Denník N

Nedeľné zamyslenie

Deje sa veľa nepekného, ale nedajme sa pomýliť. V dnešnej dobe sa toho nedeje viac nepekného, ako nedávno a dávno v minulosti.

Stalo sa len to, že sme na mnoho nepekného zamerali svoju pozornosť, začali sme si to všímať a brať to vážne. Veci vyplávali na povrch teraz. Ale všetky, ktoré nás znepokojujú sa nestali teraz. Diali sa dlhé roky. A vidíme aj to, že sa dejú stále.  Je fajn, že si to konečne uvedomujeme.

Teraz sa začali niektorým otvárať, a iným účelovo zatvárať, oči. Celé dokopy to nie je pekný pohľad.

Nie je potrebné prepadať panike, zúfať si, ani strácať nádej. Je treba premýšľať a správať sa rozumne. To je všetko. V tom všeobecnom hluku sa javí, že je ťažké sa zorientovať komu veriť, čomu veriť, ako nájsť správny smer.

Vráťme sa k základom. Vráťme sa k prírode. Kto má kompas, vie kde je sever. Kto vie, kde je sever, nestratí sa, nájde smer. Nestratí azimut, teda vytýčený cieľ.

Ak je naším kompasom morálka, môže sa toho nahovoriť, nakonšpirovať, naintrigovať, vieme, kde je sever. Vieme čo je dobré a čo je zlé. A budeme schopní odmietnuť aj kadejaké účelové relativizácie dobra, zla, pravdy a lži. A gýč typu každý má svoju pravdu. Ak nás niekto okrádal, tak nás okrádal, tu nie je žiadna jeho pravda. Tu je len jeho chamtivosť a absencia morálky. Nič zložité.

Naším terénom, v ktorom sa orientujeme by mala byť znalosť faktov. Prírodných aj ľudských zákonov, histórie a poučení z nej. Človeka, s jeho kladmi aj zápormi, osadeného do kontextu diania.

A čo je   cieľom našej  cesty, azimutom, ak chceme ? Chceli sme právny štát. Panstvo práva. Prečo ? Lebo nás má chrániť pred panstvom človeka, jednotlivca, ktorý si uzurpoval moc. Lebo spojenie – moc a človek – prinieslo ľudstvu a tým, ktorí od neho závisia,  veľa utrpenia. Skutočným cieľom rozumného človeka je schopnosť žiť v súlade, v harmónii, s celkom. S ľuďmi, prírodou, planétou, vesmírom. Byť spokojní a šťastní.

Nezabúdajme, kto má kompas, nestratí azimut.

Zodpovedajme si teda otázku, je možno aplikovaním zásady „účel svätí prostriedky“, ktorá mala uzrieť svetlo sveta vďaka, podľa mňa, nesprávnemu pochopeniu,  Niccolu Machiavelliho, najmä jeho diela Vladár, nastoliť právny štát ?

Wikipédia hovorí, že „Machiavellismus je dnes považovaný za označenie pragmatického a cynického konania v politike. Ako machiavelista sa označuje ten, kto uznáva, že účel svätí prostriedky, a je ochotný dopúšťať sa morálne pochybného konania v snahe dosiahnuť všeobecne prospešný cieľ.“

Postihovať osoby, ktoré sa roky dopúšťali krívd na našej spoločnosti a drancovali zo spoločného, za cenu ohýbania práva, zneužívania jeho inštitútov, nie je cestou vedúcou k nastoleniu panstva práva. Ale je účelnou cestou vedúcou k uchopeniu moci.

A za využitia tých istých prostriedkov, ktoré roky k ohýbaniu práva a drancovaniu spoločnosti napomáhali. Polície a prokuratúry. NAKA a špeciálna prokuratúra sa nestali politickou silou za tejto vlády. A nikdy by sa ňou nestali, keby ňou nechceli byť. Nie politici, podnikatelia a iné osoby, bažiace po moci a peniazoch, nesú primárnu zodpovednosť za to, že sme im dovolili na náš úkor dosiahnuť tieto méty.

Zodpovednosť nesú za to tí, ktorým sme zverili dozor nad zákonnosťou, nad postihovaním páchateľov trestnej činnosti, a ktorých za plnenie týchto úloh platíme zo svojho platu. Platíme ich, aby slúžili nám všetkým, nie aby nás zrádzali a zapredávali záujmom niekoľkých.

Ak polícia pod dozorom prokuratúry nepostihovala páchateľov trestnej činnosti, o ktorých mala a musela mať vedomosť, dopúšťala sa trestnej činnosti, zneužívala svoju právomoc. Ak by si plnila svoje úlohy riadne, neboli by sme dnes traumatizovaní rôznymi škandalóznymi odhaleniami.

Prečo máme súcitiť s policajtom, ktorý mal zviazané ruky ? Veď bolo jeho povinnosťou nemať ich zviazané a konať. I za cenu, že si znepriatelí skorumpovaných nadriadených zneužívajúcich moc. Lenže u nás porušovateľov zákona, zanedbávajúcich svoje povinnosti ľutujeme. Chudáci, mali zviazané ruky. Veď čo mohli robiť, mali rodiny, deti, hypotéky, mohli byť prenasledovaní, keby poukázali na to, ako sa tu zneužíva moc.

Rovnako to platí aj na iných zamestnancov štátnej správy, úradníkov, ktorí nami všetkými platení, pracovali pre vlastné vrecko a zapredali vlastnú krajinu a budúcnosť svojich vlastných detí a vnúčat. Slovenský pozemkový fond, Pôdohospodárska platobná agentúra, ale aj úrady práce sociálnych vecí a rodiny, daňové úrady a ich osadenstvo. Ako mohli pripustiť také rozbujnenie korupcie bez toho, aby porušovali zákon. Máme si myslieť, že z toho neprofitovali všetci ? A celá spoločnosť tratila a prepadala sa hlbšie a hlbšie.

Toto všetko sa mohlo diať   len pri slepej prokuratúre a polícii. Ak by slepá nebola, nie sme tam, kde sme.

Ak by nezlyhal štát a jeho aparát, politici by si nemohli dovoliť to, čoho sme svedkami.

A  keby nezlyhali médiá, strážne psy demokracie. Kde boli, keď sa diali veci, ktoré sú dnes odhaľované ? Že o týchto veciach ani médiá nevedeli, lebo boli skryté pred verejnosťou ? To nie je pravda, ale ak áno, tak len preto, že médiá zanedbávali svoju úlohu a nevideli, čo vidieť mali a videli len to, čo sa im oplatilo vidieť, alebo čo mohli vidieť bez väčšieho rizika.

Róbert Fico predkladá dôkazy, ako súčasná vládna garnitúra zneužíva moc a balamúti občanov. Súčasná moc kričí, nepočúvajte Fica, veď on nemá právo na to poukazovať, robil horšie veci.

Ale ak to, na čo Fico poukazuje je pravda, je asi jedno, kto na to poukazuje. Ak mi má vadiť, že nás okrádali vlády Róberta Fica, musí mi vadiť, že ma okrádala vláda Dzurindu, Igora Matoviča a iných. Na druhú stranu, ak mám prižmúriť oko nad prešľapmi súčasnej vlády, prečo mám byť kritická voči rovnakému správaniu vlády Róberta Fica. Lebo toho urobil oveľa viac ?

A neurobil toho oveľa viac preto, lebo bol pri moci dlhšie ?

A preto, lebo na začiatku sa vládam, ktoré vymenili Vladimíra Mečiara všetko prepieklo len preto, lebo Mečiar a jeho prívrženci nemali podľa verejnej mienky morálne právo ich kritizovať ? Ak niekto kritizoval Dzurindu, hneď na neho zaútočili, či si želá návrat Mečiara a kritici stíchli.

K čomu to viedlo,  je už novodobou históriou Slovenska. Pamätáte si, koľko ľudí vyhnala do ulíc kauza Gorila ? Vyvodila sa zodpovednosť ? Čo urobila polícia a prokuratúra ? Demonštranti sa unavili. To je všetko. A to je cenné poučenie, ktoré si z tejto kauzy vyvodili tí, ktorí majú moc.

A zaznamenali ste, že pán Miklóš dostáva priestor v tomto denníku na seriózne vyjadrenia a komentáre k počínaniu súčasnej vlády ? Tak aký meter používajú médiá ? Neškodí to občanom? Neškodí to nám všetkým ?

Alebo inak, je tu vôbec niekto, kto si naozaj želá právny štát a zmenu pomerov ?

Ak si Matovičova  a Hegerova vláda za rok vládnutia dovolila voči občanom SR to, čo si dovolila, čo si voči nám dovolí za 12 rokov vlády ?

Je jedno ako vyjde pravda najavo, je jedno, kto odhalí zlo. Pravda zostane pravdou a zlo zostane zlom.

Ja sa pomýliť nenechám, lebo nemám záujem pochvalne tlieskať snahám o uchopenie moci, ktoré sú verejnosti predkladané ako budovanie právneho štátu.

A mocní myslia len na jedno, sú v bezpečí, lebo demonštranti sa vždy nakoniec unavili. Stačí vytrvať a udržať sa pri koryte.

 

 

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..