú za vlasy. Odpusťte abstraktnosť, no keď sa v realite pekne žiť nedá musí sa pekne žiť v iných svetoch. Už mám dosť predavačiek, ktoré sú otrávené tým, že vôbec prídem. Mám dosť neistých ciest vlakom, pri ktorých neviete, či po ceste nezhoríte, nezmrnete, či (v tom najlepšom prípade) prídete s “malým” (360 min. a viac) meškaním.
Mrzí ma, že máme fašistov (a iné beštie) v parlamente a niektorým, nie len že to nie je jedno, ale im to dokonca aj tak vyhovuje. Už ma nebaví vidieť homofóbne komentáre ľudí, ktorí síce vlastný život (dobre) žiť nedokážu, ale s radosťou partnera, či partnerku nadiktujú iným. Nebavia ma rozbité chodníky, nemocnice, školstvo a predstava, že som v tom bezmocný. Nechcem už viac nafúkancov a alumni Vysokej školy života, ktorí nedokážu ani seba presvedčiť o gramotnosti. Chýba mi láskavý humor, povolenie sa nahlas zasmiať a Slovensko. Ale nie toto Slovensko. Ale to idealizované, kde sú všetci pohostinní, dobrí a s radosťou privítajú cudzincov, ktorým ukážu, ako dobre sa tu žije. Bohužiaľ, rozprávkové Slovensko nahradila diera. Diera, kde radšej podlož druhému nohu, veď ešte sa bude mať dobre.
Uvedomujem si, že to znie ako nekonečné sťažovanie, chabé lamentovanie, či plávanie vzušnými zámkami. Takže nechajme metafyziku metafyzikou a vráťme sa späť na zem. Žijem na Slovensku už dlho, no aj keď som tu doma, necítim sa tak. Dnes som sa len zamyslel nad tým, čo nefunguje a bol to skôr taký povzdych. Snáď príde moment, keď budem môcť spísať tie pekné veci na Slovensku. Kamaráti, držte prsty nech ich nájdem, čo najviac! Dovtedy, zatiaľ do skorého! Váš Ayoub Tomi, Slovák ako repa (privezená z Afriky) :)
P.S. Už nech príde pápež! A keď príde pozvem ho na bobovú dráhu, veď si zaslúži aj on trocha vypustiť paru :)
