Denník N

Stavebný zákon podľa Štefana Holého, sága pokračuje.

Nové stavebné zákony chránia predovšetkým jedno – a to právo stavebníka postaviť si, čo chce. Nechránia krajinu, prírodu ani územie obce. Neohovoriac o právach jej obyvateľov vyjadriť sa k tomu, ako by malo ich okolie vyzerať.

V deň, keď si žiaci domov odnášali vysvedčenie a rodiny sa chystali na dovolenky, poslal Úrad podpredsedu vlády pre legislatívu do medzirezortného pripomienkového konania prepracované návrhy novej stavebnej legislatívy. Konkrétne zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe, na ktoré sa rozdelil pôvodný stavebný zákon. Nie je to však žiadne oddychové dovolenkové čítanie. Úrad Štefana Holého s tým snáď aj tak trochu počítal.

Vo VIA IURIS sme si ale návrhy opäť naštudovali a pozitívnych zmien v nich je ako šafránu. Stále je dôvod na paniku. Aj keď sa ich vďaka tlaku verejnosti, samospráv a ďalších odborníkov podarilo aspoň trošku vylepšiť. Najvážnejšie problémy však neboli odstránené a návrhy si stále vyžadujú dôsledné prepracovanie. V čom? Prečítajte si hromadnú pripomienku VIA IURIS a dalších organizácií.

V prvom rade, nové stavebné zákony chránia predovšetkým jedno – a to právo stavebníka postaviť si, čo chce. Nechránia krajinu, nechránia prírodu, nechránia stabilizované územie obce ani práva jej obyvateľov vyjadriť sa k tomu, ako by malo ich okolie vyzerať.

Pritom sa v posledných rokoch investovalo toľko energie do vzbudzovania záujmu ľudí o svoje okolie a ich zapájania do územného plánovania. Obce sa snažia svojim obyvateľom vysvetliť, že územným plánom výstavba fakticky začína, organizujú verejné stretnutia, aby od nich získali spätnú väzbu, a urbanisti využívajú pri prezentáciách svojich návrhov zrozumiteľné a atraktívne metódy. Aby si každý vedel predstaviť, čo sa za rôznofarebnými plochami na výkresoch skrýva. A ľudia sa skutočne zapájajú, dávajú samosprávam vedieť, ako si predstavujú rozvoj svojho územia, posielajú častokrát veľmi dobre spracované pripomienky a návrhy.

Územný plán už pre nich dávno nie je len jedným z abstraktných úradných dokumentov, ktorý sa nachádza kdesi v archíve. Územné plánovanie sa môže stať výkladnou skriňou občianskej participácie. Nie však ako dôsledok schválenia nového zákona o územnom plánovaní. Ale ako pokračovanie v trende otvoreného vládnutia a samosprávy blízkej občanom s využitím všetkých moderných komunikačných a prezentačných nástrojov. Nemyslíme si, že v územnom plánovaní je dôležité tlačiť na čas, ani hľadať a zavádzať nové definície či postupy. Musíme dať predovšetkým priestor obyvateľom, aby sa vyjadrili. A zohľadniť ostatné verejné záujmy v území, ako je ochrana prírody a krajiny alebo adaptácia na klimatickú zmenu. V prípade verejnoprospešných stavieb treba dôsledne zvážiť a posúdiť práve onú verejnú prospešnosť. Investor by mal byť jedným z účastníkov tohto procesu a nie tým, kto ho vedie či ovláda. Úrad podpredsedu vlády má jedinečnú možnosť pripraviť zákon o územnom plánovaní, ktorý nielen využije výdobytky 21. storočia, ale bude čeliť aj jeho výzvam.

Dobrý územný plán, ktorý vzišiel z participácie, je základ. Ak by ho Vogoni zo Stopárovho sprievodcu pripravovali spoločne s pozemšťanmi, určite by sa našiel spôsob, ako viesť intergalaktickú diaľnicu okolo Zeme namiesto jej zničenia. A možno by cestovatelia po tejto diaľnici objavili novú dovolenkovú destináciu.

Návrh zákona o výstavbe je oproti súčasnému zneniu stavebného zákona skutočne „len“ právnym predpisom o výstavbe Predkladateľ sa ani netají svojím presvedčením, že právo postaviť si na svojom pozemku (takmer akúkoľvek) stavbu je súčasťou vlastníckeho práva jeho majiteľa. Nikto by mu v tom nemal brániť. Predovšetkým nie tí, ktorí tam bývajú (veď tí už tam predsa niečo postavené majú) alebo nebodaj tí, ktorí chcú chrániť aj iné hodnoty daného územia.

Stavebník si má pripraviť všetky podklady s projektantom a stavebný úrad, ktorý bude fungovať ako vysunuté pracovisko novovzniknutého štátneho Úradu pre územné plánovanie a výstavbu, tomu dá len úradnú pečiatku.

Ďalšiu fázu výstavby, čiže prípravu projektovej dokumentácie pre stavbu samotnú, už môže celú odsúhlasiť projektant. Nikto iný sa o tom nedozvie.

A vy všetci, ktorí nejakú nehnuteľnosť niekde vlastníte alebo jednoducho len niekde žijete, rýchlo si zaobstarajte nielen pripojenie k internetu, ale aj elektronickú schránku a zapíšte sa na kurz práce s novým elektronickým informačným systémom. Všetky podklady k novým stavbám budú po novom iba v digitálnej podobe v kyberpriestore. Takýmto spôsobom by vás mal stavebník aj kontaktovať ak náhodou „pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná prevádzka môže mať dlhotrvajúci priamy negatívny vplyv na doterajšie užívanie Vášho pozemku alebo stavby na ňom“. Že nerozumiete, čo to presne znamená? Ani my nie. A takýchto novovzniknutých, tzv. neurčitých právnych pojmov, je v návrhu viac.

Neurčité a nedefinové sú dokonca celé procesy a inštitúty ako napr. vydávanie záväzných stanovísk, prostredníctvom ktorých sa dnes orgány štátnej správy vyjadrujú k verejným záujmom v územných a stavebných konaniach. Záväzné stanoviská sa týkajú napr. ochrany vôd, pôdy, lesov či vzácnych druhov živočíchov, rastlín alebo iných častí prírody, ktoré má daný orgán „na starosti“. Občianske združenia, ktoré tieto hodnoty chránia a zúčastnia sa aj procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. EIA) sa do povoľovacieho konania (a nadväzujúcich procesov) už nedostanú vôbec. Česká mimovládna organizácia Arnika pritom pred pár rokmi publikovala analýzu, z ktorej vyplýva, že občianske združenia sa zúčastňujú len minima týchto konaní a ich pripomienky v skutočnosti celý proces ani nezdržujú.

Tomu dáva za pravdu aj nový návrh zákona o výstavbe. Ako inák si totiž vysvetliť jeho jedno ustanovenie, ktoré umožňuje, aby stavebný úrad „bez ďalšieho“ (a bez ďalších účastníkov) predlžoval platnosť už raz vydaného rozhodnutia o stavebnom zámere, a to najmä v prípade líniových stavieb (napr. ciest). Právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere bude fakticky „povolením stavať“, a pokiaľ sa to nepodarí v lehote jeho platnosti, vinu na tom nesie len stavebník.

Prvý diel Stopárovho sprievodcu galaxiou končí tým, že Artur Dent, ktorému už nezostalo nič iné, než zmieriť sa so svojím osudom a naštudovať si pravidlá medzigalaktického stopovania, vyrazil so svojimi novými druhmi do reštaurácie na konci vesmíru. My však nie sme ochotní zmieriť sa s podobou novej stavebnej legislatívy ani v druhej časti príbehu, ktorý pre nás Úrad podpredsedu vlády Štefana Holého píše. Stopárov sprievodca galaxiou bol nakoniec trilógiou v štyroch dieloch. A vyšiel v piatich knihách. Bude potrebovať aj úrad Štefana Holého až toľko pokusov, aby pripravil skutočne kvalitnú a vyváženú stavebnú legislatívu? Takú, podľa ktorej možno nielen prijímať moderné územné plány a povoľovať výstavbu či iné zásahy v území, ale aj územie a jeho obyvateľov pred negatívnymi zásahmi chrániť?

Alena Dodoková
právnička VIA IURIS


Mohlo by vás zaujímať:

(Ne)boli nové stavebné zákony písané podľa Stopárovho sprievodcu galaxiou?
Štefan Holý stavil na rýchlosť, my žiadame kvalitu.
Kompletné znenie pripomienok k návrhom stavebných zákonov (PDF)

 

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.


Po 27 rokoch práce však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.


Ak sa vám páči čo robíme, podporiť nás môžete cez náš web.