Denník N

Kvetnaté lúky sú súčasťou vidieckej krajiny – ale dokedy?

Poznáte ten krásny pocit, keď sedíte na rozkvitnutej voňavej lúke, svrčky cvrlikajú, včely bzučia, leto v plnom prúde? Lúka je miesto, ktoré vnímame intenzívne všetkými zmyslami. Býva súčasťou našich spomienok na prázdniny u dedka a babky, zbieranie byliniek, na prvé lásky… Podvedome tú harmóniu cítime všetci: rozkvitnutá lúka je prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť.

Neboli a nebudú tu vždy

Lúky a pasienky považujeme za bežnú súčasť vidieckej krajiny, ale nie každý vie, že to, v akej kvalite a či vôbec pretrvajú do budúcna, je otázne. Sú to „poloprírodné“ biotopy, ktorých vznik, vývoj i zachovanie je závislé od činnosti človeka, teda od pravidelného kosenia a pasenia. Nekosená lúka skôr, či neskôr zarastie krovím a potom lesom.

Kvetnaté lúky predstavujú reliktné spoločenstvá, ktoré boli po stáročia udržiavané rovnakým obhospodarovaním. Už v neolite človek rozširoval miesta prirodzeného bezlesia, aby tu hospodáril, sadil plodiny a choval dobytok. Zámerné odstraňovanie lesov za účelom získavania ornej pôdy sa začalo v dobe bronzovej, v strednej Európe malo rozmach v 11. a 12. storočí. Zväčšovanie plochy lúk a ornej pôdy úzko súviselo s Valašskou kolonizáciou, ktorá prebiehala v 14.–17. st. a kopaničiarskou kolonizáciou v 16.–19. st. Klčovaním a vypaľovaním sa odlesnili aj miesta nevhodné na oranie (prudké svahy, plytká, kamenistá alebo podmáčaná pôda). Tieto miesta zarástli bylinami. Niektoré sa spásali, iné kosili. Veľký rozvoj lúkarstva nastal v 18. a 19. st., kedy sa intenzívne rozvíjala poľnohospodárska výroba a zvyšoval sa počet ustajnených zvierat, takže aj nároky na množstvo sena ako krmiva na zimu sa zvyšovali.

Podhorská kvetnatá lúka v plnej kráse. Veľká Fatra, Ružomberok – Hrboltová, foto: D. Dúbravková (po kliknutí sa obrázok zväčší).

Ako hospodáril súdruh

Kvetnaté lúky výrazne utrpeli v období kolektivizácie od 50. rokov 20. st., kedy bolo zlikvidované súkromné hospodárenie a pozemky boli obhospodarované kolektívne v jednotných roľníckych družstvách. Lúky boli intenzifikované, odvodňované, rekultivované alebo hnojené a často boli kvôli zvýšeniu produktivity dosievané šľachtenými kultivarmi vysoko produktívnych tráv (psiarka, reznačka, mätonoh). Z pôvodných pestrofarebných a druhovo bohatých lúk s množstvom orchideí a iných vzácnych druhov, zostali len zvyšky. Väčšinu výmery lúk na Slovensku dnes tvoria kultúrne vysiate porasty chudobné na druhy, v ktorých prevažuje niekoľko druhov tráv na úkor kvitnúcich bylín. Solitérne stromy, medze, jarky, rady ovocných stromov ako aj pásy krovín okolo ciest boli odstránené, čím prišlo o svoj životný priestor množstvo organizmov naviazaných na tzv. ekotónové spoločenstvá (územie prechodu jedného biotopu do druhého). Mozaikovito štruktúrovaná krajina, kde je každý kúsok zeme obhospodarovaný svojim gazdom, ponúka množstvo rôznorodých zákutí s rozličnými svetelnými, teplotnými a vlhkostnými pomermi. Tak poskytuje celú paletu možností, kde si svoj životný priestor dokážu nájsť organizmy viazané na rôzne vlastnosti prostredia. Iba takéto druhovo bohaté územia dokážu byť stabilné a zvládnu aj také závažné zmeny, akou je napr. postupná zmena klímy.

Porovnanie druhovo bohatej kvetnatej lúky plnej pestrých kvetov v Zázrivej (hore) a kultúrnej dosievanej lúky s prevahou tráv z Čremošného (dole). Foto K. Hegedüšová.
Vľavo:. Takto vyzerala krajina v minulosti. Švíky políčok a lúk vytvárali oku i prírode lahodiacu mozaikovitú štruktúru. Pohľad z Kokošova na Brvnište (okres Považská Bystrica). Archív Obecného úradu Papradno, nedatované. Vpravo: Len málo dedín má dodnes aspoň čiastočne zachovanú mozaikovitú štruktúru krajiny tak, ako má Dolná Poruba v Strážovských vrchoch. Pohľad na obec z Vápča. Foto: D. Dúbravková (po kliknutí sa obrázok zväčší).

Starí nevládzu, mladým sa nechce

Druhovo bohaté kvetnaté lúky sa v súčasnosti vyskytujú na malých plochách iba v okolí tých dedín, kde sa aspoň v odľahlejších častiach chotára zachoval tradičný extenzívny spôsob hospodárenia, v blízkosti horární, na lesných lúkach kosených poľovníkmi pre zver, alebo v starých ovocných sadoch. O niečo lepšia situácia je v častiach Slovenska s historickým lazníckym osídlením (napr. Biele Karpaty a okolie Myjavy, Podpoľanie, okolie Zvolena a Krupiny), kde kvôli ťažkej dostupnosti, zložitému terénu a malým výmerám lúk nedošlo k ich celoplošnej intenzifikácii v časoch rozmachu miestnych roľníckych družstiev.

Ale ako starší ľudia starnú a umierajú, mladí nepokračujú v prácnom spôsobe obhospodarovania lúk a málo efektívnom domácom chove niekoľkých kusov zvierat. Prírodní nadšenci a chalupári čiastočne nahrádzajú ruky nebohého gazdu, ale to stále nestačí. Ručné kosenie kosou už dnes ovláda málokto a postupne sa táto namáhavá práca stáva raritným ľudovým remeslom, ktoré sa predvádza na osobitných súťažiach alebo folklórnych slávnostiach. Kosenie kosou si môžu vyskúšať účastníci letných ochranárskych táborov, kde dobrovoľníci šetrne kosia aspoň tie najcennejšie územia. Dlhoročné ochranárske tábory sa konávajú napr. v Bielych Karpatoch. Legendárne miesta našich mladých liet sú lokality Nebrová pri Červenom Kameni a Bučkova jama vo Vrbovciach. Niektoré obce podporujú tradície svojho kraja a každoročne organizujú kultúrno-spoločenské akcie, pri ktorých sa ručne kosia horské lúky. Vo Veľkej Fatre je to napr. Nolčovská kosa. Toto sú všetko veľmi záslužné aktivity vyžadujúce od organizátorov i účastníkov množstvo zanietenia, času a dobrovoľníckej práce. Ich cieľom, okrem primárneho výsledku vo forme vhodne ošetreného lúčneho biotopu, je akiste aj ich spoločenský rozmer. Vznikajú a utužujú sa tu vzťahy medzi ľuďmi navzájom a hlavne vzťah medzi ľuďmi a prírodou. Porozumenie zákonitostiam prírody a vzťah k nej je totiž základom celého nášho snaženia.

Vľavo: Muž kosí lúku. Poľnohospodárskym prácam sa v minulosti ľudia venovali až do vysokého veku. Archív J. Mihálika, Dolná Maríková, nedatované. Vpravo: Znášanie sena v plachtách. Archív J. Mihálika, Dolná Maríková, nedatované (po kliknutí sa obrázok zväčší).
Sušenie sena na stohoch. Archív Obecného úradu Papradno, nedatované.
Dobrovoľníci hrabú seno v prírodnej rezervácii Kobela v Bielych Karpatoch v rámci ochranárskeho splavu Váhu v roku 2018. Archív o. z. Pre Prírodu.

Opustené lúky degradujú

Opustené a roky nekosené lúky podliehajú sukcesným zmenám v druhovom zložení. Ak sa seno každoročne neodoberá, hrubá vrstva odumretej biomasy vytvorí bariéru a nedovolí vyklíčiť a vyrásť konkurenčne slabším druhom. Do pôdy sa zároveň dostávajú živiny z rozkladajúceho sa sena, čím sa v neprimeranom množstve obohacuje o dusíkaté látky. Väčšina lúčnych druhov ale vyžaduje práve pôdy chudobné na živiny. V dôsledku týchto procesov najcitlivejšie druhy na lokalite vymierajú, čím sa ochudobňuje druhové zloženie rastlinných spoločenstiev na opustených lúkach. Ako prvé odchádzajú orchidei – vstavačovité rastliny, ktoré pre svoj život vyžadujú mykorhízne vzťahy svojich koreňov so symbiotickými hubami. Na opustených lúkach prežívajú predovšetkým dobre prispôsobivé druhy so širokou ekologickou amplitúdou, schopné žiť v rôznorodých typoch biotopov. Po ukončení pravidelného kosenia sa do lúky začínajú šíriť náletové dreviny a postupne sa mení na les. Takto prídu o svoj životný priestor nielen mnohé svetlomilné byliny, ale aj živočíchy, hlavne bezstavovce a stráca sa špecifický ráz otvorenej krajiny.

Smutný pohľad na zanedbanú neudržiavanú krajinu sa nám ponúkal v 90. rokoch 20. st. Po rozpade roľníckych družstiev totiž nenastala plynulá nadväznosť v hospodárení, pretože potomkovia pôvodných gazdov, ktorým boli pozemky vrátené v reštitúciách, neboli tak bytostne spätí s pôdou, ako generácie pred nimi, a žili moderným životným štýlom. Roľnícke družstvá krachovali a mnohé lúky zostali nekosené ležať ladom. Kontinuum stáročnej roľníckej tradície bolo nenávratne pretrhnuté.

Malé rodinné gazdovstvá a súkromné hospodárenie v malom bolo v minulosti obživou väčšiny obyvateľstva prevažne agrárneho Slovenska. Dnes je už však raritou. Lazy Klenovec, foto: M. Galvánek.

A čo na to Európska únia?

Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mali užívatelia pozemkov možnosť čerpať finančnú podporu na starostlivosť o lúky vo forme agrodotácií, ktoré postupne podporili záujem obyvateľov starať sa o svoju krajinu. V nasledujúcich rokoch sa výzor slovenskej agrárnej krajiny pomaly menil k lepšiemu. Problém degradácie a  zarastania tých najcennejších lúk však vyriešený nebol. I napriek mimoriadnemu významu travinno-bylinných spoločenstiev, legislatívny rámec ani finančné zdroje doteraz neposkytujú dostatočné prostriedky na ich zachovanie a ochranu. Jedným z finančných nástrojov, ktorý významne ovplyvňuje stav biotopov na Slovensku, je agro-environmentálny a klimatický program v rámci Programu rozvoja vidieka (www.mpsr.sk). Tento program okrem iného poskytuje podpory na udržiavanie biotopov druhovo bohatých lúk a pasienkov.

prostredníctvom vhodne nastaveného režimu kosenia a pastvy. Biotopy sú rozdelené do 7 kategórií podľa nadmorskej výšky a vlhkosti, pričom každá kategória má presne stanovené pre ňu špecifické podmienky starostlivosti. Ale aj napriek tejto podpore je zjavné, že mnohé druhovo bohaté lúky naďalej zanikajú. Jedným z dôvodov môže byť aj nesprávne zvolený spôsob obhospodarovania (termín kosenia, intenzita pastvy), ktorý nevychádza z tradičných postupov. Výrazný pokles živočíšnej výroby na Slovensku sa odzrkadlil aj v zníženom záujme o seno, takže mnohé porasty, na ktoré sa poberajú dotácie, nie sú v súčasnosti kosené, ale dlhoročne mulčované (posekaná biomasa zostáva ležať na lúke), čo nepriaznivo pôsobí na druhové zloženie lúčneho spoločenstva.

Pohľad do lúčneho porastu. Na ploche 25 m 2 sa bežne vyskytuje i okolo 60 druhov cievnatých rastlín. Kysucká vrchovina, Lysica, foto: D. Dúbravková.

Tento negatívny trend nás nesmie nechať ľahostajnými. Preto v snahe prepojiť vedu s praxou sme aktuálne rozbehli výskum, v ktorom sa snažíme zhodnotiť dopad agro-environmentálnych podpôr vyplácaných od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 na stav a kvalitu druhovo bohatých lúk a pasienkov. Tím odborníkov zložený z pracovníkov Botanického ústavu SAV (Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV), Ústavu krajinnej ekológie SAV, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technickej univerzity vo Zvolene bude v rámci riešenia projektu Vedeckej grantovej agentúry VEGA 0132/2021 hodnotiť floristické zmeny lúk a pasienkov za posledných 20-25 rokov vo vzťahu k vyplácaným agro-environmentálnym podporám. Zaujíma nás, či boli vyplatené podpory efektívne a ako sa vyvíjal stav rôznych typov druhovo bohatých lúk. Chceme vedieť, či sa na plochách zaradených do agro-environmentálneho programu udržala kvalita biotopov, akú sme poznali pred dvoma desaťročiami. Pomocou opakovaných fytocenologických zápisov chceme porovnať zmenu stavu porastov, na ktoré boli platby poberané s tými, na ktoré poberané neboli. Na základe výsledkov bude možné posúdiť efektivitu a vplyv podpôr na reálny stav biotopov a navrhnúť prípadné zmeny, ktoré by tento systém zefektívnili.

Odborník dokáže krajinu čítať tak ako knihu: druhové zloženie porastu na fotografii odráža suché a teplé pomery na stanovišti. Nízky vzrast rastlín je spôsobený slabou úživnosťou pôdy a plytkým pôdnym profilom. Karbonátové podložie ako aj plytká vrstva pôdy je dokladovaná obnaženou skalou. Stanovište bolo zjavne využívané v minulosti ako pasienok, čoho dôkazom je prítomnosť početných krov borievky obyčajnej vo vysokom veku. Mošovce, foto: M. Galvánek.

Dedičstvo otcov

Zdá sa, že tak, ako z našej prírody už takmer úplne vymizli napr. slatiny, penovcové prameniská, vrchoviská a slaniská, podobný osud čaká aj druhovo bohaté kvetnaté lúky. Môže sa totiž stať, že tu časom zostanú iba hnojené vysoko produktívne „polia na trávu“, ktoré budú kosiť ťažké stroje a všetku biomasu (vrátane hmyzu a iných drobných živočíchov) za čerstva baliť do plastových obalov a vyrábať tak senáž pre zvieratá chované v halách. Zo zdravej, voňavej, na život bohatej, harmonickej krajiny spred 100–150 rokov, kde sa v lete z vŕška na vŕšok ozývali trávnice a udržiavali sa tradície svätojánskej noci, sa stane sterilná, vysoko produktívna, chemizovaná „továreň“, ktorej jedinou úlohou bude podieľať sa na zabezpečení blahobytu svojich konzumných obyvateľov. Naše deti budú možno poznať pestrosť lúk len zo starých fotografií, z „dávnych“ botanických zápisov a z rozprávania starých mám. Aby sa tak nikdy nestalo, je potrebné včas si uvedomiť dôležitosť ochrany prírody a vedných odborov s ňou priamo súvisiacich, ako je botanika, zoológia a i. Lebo len ak budeme mať zdravé životné prostredie, odzrkadlí sa to aj na zdraví ľudí a kvalite nášho života.

Autori:

Daniela Dúbravková1,2, Dobromil Galvánek1, Katarína Hegedüšová1 & Iveta Škodová1
1 Centrum biológie rastlín a biodiverzity, Botanický ústav SAV
2 Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici

Použitá literatúra

1. Hegedušová K. & Škodová I. eds, 2014. Vegetácia Slovenska: Rastlinné spoločenstvá Slovenska 5. – Travinno-bylinná vegetácia. Veda, Bratislava, 581 p.
2. Ružičková H. & Kalivoda H., 2007. Kvetnaté lúky. Prírodné bohatstvo Slovenska. Veda, Bratislava, 133 p.
3. Stanová V. & Plassman M. eds, 2011. Manažmentové modely pre údržbu, ochranu a obnovu biotopov. Daphne – inštitút pre aplikovanú ekológiu, Bratislava, 41 p.

Teraz najčítanejšie