Denník N

Správa Európskej komisie o právnom štáte 2021

 

Dňa 20.júla 2021 bola zverejnená správa Európskej komisie o právnom štáte 2021 na Slovensku.

Celé znenie správy v slovenskom jazyku je možné dohľadať na:

https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021_rolr_country_chapter_slovakia_sk.pdf

Rada by som dala do pozornosti nasledovné state týkajúce sa zlepšenia fungovania právneho štátu na Slovensku. Správa  je obsiahla a týka sa viacerých aspektov. Pre účely informovania verejnosti vyberám najmä pasáže týkajúce justičnej reformy, korupcie a zákonodarného procesu.

Plány zlepšiť zákonodarný proces a posilniť transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy oznámené v roku 2020 sa zatiaľ nezrealizovali. Nová vláda, ktorá začala pracovať apríla 2021, zahrnula do svojho programového vyhlásenia záväzky predchádzajúcej vlády, že zlepší proces tvorby a schvaľovania právnych predpisov, posilní transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť verejnej správy, rozšíri prístup k informáciám a rozšíri uplatňovanie otvoreného vládnutia. Prevzala aj záväzok posilniť právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Návrhy v tomto smere ešte neboli predložené a nezačali sa ani konzultácie so zainteresovanými stranami. Novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám vláda zatiaľ iba pripravuje.

Ústavnou reformou sa výslovne stanovuje, že Ústavný súd nemá právomoc preskúmavať ústavné zákony. V minulosti si Ústavný súd priznal právomoc posudzovať ústavnosť ústavných zákonov, ktorú raz využil na ochranu nezávislosti súdnictva. Nedávnou ústavnou reformou (pozri oddiel I – poznámka: justičná reformy) sa znenie ústavy novelizovalo tak, že výslovne zakazuje Ústavnému súdu preskúmavať ústavnosť takýchto zákonov. Zainteresované strany túto zmenu kritizovali. Ústavnosť tejto novely bola napadnutá na Ústavnom súde, no Ústavný súd zatiaľ v tejto veci nerozhodol.

Vynorili sa obavy v súvislosti s inkluzívnosťou procesu tvorby práva. Nedávna ústavná reforma (pozri oddiel I – poznámka: justičná reformy) bola oznámená v programovom vyhlásení vlády z apríla 2020 a po jej predložení viacerým zainteresovaným stranám a písomnej verejnej konzultácii v júli 2020 bola začiatkom októbra 2020 predložená parlamentu a schválená v decembri 2020.  Zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad tým, že nedošlo k rozsiahlej a informovanej diskusii o hlavných prvkoch reformy a že sa vzhľadom na rozsah a význam reformy nedostatočne konzultovalo s Benátskou komisiou.

Zainteresované strany zdôraznili, že je dôležité, aby novely ústavy nasledovali až po otvorenej a včasnej verejnej diskusii, do ktorej sú zapojené zainteresované strany a občianska spoločnosť v súlade s európskymi normami.

Zainteresované strany vyjadrili obavy aj v súvislosti s ich nedostatočným zapojením do iných legislatívnych procesov a v súvislosti s využívaním zrýchlených postupov v parlamente aj v prípade právnych predpisov, ktoré nesúviseli výlučne s pandémiou.

Zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť sa k návrhu počas písomných verejných konzultácií, ktoré trvali 15 pracovných dní počas letných prázdnin. Dĺžka a načasovanie verejných konzultácií boli tiež predmetom kritiky zo strany zainteresovaných strán. Pozri pripomienky, ktoré v rámci verejnej konzultácie predložila Generálna prokuratúra SR, Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenská advokátska komora, Súdna rada SR. Sú k dispozícii na adrese https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/267; Otvorená výzva slovenských právnikov dostupná na adrese https://pravnystat.eu a predložená ako príspevok do konzultácie so zainteresovanými stranami k Správe o právnom štáte 2021.

V súvislosti so systémom bŕzd a protiváh je ešte potrebné zlepšiť legislatívny proces tak, že sa doň viac zaangažujú zainteresované strany a občianska spoločnosť, čo sa uvádzalo už aj v Správe o právnom štáte 2020.

Spomínané (poznámka justičné) reformy odrážajú snahu o zlepšenie justičného systému a pri ich vykonávaní je dôležité prihliadať na príslušné európske normy, aby sa zabezpečila nezávislosť súdnictva. Je to dôležité o to viac, že úroveň vnímanej nezávislosti súdnictva sa medzi podnikmi síce zlepšila, ale medzi širokou verejnosťou zostáva veľmi nízka.

Najčastejšie uvádzanými dôvodmi, pre ktoré je nezávislosť súdnictva vnímaná ako nedostatočná, sú zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov, rovnako ako aj zasahovanie alebo tlak motivovaný hospodárskymi alebo inými osobitnými záujmami.

Hoci niektoré prvky reformy týkajúcej sa Súdnej rady SR boli vítané, režim odvolania jej členov vzbudil obavy. Ústavná reforma zaviedla zmeny do spôsobu vymenúvania členov Súdnej rady SR, rozšírila jej právomoci a zmenila ustanovenie o odvolávaní jej členov. Zainteresované strany vyjadrili obavy, že tento aspekt reformy môže mať nepriaznivý vplyv na nezávislosť súdnej rady. Ich obavy sa zohľadnili aj v stanovisku predsedníctva Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) z 9. decembra 2020. Odvolaný člen môže napadnúť rozhodnutie o odvolaní na Ústavnom súde SR podaním ústavnej sťažnosti. Nie je jasné, do akej miery by Ústavný súd mohol posudzovať rozhodnutie o odvolaní z hľadiska nezávislosti súdnictva.  Je dôležité, aby sa pre Súdnu radu SR vytvorili dostatočné záruky, pokiaľ ide o jej nezávislosť vo vzťahu k zákonodarnej a výkonnej moci, a teda aj spôsob, akým môžu byť odvolaní jej členovia.

Súdny dvor Európskej únie pripomenul, že pokiaľ ide o postup vymenovania sudcov, aby mohol Výbor pre menovanie sudcov prispieť k zobjektívneniu tohto postupu, je nutné, aby bol takýto orgán sám osebe dostatočne nezávislý od zákonodarnej a výkonnej moci a aj od orgánu, ktorému má predložiť stanovisko týkajúce sa hodnotenia uchádzačov na miesto sudcu. Pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. apríla 2021, Repubblika, vec C-896/19, bod 66.

K trestnému činu ohýbania práva správa uvádza, že hoci európske normy stanovujú, že vo výnimočných prípadoch úmyselného pochybenia alebo hrubej nedbanlivosti musia sudcovia prevziať zodpovednosť za svoje rozhodovanie, každý režim, ktorým sa riadi zodpovednosť sudcov, musí poskytovať jasné a presné záruky potrebné na zabránenie akémukoľvek riziku jeho použitia ako nástroja na vyvíjanie nátlaku na súdnu činnosť alebo ako systému politickej kontroly nad obsahom súdnych rozhodnutí.

Pri uplatňovaní týchto nových ustanovení v praxi je dôležité tieto záruky riadne dodržiavať v súlade s európskymi normami. Niektoré zainteresované strany vyjadrili znepokojenie nad ústavnou zmenou týkajúcou sa imunity sudcov a tvrdia, že jej široké a nejasné znenie by mohlo predstavovať riziko zneužitia.

Nedávnou ústavnou reformou sa zmenil režim preloženia sudcov bez ich súhlasu. Nedávnou ústavnou reformou sa ustanovilo, že sudcovia môžu byť preložení bez svojho súhlasu v prípade zmeny sústavy súdov, ak je takéto preloženie nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva. Podľa európskych noriem je možné vo výnimočných prípadoch preložiť sudcov bez ich súhlasu za predpokladu, že sú zavedené dostatočné záruky. Tieto záruky zahŕňajú požiadavku, aby sudca nebol preložený na súd nižšieho stupňa a aby mohol využiť súdne preskúmanie. Bude dôležité, aby vykonávací predpis poskytoval dostatočné záruky so zreteľom na európske normy.

Pripravuje sa návrh reformy súdnej mapy. Návrh reformy sa stretol s kritikou zo strany viacerých zainteresovaných strán, ktoré okrem iného skonštatovali, že neboli do postupu vypracúvania návrhov dostatočne zaangažované, a vyjadrili znepokojenie nad dostupnosťou súdov. Po vznesení kritiky sa ministerstvo spravodlivosti rozhodlo pokračovať v konzultáciách so sudcami až do septembra 2021. Po týchto konzultáciách sa do verejnej konzultácie opäť predloží prepracovaný návrh reformy súdnej mapy. Keďže súčasťou reformy bude aj preloženie sudcov, v tejto súvislosti je nutné uviesť, že sudcovia, ktorí budú počas reformy preložení bez svojho súhlasu, by mali mať podľa európskych noriem možnosť využiť procesné záruky, aby sa zabezpečilo, že ich nezávislosť nebude ohrozená.

Návrh reformy ponúka viacero alternatív výberu predsedov súdov. V tejto súvislosti tak vyvstáva otázka diskrečnej právomoci udelenej výkonnej moci, článok XVI bod 35 návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorým sa do zákona č. 757/2004 o súdoch vkladá § 101f ods. 4.

Pokiaľ ide o výber sudcov správnych súdov, navrhuje sa, aby minister spravodlivosti určil, ktoré pracovné miesta sa obsadia preložením sudcov a ktoré prostredníctvom výberového konania. Pri zriaďovaní týchto súdov a zavádzaní režimu, ktorý sa na ne bude uplatňovať, bude dôležité zohľadňovať európske normy.

Kapacity na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie by sa dali ešte viac posilniť investovaním do špecializácie, osobitných analytických odborných znalostí a školení o etickej integrite pre Národnú kriminálnu agentúru.

Pokiaľ ide o predchádzanie korupcii, pokrok sa dosahuje len pomaly.

Viacero doterajších pokusov o reguláciu lobizmu zlyhalo. Na druhej strane návrhy legislatívy upravujúcej lobizmus, jav otáčavých dverí, majetkové priznania, konflikty záujmov poslancov parlamentu a verejné obstarávanie sa už plánujú alebo sú v počiatočnej fáze.

 

 

Teraz najčítanejšie