Denník N

Protivládne protesty

od ľudí, ktorí bez vlády nevedia existovať.

V čase, keď vakcína proti covid-19 nebola ani vyvinutá, som bola skalopevne rozhodnutá očkovanie podstúpiť. Napriek tomu sa v priebehu pár mesiacov zo mňa stala takmer zarytá odporkyňa očkovania, ktorá má však už v tomto momente okrem prekonaného ľahkého priebehu ochorenia aj dve dávky vakcíny Comirnaty.

Prvotné presvedčenie o správnosti očkovania pramenilo jednak z toho, že som proti vakcínam dovtedy nikdy nepociťovala nesympatie, ale aj z predstavy o krásnom svete post-pandemickom. Tú začali narúšať protichodné informácie o očkovaní, ich chabo zvládnutá komunikácia  a pocit abnormálneho vytrvalého tlaku najprv na testovanie, neskôr na očkovanie. Na pár nezlomných jedincov sme si asi väčšina prešli obdobiami veľkého znechutenia z chaosu a často nelogických opatrení meniacich sa ak rýchlo, že len čo sa človek „prežral“ na koniec ich zoznamu, prestali byť aktuálne. Narastajúca frustrácia, hnev a strach ma začali „nútiť“ protestne odmietnuť očkovanie. Problém bol v tom, že ja som neprotestovala proti vakcínam, ale  proti vláde. Nelogickým spôsobom. Avšak kto už nezažil to, ako mu emócie, či už pozitívne alebo negatívne, „zmutovali“ myslenie. Omnoho väčší problém však prichádza, keď sa kŕčovito držíme svojim dogiem bez akejkoľvek snahy ich občasnej reflexie.

Je veľmi ťažké nenechať sa strhnúť negatívnymi emóciami, deliacich ľudí na údajne tých a dobrých a tých zlých, osvietených a ovečky, očkovaných a neočkovaných… (Medzi rečou, podľa mňa by aj Hitler zbledol závisťou, čo sa nám tu za posledné mesiace podarilo spraviť s našou spoločnosťou a Čapek by mal námet na ďalšiu drámu.) Nazývať ľudí, ktorí majú strach, dezolátmi je však už len ukážkou neschopnosti akejkoľvek empatie voči iným. Ľahšie sa uráža, než vysvetľuje. Ľahšie sa rapoce nejaká naučená formulka od „našichslovákov“ ako čítajú výskumné štúdie (netreba tiež zabúdať, ako zle sme na tom s čitateľskou gramotnosťou). A je tiež jednoduchšie pokračovať vo svojom pokryteckom živote miesto koordinácie vlastnej životnej teórie a praxe. Hlásať ľudskosť k menšinám a zároveň priať smrť nezaočkovaním, či hovoriť o zdraví a pritom sa v praxi o svoje zdravie vôbec nestarať. Fajčenie tabakoidných produktov a alkoholizmus patriaci do výbavy mnohých žien a mužov, ktorí sa očkovaniu vyhýbajú zo strachu o svoje zdravie sú pre mňa naozaj nepochopiteľné, pretože o ich škodlivosti máme štúdií už dosť a tie sú zdá sa akosi nezaujímavé. Nehovoriac o spoločenskej škodlivosti alkoholizmu v rodinách a „príjemnom“ vdychovaní niečoho, čo napríklad ja počas prechádzky mestom do svojho tela vážne nechcem. Ale to takmer nikoho nezaujíma. Egoizmus je na oboch stranách a preto sa obávam, že delenie na dobrých a zlých v tomto prípade nebude (mimochodom, zlé emócie, stres a nenávisť tiež rozhodne zdraviu neprospievajú). Staré dobré známe, ak chceme zmenu, musíme začať od seba. A ešte jedno rovnako všedné – sloboda so sebou prináša zodpovednosť. Preto ak nevieš byť zodpovedný a zodpovedná, neprotestuj proti vláde, pretože ju potrebuješ. Občas je fajn si priznať, že jeden človek (zatiaľ) nemá kapacitu byť odborníkom na všetko. A to so sebou prináša schopnosť dôverovať iným. Častým argumentom je, že sú aj odborníci proti očkovaniu. To je v poriadku, pokiaľ prinášajú rozumné argumenty, ktoré nestoja na vode. Vy ste sa nestretli s lekárom alebo lekárkou, ktorí by vám určili dve rôzne diagnózy? Ja áno a nielen raz. Otázka teda znie, ako zistíte, ktorý z nich mal pravdu?

Mýliť sa je ľudské, ale charakterné je si chybu priznať. Iba hlupáka bude prekvapovať, že človek s pribúdajúcimi informáciami môže zmeniť názor. A iba hlupák bude na svoju argumentáciu používať prízemné urážky na vzhľad iných ľudí.

A to že farma firmy na nás zarábajú?
Welcome to capitalism!
P.S. Ten tu už bol pred SARS-CoV-2.

Teraz najčítanejšie