Skúšame odpustiť

Včera som absolvovala milý, poučný, trefný telefonát. Také to s priateľmi býva, ak stojíme o priateľstvá… Vypočula som si, že keď mám dar písať, mala by som niečo k tomu…

Prečo nie. Hoci aj na blogu. Hoci na platforme, ktorá nemusí zadarmo ladiť s nikým a ešte je, milosrdne, prístupná aj ku mne – kresťanke so snahou žiť kresťanský odkaz v milovanej Európe…

Musím sa priznať, že som viac ako rozčarovaná z vývoja, ktorým sa uberá zastúpenie Európskej únie. Beriem rezolúciu voči legislatíve jednej členskej krajiny, ktorá svojou striktnosťou a jasnými predstavami zase raz len prihrieva polievočku ideológii. Pretože si neviem predstaviť v praxi, ako chce Maďarsko ochrániť mladých do 18tich inak ako napríklad cenzúrou webu. Ergo, hlasovala by som za rezolúciu proti ich legislatíve.

Nechápem však, čo za princíp neutrality potreboval vniesť do nášho svetla Európsky súd pre ľudské práva, keď sa moslimské pracovníčky chceli obliecť do práce, ako sa obliekli. Tak vadí nám kritizovanie oblečenia žien v kostole či inde niektorými cirkevnými predstaviteľmi, ale aby nám vadil závoj, kríž a symboly religiozity, pretože tak to potom vypáli so všetkými… Obracia sa nám to tu hore nohami, ak si nevážime kultúrne rozdiely. K nim istá vizualizácia tiež prirodzene patrí. Ako aj k heslu únie: zjednotení v rozmanitosti.

Absolútny vrchol však dosahuje informácia, že ľuďom, ktorých diagnostikovali na základe dostupnejších antigénových testov, jednoducho niekto zaradil medzi tých, ktorí COVID vlastne nemali.

Ochorela som počas vianočných sviatkov. NCZI mi ponúklo termín na PCR test 5.1., pričom v nedeľu 27.12. mi ich veľmi príjemný a ústretový pracovník nevedel nijako nájsť skorší termín testu. Odporučil mi ísť v pondelok na antigénový test, pretože sa mu nepáčilo, ako dýcham, rozprávam, zniem… rovnako môjmu lekárovi v nasledujúci pondelok…

A tak som šla. Nejako som to absolvovala jednoznačne pozitívna. Nejako sa mi nepodarilo z toho dostať ani do termínu 4.1., kedy mi zase raz aj milá pracovníčka regionálneho úradu zdravotníctva povedala, že nesmiem porušiť karanténu, lieky mám, liečim sa, takže nemám dôvod už ísť na PCR test, zniem zle… Dodávam, že som o pár dní dostala ďalšie lieky, ešte niekedy potom na záver aj spadla pre deficit prechádzok, lebo zima… Utešená PNka… No neužila som si ju, hoci som si prežila svoje. Ako mnohí ďalší!!

Tí ľudia na druhej strane – kontaktná administratíva našich úradov – si robí svoju robotu dobre! Logicky!

Keď sa toľkí ľudia v zastupujúcich orgánoch občanov Úniie za nádherné platy a benefity zobudia zle, prečo im zoberieme, že práva neviem koho a čoho všetkého riešia detailne, krikľavo, ale už vyhadzujú do vzduchu moju chuť hľadať argument na to, aby to takto pokračovalo ďalej? Uvedomujú si, že vlastne nič nevybudovali a Únia stále ťahá z toho, čo ešte ľudia pri zmysloch v 90tych rokoch z presvedčenia nadstavovali na naozaj dobrej myšlienke?

Nepotvrdia mi prekonaný covid, pretože som z krajiny, kde sme s PCR testami nestíhali, mali sme tu zabezpečené masovo len podanie antigénových testov. Som síce otvorená vede, mám na maili dva bilingválne certifikáty o očkovaní a čo z toho, keď kauzalita nepustí…. Naozaj som neváhala ako 40+. Aj s poctivým stredoškolským ekonomickým vzdelaním som si v dôvere k štátnej informácii zrátala objednávku vakcín na máj, že to vyjde aj na zdravotne limitovaných, rizikových, takže nikomu nezoberiem Comirnaty, o ktorú som jedine stála.

Čestne priznávam: Som laik, ktorý si vyhodnotil talianske, britské, americké, austrálske informácie od zdroja v pôvodnej reči a rozhodol sa, pretože nie som vševed, na základe intuície, že táto priekopnícka technológia mi pripomína de facto neškodnú homeopatiu: Keď nepomôže, nemala by uškodiť… Rozhodla som sa týmto spôsobom po rozumovej stránke a po ľudskej tak, že snáď nás vedci so svedomím nechcú vykynožiť.

Ľudia pozerajú tak radi katastrofické filmy, ale prišla situácia – výzva, keď niekto zasiahol, chcel pomôcť a prvé, čo dostal ako vďaku, je upodozrievanie, že chce zničiť budúcnosť, poškodiť plodnosť, ovládnuť nás, spotvoriť nás a podobne. Jasné, že laboratórne myši a myšky nemajú svedomie. Ale ľudia okolo nich áno. A ja som na to stavila. Pretože nechcem nasiaknuť tým najrozšírenejším vírusom – spochybňovať úplne všetko od začiatku. Prináša to boj, tvrdosť aj v najmenších spoločenských kruhoch – v rodinách.

Kedysi som hovorila, aké je skvelé, keď ľudia myslia. Ešte aj v prvom blogu tu v Denníku N. Toľko útokov, bolesti a zla, čo však prináša, keď vedia obsluhovať PC či smartfóny a nasávajú myšlienky kde – koho, tisíc rôznych vecí za jeden deň… Ľudia sú naozaj pestrí aj v inom ako len v psychosexuálnom vývoji. Nemáme na všetko a všetkých – ani mocensky, ani odborne. Nemáme právo agresívnej deľby, ale k tomu lacným vyhodnotením z infoponuky smerujeme. Možno to ešte únava vyrieši, otrávenie… Verme.

Je to čudné, že sa mi podľa mojich spolueurópanov – hoci som z inej kasty a nie veľmi silného štátu -, snívalo aj zhoršenie zdravotného stavu 7.1., ako naschvál aj utrpenie mojich blízkych v rovnakom čase, známych, ktorí to proste nedali, hoci sa im dostala zdravotná starostlivosť. Zabudli sme, že nás zosnulý čínsky lekár kedysi upozorňoval na čisté RTG snímky, ale svedčil o kolapse a exituse pacientov so všetkými príznakmi zlyhávajúcich pľúc, kardiálnych stavov?

To naozaj v Únii nenachádzame iné inšpirácie a problémy ako šachové partie, binárne korelácie, farebné násobky pohlaví, prepisovanie biológie a determinujúcej chémie?  Každá otvorenosť musí poznať hranice. Znechucujeme, dokonca aj tie deti, ktoré sme zavalili neštandardnými a nadbytočnými vecami, zobrali sme im čas na snívanie, predstavivosť, vlastné objavy…

Už aj príroda začína hrať svoje. Možno preto, aby sme si otvorili okná v teplej noci, odtrpeli pravé hity vo falošnom prevedení minulosti a potom, keď padne hodina nočného pokoja, uznali, že je naozaj lepšie, keď svet prestane hrať.

Lepím pár básní pre všetkých, ktorí si uvedomujú napríklad tú potrebu kultúrnosti.

*

 

Skúšame odpustiť.

Nehráme sa na Boha.

 

Na letných terasách

vzorom je odvaha.

 

Snívame sa.

Na cestách reality

 

stále je blízko dní,

kde pravda túži.

 

*

 

Je večer z kulís

spomienky.

 

Nevedeli sme rozsúdiť

tisícročie a nové etapy.

 

Nebo bez zeme plynie ďalej:

Budúcnosť môže byť bližšie.

 

Voda pohltí tieň

na zmilovanie.

 

Zvoní nám

ako v rozprávke Viac, nie menej.

 

*

 

Keď okno stíchne,

je z neho reklama na milosť.

 

Láska šprintuje s myšou.

Dobiehame.

 

Niekto bozkáva list,

sila zabliká v slabosti.

 

Je nám to ako nič:

závisť a cudzie texty

 

Sme rozdelení na kĺby a prsty

a ďalšie kúsky dobra.

 

*