Kvetnaté lúky sú súčasťou vidieckej krajiny – ale dokedy?
Poznáte ten krásny pocit, keď sedíte na rozkvitnutej voňavej lúke, svrčky cvrlikajú, včely bzučia, leto v plnom prúde? Lúka je miesto, ktoré vnímame intenzívne všetkými zmyslami. Býva súčasťou našich spomienok na prázdniny u dedka a babky, zbieranie byliniek, na prvé lásky… Podvedome tú harmóniu cítime všetci: rozkvitnutá lúka je prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť.
Neboli a nebudú tu vždy
Kvetnaté lúky predstavujú reliktné spoločenstvá, ktoré boli po stáročia udržiavané rovnakým obhospodarovaním. Už v neolite človek rozširoval miesta prirodzeného bezlesia, aby tu hospodáril, sadil plodiny a choval dobytok. Zámerné odstraňovanie lesov za účelom získavania ornej pôdy sa začalo v dobe bronzovej, v strednej Európe malo rozmach v 11. a 12. storočí. Zväčšovanie plochy lúk a ornej pôdy úzko súviselo s Valašskou kolonizáciou, ktorá prebiehala v 14.–17. st. a kopaničiarskou kolonizáciou v 16.–19. st. Klčovaním a vypaľovaním sa odlesnili aj miesta nevhodné na oranie (prudké svahy, plytká, kamenistá alebo podmáčaná pôda). Tieto miesta zarástli bylinami. Niektoré sa spásali, iné kosili. Veľký rozvoj lúkarstva nastal v 18. a 19. st., kedy sa intenzívne rozvíjala poľnohospodárska výroba a zvyšoval sa počet ustajnených zvierat, takže aj nároky na množstvo sena ako krmiva na zimu sa zvyšovali.
Ako hospodáril súdruh
Kvetnaté lúky výrazne utrpeli v období kolektivizácie od 50. rokov 20. st., kedy bolo zlikvidované súkromné hospodárenie a pozemky boli obhospodarované kolektívne v jednotných roľníckych družstvách. Lúky boli intenzifikované, odvodňované, rekultivované alebo hnojené a často boli kvôli zvýšeniu produktivity dosievané šľachtenými kultivarmi vysoko produktívnych tráv (psiarka, reznačka, mätonoh). Z pôvodných pestrofarebných a druhovo bohatých lúk s množstvom orchideí a iných vzácnych druhov, zostali len zvyšky. Väčšinu výmery lúk na Slovensku dnes tvoria kultúrne vysiate porasty chudobné na druhy, v ktorých prevažuje niekoľko druhov tráv na úkor kvitnúcich bylín. Solitérne stromy, medze, jarky, rady ovocných stromov ako aj pásy krovín okolo ciest boli odstránené, čím prišlo o svoj životný priestor množstvo organizmov naviazaných na tzv. ekotónové spoločenstvá (územie prechodu jedného biotopu do druhého). Mozaikovito štruktúrovaná krajina, kde je každý kúsok zeme obhospodarovaný svojim gazdom, ponúka množstvo rôznorodých zákutí s rozličnými svetelnými, teplotnými a vlhkostnými pomermi. Tak poskytuje celú paletu možností, kde si svoj životný priestor dokážu nájsť organizmy viazané na rôzne vlastnosti prostredia. Iba takéto druhovo bohaté územia dokážu byť stabilné a zvládnu aj také závažné zmeny, akou je napr. postupná zmena klímy.
Starí nevládzu, mladým sa nechce
Ale ako starší ľudia starnú a umierajú, mladí nepokračujú v prácnom spôsobe obhospodarovania lúk a málo efektívnom domácom chove niekoľkých kusov zvierat. Prírodní nadšenci a chalupári čiastočne nahrádzajú ruky nebohého gazdu, ale to stále nestačí. Ručné kosenie kosou už dnes ovláda málokto a postupne sa táto namáhavá práca stáva raritným ľudovým remeslom, ktoré sa predvádza na osobitných súťažiach alebo folklórnych slávnostiach. Kosenie kosou si môžu vyskúšať účastníci letných ochranárskych táborov, kde dobrovoľníci šetrne kosia aspoň tie najcennejšie územia. Dlhoročné ochranárske tábory sa konávajú napr. v Bielych Karpatoch. Legendárne miesta našich mladých liet sú lokality Nebrová pri Červenom Kameni a Bučkova jama vo Vrbovciach. Niektoré obce podporujú tradície svojho kraja a každoročne organizujú kultúrno-spoločenské akcie, pri ktorých sa ručne kosia horské lúky. Vo Veľkej Fatre je to napr. Nolčovská kosa. Toto sú všetko veľmi záslužné aktivity vyžadujúce od organizátorov i účastníkov množstvo zanietenia, času a dobrovoľníckej práce. Ich cieľom, okrem primárneho výsledku vo forme vhodne ošetreného lúčneho biotopu, je akiste aj ich spoločenský rozmer. Vznikajú a utužujú sa tu vzťahy medzi ľuďmi navzájom a hlavne vzťah medzi ľuďmi a prírodou. Porozumenie zákonitostiam prírody a vzťah k nej je totiž základom celého nášho snaženia.
Opustené lúky degradujú
Smutný pohľad na zanedbanú neudržiavanú krajinu sa nám ponúkal v 90. rokoch 20. st. Po rozpade roľníckych družstiev totiž nenastala plynulá nadväznosť v hospodárení, pretože potomkovia pôvodných gazdov, ktorým boli pozemky vrátené v reštitúciách, neboli tak bytostne spätí s pôdou, ako generácie pred nimi, a žili moderným životným štýlom. Roľnícke družstvá krachovali a mnohé lúky zostali nekosené ležať ladom. Kontinuum stáročnej roľníckej tradície bolo nenávratne pretrhnuté.
A čo na to Európska únia?
prostredníctvom vhodne nastaveného režimu kosenia a pastvy. Biotopy sú rozdelené do 7 kategórií podľa nadmorskej výšky a vlhkosti, pričom každá kategória má presne stanovené pre ňu špecifické podmienky starostlivosti. Ale aj napriek tejto podpore je zjavné, že mnohé druhovo bohaté lúky naďalej zanikajú. Jedným z dôvodov môže byť aj nesprávne zvolený spôsob obhospodarovania (termín kosenia, intenzita pastvy), ktorý nevychádza z tradičných postupov. Výrazný pokles živočíšnej výroby na Slovensku sa odzrkadlil aj v zníženom záujme o seno, takže mnohé porasty, na ktoré sa poberajú dotácie, nie sú v súčasnosti kosené, ale dlhoročne mulčované (posekaná biomasa zostáva ležať na lúke), čo nepriaznivo pôsobí na druhové zloženie lúčneho spoločenstva.
Tento negatívny trend nás nesmie nechať ľahostajnými. Preto v snahe prepojiť vedu s praxou sme aktuálne rozbehli výskum, v ktorom sa snažíme zhodnotiť dopad agro-environmentálnych podpôr vyplácaných od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 na stav a kvalitu druhovo bohatých lúk a pasienkov. Tím odborníkov zložený z pracovníkov Botanického ústavu SAV (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV), Ústavu krajinnej ekológie SAV, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technickej univerzity vo Zvolene bude v rámci riešenia projektu Vedeckej grantovej agentúry VEGA 0132/2021 hodnotiť floristické zmeny lúk a pasienkov za posledných 20-25 rokov vo vzťahu k vyplácaným agro-environmentálnym podporám. Zaujíma nás, či boli vyplatené podpory efektívne a ako sa vyvíjal stav rôznych typov druhovo bohatých lúk. Chceme vedieť, či sa na plochách zaradených do agro-environmentálneho programu udržala kvalita biotopov, akú sme poznali pred dvoma desaťročiami. Pomocou opakovaných fytocenologických zápisov chceme porovnať zmenu stavu porastov, na ktoré boli platby poberané s tými, na ktoré poberané neboli. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na reálny stav biotopov a navrhnúť prípadné zmeny, ktoré by tento systém zefektívnili.
Dedičstvo otcov
Zdá sa, že tak, ako z našej prírody už takmer úplne vymizli napr. slatiny, penovcové prameniská, vrchoviská a slaniská, podobný osud čaká aj druhovo bohaté kvetnaté lúky. Môže sa totiž stať, že tu časom zostanú iba hnojené vysoko produktívne „polia na trávu“, ktoré budú kosiť ťažké stroje a všetku biomasu (vrátane hmyzu a iných drobných živočíchov) za čerstva baliť do plastových obalov a vyrábať tak senáž pre zvieratá chované v halách. Zo zdravej, voňavej, na život bohatej, harmonickej krajiny spred 100–150 rokov, kde sa v lete z vŕška na vŕšok ozývali trávnice a udržiavali sa tradície svätojánskej noci, sa stane sterilná, vysoko produktívna, chemizovaná „továreň“, ktorej jedinou úlohou bude podieľať sa na zabezpečení blahobytu svojich konzumných obyvateľov. Naše deti budú možno poznať pestrosť lúk len zo starých fotografií, z „dávnych“ botanických zápisov a z rozprávania starých mám. Aby sa tak nikdy nestalo, je potrebné včas si uvedomiť dôležitosť ochrany prírody a vedných odborov s ňou priamo súvisiacich, ako je botanika, zoológia a i. Lebo len ak budeme mať zdravé životné prostredie, odzrkadlí sa to aj na zdraví ľudí a kvalite nášho života.
Autori:
Daniela Dúbravková1,2, Dobromil Galvánek1, Katarína Hegedüšová1 & Iveta Škodová1
1 Centrum biológie rastlín a biodiverzity, Botanický ústav SAV
2 Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici