Busking dokáže oživiť ulice

S pojmom busking som sa stretol pomerne nedávno. Keď som ho počul, netušil som o čo ide. V zápätí som ale zistil, že  jeho význam poznám, ibaže v slovenčine. Pouličné umenie.

Busking má rôzne formy. Hudba, maľovanie, ohňová šou, živé sochy a množstvo ďalších, ktoré u nás ani bežne nevidíme. A samozrejme, má aj rôznu kvalitu. Napriek tomu ho netreba zatracovať. Má totiž svoj význam. Pomáha meniť ulice, oživovať verejný priestor, prináša ľuďom potešenie. Táto téma ma natoľko zaujala, že som sa rozhodol venovať jej môj blog.

Na situáciu okolo pouličného umenia malo poukázať podujatie pod názvom Noc uličníkov, ktoré sa konalo pred pár dňami v Bratislave. Jeho cieľom bolo oceniť prínos buskingu pre naše mestá a poukázať na mnohé prekážky, ktoré sú v rôznych samosprávach pouličnému umeniu kladené do cesty. Rôzne formy byrokracie, poplatky, časové obmedzenia, odsúhlasovanie repertoáru, schvaľovanie formy umenia, rozmiestnenie buskerov a množstvo ďalších kadejakých písaných i nepísaných pravidiel.

V Bratislave nič extra

O podmienkach pouličných umelcov v Bratislave vypovedá aj skúsenosť jedného z tunajších buskerov, Adama Nošku, ktorý so svojou kapelou Prešporskí junáci hrával v centre Bratislavy: „Na úrade nám povedali, že keď chceme hrať v historickom centre, musíme byť kapelou, ktorá pozdvihuje kultúru a folklór Slovenska. A tak sme sa pre účely získania povolenia museli načas tváriť ako hudobno-vokálne folklórne zoskupenie Junáci, odfotili sa takmer v krojoch a na úrad poslali demo nahrávku prebratých ľudoviek.“ Ak by sa úroveň prostredia pre pouličné umenie hodnotila na stupnici od 1 do 14 (čím nižšie číslo, tým lepšie podmienky), naše hlavné mesto by skončilo na 9. mieste. Tak hovoria výsledky celosvetového prieskumu. Podmienky, ktoré tu buskeri majú nie sú považované za najlepšie. Asi jedným z mála pozitív je to, že tu buskeri majú svojho kontaktného pracovníka na miestnom úrade Starého Mesta.

Dá sa to robiť lepšie

O situácii buskingu vo svete, ale aj v našom hlavnom meste hovorí štúdia o stave pouličného umenia pod názvom Beat of The Street Report, ktorú dala vypracovať značka Tullamore D.E.W. v spolupráci s buskerskou komunitou The Busking Project, po realizácii celosvetového prieskumu. Okrem výsledkov prieskumu vo vybraných mestách v nej nájdeme aj rady a odporúčania pre samosprávu. Tie vznikli na základe skúseností z miest, kde spolupráca medzi umelcami a úradmi funguje efektívne.

Mali by sa rešpektovať

Ak má spolupráca medzi komunálnymi politikmi a pouličnými umelcami fungovať, vyžaduje si to dialóg, vzájomnú interakciu a rešpekt. Jedno z odporúčaní štúdie hovorí o tom, že je potrebné, aby sa samospráva na pouličné umenie pozerala ako na prínos, nie ako na problém, ktorý je treba riešiť. Ak sa tak stane, vytvorí sa prostredie, kde budú chcieť najlepší umelci pracovať, uvádza štúdia. Naše samosprávy by sa ňou mohli inšpirovať. A mnohí primátori a starostovia by mali začať vnímať pouličné umenie ako niečo inšpiratívne, nápadité, tvorivé. Ak mu dajú vo svojej samospráve šancu, začne sa ešte viac prejavovať, na uliciach pribudne viac talentov, ktoré sa budú chcieť ukázať ľuďom. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že busking je aj o prejave vlastnej individuality, talentu jednotlivcov, ktorí sa neboja vyčnievať z radu a ukázať, čo vedia. Presne to si myslí aj známa slovenská speváčka Misha, ktorá pri svojich cestách do USA videla, čo všetko dokážu pouliční umelci, teda buskeri. Veď napríklad ulice New Yorku sú pre nich živnou pôdou. Keď som sa jej opýtal na jej vzťah k pouličnému umeniu, povedala mi: „Ja osobne som sa v mnohom inšpirovala pouličnými umelcami v New Yorku. Veľa inšpiratívnych vecí, ktoré som takto videla, využívam dodnes. Pouličné umenie je dobrým spôsobom ako v ľuďoch prebudiť tvorivosť. Je tiež vhodnou formou ako upozorniť mladých ľudí na to, že byť kreatívny a originálny je cool.“

Pripravujú zmenu?

Uvidíme, ako sa k pouličnému umeniu postaví staromestská samospráva, pod ktorú patrí historické centrum Bratislavy. Hovorí sa, že súčasný starosta buskingu príliš naklonený nie je, ale šéfka kultúry na jeho úrade avizuje zmenu k lepšiemu. Chce podniknúť kroky, ktoré by zlepšili situáciu buskerskej komunity a vdýchli tak život centru hlavného mesta. Snáď sa jej to podarí…

Z ulice na štadióny

O tom, že pouličné umenie nie je len brnkanie na gitaru kdesi v podchode, svedčí aj rad umelcov z ulice, ktorí sa vypracovali na skutočné hviezdy svetového šoubiznisu. V uliciach účinkovali napríklad B.B. King, Bon Jovi, Leonard Cohen, Bruce Springsteen, Eric Clapton, Sting, Norah Jones, Manu Chao, Robbie Williams, Glen Hansard či legendárny Cirque du Soleil.

Jedným z podporovateľov pouličného umenia na Slovensku je aj hudobník Jerguš Oravec. Pre mňa je stelesnením talentovaného buskera (aj keď Jerguš má dnes už vlastné koncerty), ktorý nemá problém s gitarou v ruke zaujať stovky ľudí na ulici. Preto som ho oslovil a zisťoval som jeho pohľad na tento typ umenia. Jerguš je presvedčený, že busking je jednoznačne silná forma sebavyjadrenia a tá by mala byť vždy podporovaná. Podľa neho je prirodzenou súčasťou koloritu miest už od antiky, reflektuje a reprezentuje kultúru regiónu. Určite je to lákadlo a atrakcia pre turistov, či už ako pozorovateľov, alebo samotných performerov, tvrdí. Umenie v uliciach podporuje aj populárny slovenský herec Martin Mňahončák. Na moju otázku, ktorá smerovala k buskingu odpovedal – kultúry nikdy nie je dosť a v Bratislave to platí obzvlášť. Podľa jeho vyjadrenia by Bratislava lepšou podporou pouličného umenia získala viac na atraktívnosti.

Ako na to

Jednou z možností ako rozvoju buskingu v Bratislave pomôcť by mohla byť užšia spolupráca samosprávy s buskerskou komunitou a spoločné prijatie Etického kódexu buskera. Tento dokument by mal pouličných umelcov podporovať a zároveň určovať jasné pravidlá ich správania. Pre príklad netreba chodiť ďaleko. Stačí navštíviť našich susedov v Česku.