Denník N

Zlatý vláčik majiteľa HC Slovan získal od Sulíka viac než top cestovky

Manželia Hofstädterovci prevádzkujú okružné jazdy zlatým vláčikom po Bratislave. Ich firmy bez prevádzky a ďalších zamestnancov sa vďaka vzájomným prenájmom nehnuteľností stali najúspešnejšou cestovkou v schéme koronapomoci ministerstva hospodárstva na nájomné.

Strážený areál s oplechovaným skladom v priemyselnej časti Bratislavy, parkovisko pred robotníckou ubytovňou v bratislavskej Trnávke a malý obchodný priestor slúžiaci ako sklad rekvizít v obytnom byte v centre hlavného mesta. Vďaka prenajímaniu týchto priestorov počas pandémie dokázala spleť malých firiem manželov Pavla a Svetlany Hofstädter získať zo schémy koronapomoci ministerstva hospodárstva na nájomné už vyše 135-tisíc eur a požadovať ďalších zhruba 144-tisíc. Drvivá väčšina tejto sumy sa týka práve priemyselného areálu na Komárňanskej ulici pod bratislavskou diaľnicou, ktorý si firmy Hofstädterovcov prenajímajú sami medzi sebou.

Ich rodinný biznis je založený najmä na zabezpečovaní programu pre výletné lode, ktoré sa počas plavby po Dunaji zastavia v Bratislave. Pre širokú verejnosť neznáme eseróčky, sídliace v pavlačovom byte Hofstädterovcov v centre Bratislavy, požiadali dovedna cez schémy koronapomoci na základe údajov z ministerstiev hospodárstva, dopravy a Ústredia práce už najmenej o 437-tisíc eur. To je zhruba tretina z ich predkrízového obratu v roku 2019 a takmer polovica z ďalších predošlých rokov. Získať sa im podarilo už 293-tisíc eur. Z toho 44-tisíc aj v rámci ďalšej schémy ministerstva hospodárstva na podporu nepravidelnej autobusovej dopravy, keďže cestovka prevádzkuje výletný vláčik.

Kúpa Slovanu počas pandémie

Pavol Hofstädter nepatrí podľa mediálneho archívu či internetových prehliadačov medzi známych či úspešných slovenských podnikateľov. Zmienky o ňom sa dajú dohľadať prakticky až od vlaňajšieho leta, kedy sa spolu so spoluzakladateľom firmy ESET Rudolfom Hrubým stali novými akcionármi najslávnejšieho slovenského hokejového klubu HC Slovan Bratislava. Koľko za necelú tretinu Slovana zaplatil a odkiaľ na podiel vzal, medializované nebolo. Podnikanie PavlaSvetlany Hofstädterovcov generuje dlhodobo nanajvýš státisícové obraty a zisky blízke nule. Rodinný biznis v turizme má na starosti najmä jeho manželka Svetlana, ktorá sa s nami osobne stretla. Manželove aktivity odmietla akokoľvek komentovať a nechcela nám na neho poskytnúť ani kontakt.

Pavol Hofstädter sa stal spolumajiteľom hokejového klubu HC Slovan Bratislava v auguste 2020. FOTO – TASR

V samotnej schéme na nájomné sa Hofstädterovci stali ďaleko najúspešnejšími majiteľmi cestovky, keď im nedokážu konkurovať ani najväčší hráči v turizme. Biznisovo aj personálne prepojeným firmám DONAU WELLE s. r. o. a DANUBE WAVE s.r.o. sa na nájomnom dovedna podarilo získať 96. najvyššiu dotáciu spomedzi vyše 17-tisíc nájomcov. Zo schémy profitovali aj ako prenajímatelia, keďže najväčšiu časť dotovaných priestorov si prenajímajú od svojej ďalšej firmy Cestovná kancelária BLUE DANUBE TOURS s.r.o.

Napríklad CK Kartago Tours (tržby pred krízou 44 mil. eur), zamestnávajúca aj počas pandémie cez päťdesiatku ľudí, získala na zhruba desiatku prevádzok po celom Slovensku 30-tisíc eur, Hydrotour (tržby 60 mil. eur, 60 zamestnancov) na podobné množstvo pobočiek iba 19-tisíc.

Kým v prípade iných cestoviek podporilo ministerstvo Richarda Sulíka reálny biznis zasiahnutý pandémiou, pri Hofstädterovcoch poslalo veľkú časť dotácií za desiatky tisíc eur najmä na ich podnikateľská plán, ktorý dosiaľ neuskutočnili a možno ani nikdy nezrealizujú. Predmetom nájomných vzťahov medzi ich firmami je bývalý areál dopravnej firmy na Komárňanskej ulici, ktorý získali od banky. Na kúpu nehnuteľnosti podnikatelia nepotrebovali úver, listy vlastníctva sú bez plomby. Podľa listu vlastníctva na internete by ho mal mať na 15 rokov v prenájme pôvodný vlastník, tabuľa jeho firmy je dodnes jediným označením areálu. Svetlana Hofstädter však tvrdí, že nájomný vzťah bol už vraj ukončený.

Desaťtisíce za dvor a sklad

Dotácie poberajú na areál s rozlohou cez tri a pol tisíc štvorcových metrov. Okrem veľkého dvora sa v ňom nachádzajú aj dve menšie plechové haly a jednopodlažná stavba, ktoré dokopy zaberajú viac ako 400 m2. Práve na takúto výmeru si ich firmy stanovili sami medzi sebou mesačné nájomné 27,62 eur na meter štvorcový. Ministerstvo to akceptovalo, hoci suma viacnásobne prevyšuje bežné komerčné nájomné za tento typ nehnuteľnosti na okraji Bratislavy. Podľa portálu reality.sk sa za takúto cenu bežne neprenajímajú ani obchodné priestory v centre hlavného mesta. Svetlany Hofstädter sme sa preto pýtali, ako k premrštenej sume prišli. Podľa nej ide o zohľadňovanie nákladov, ktoré mali v minulosti na ich aktivity.

Jedinou viditeľnou známkou podnikania Hofstädterovcov v areáli na Komárňanskej ulici v priemyselnej časti Bratislavy je zaparkovaný zlatý turistický vláčik. FOTO – TIS

Desiatky tisíc eur z ministerstva pristáli na účtoch firiem aj napriek tomu, že na Komárňanskej nemajú evidovanú žiadnu prevádzku. Podľa podnikateľky ich nenapadlo ju zaevidovať. Nájomné zmluvy údajne uzavreli tesne pred pandémiou (od 1.1. 2020), hoci ich plnenie v hospodárskych výsledkoch firiem nevidno. Ak by nedošlo k pandémii, firmy manželov si mali medzi sebou za nájom areálu poslať len v roku 2020 takmer 338-tisíc eur vrátane dane. Svetlana Hofstädterová vysvetľuje, že ich cestovka mala a stále má v pláne voziť do nevábnej priemyselnej zóny neďaleko Slovnaftu dvoma turistickými vláčikmi nemeckých, amerických a austrálskych turistov z výletných lodí. Postaviť tam pre nich chce kulisy typickej slovenskej dediny aj s ukážkami tradičných ľudových remesiel. Plán zatiaľ nezrealizovala, stopla ho vraj pandémia.

Prenájom plného parkoviska

Podozrivo pôsobí aj ďalší nájomný vzťah s majiteľom robotníckej ubytovne na Galvaniho ulici v Bratislave. Na túto adresu získali manželia od ministerstva hospodárstva takmer 19-tisíc eur. Pri našej návšteve na mieste nám prekvapený správca tvrdil, že o takomto nájomcovi nikdy nepočul. Podľa Hofstädter má ísť o prenájom troch malých miestností, garáže a rozľahlého parkoviska pred ubytovňou s rozlohou 1200 metrov štvorcových. Nájomná zmluva mala byť uzatvorená tiež tesne pred pandémiou. Za prenájom, ktorý teda zahŕňa prevažne parkovisko bežne využívané návštevníkmi ubytovne, tak mala cestovka platiť spoločnosti ALRENT.SK až 90-tisíc eur ročne alebo 6,25 eur za m2 mesačne.

V žiadosti o dotáciu priestory prezentovali ako kultúrno-spoločenské centrum. Ich zámerom vraj bolo voziť do ubytovne turistov a prostredníctvom zážitkového turizmu im predstaviť obdobie komunizmu. V miestnostiach chceli postaviť vzorové socialistické byty, v garáži repliku policajnej stanice. Keďže sa plán nepodarilo zrealizovať, nájom teraz po roku ukončili. Majiteľ ubytovne sa s nami o ňom nebol ochotný rozprávať.

Na Galvaniho ulici v bratislavskej Trnávke si cestovka prenajala využívané parkovisko pred robotníckou ubytovňou. FOTO – TIS

Ceny nájomného sedia jedine v prípade malého obchodného priestoru s výkladom, ktorý sa nachádza v bratislavskom Starom meste na Medenej ulici v dome, ktorý spoluvlastní trnavský podnikateľ Vladimír Poór (12,15 eur/m2) . Nie je nijako označený a podnikatelia ani tu nemajú oficiálne prevádzku. Podľa Hofstädter ho využívajú iba ako sklad.

Priestor pre podvody

Vyplácanie dotácií Hofstädterovcom ministerstvo hospodárstva momentálne stoplo, keďže nedávno obdržali email s upozornením na možný podvod. Viaceré žiadosti týchto firiem už boli definitívne zamietnuté pre chybné údaje, minister Sulík má od nich ešte na stole žiadosti o dotácie za 35-tisíc eur, pričom je oprávnený nepodpísať ich preplatenie. Otázkou je, či má rezort šancu vymôcť niečo z už vyplatených desiatok tisíc. Podmienky dotačnej schémy sú nastavené tak voľne, že Hofstädterovci ich mohli formálne splniť.

Na zraniteľnosť tejto schémy voči podvodom upozorňujeme aj my v Transparency už mesiace a dáta o koronadotáciach pravidelne zverejňujeme. Na začiatku tohto roka sme opísali možné podvody desiatok firiem dokopy za 1,4 milióna eur. V apríli sme upozornili na podozrivý Penzión Zefir v Bojniciach, ktorý dostal v dotáciách viac ako väčšina veľkých slovenských hotelov. Ešte väčší rozruch vzbudili naše májové odhalenia o podozrivých poberateľoch dotácií z radov bratislavských komunálnych poslancov. Všetky tieto zistenia signalizujú vážne systémové slabiny dotačného programu.

Minister schému i napriek tomu považuje za úspešnú. V reakcii na našu kritiku však sľúbil spätne preverovanie podozrivých žiadateľov a vyzval ich na proaktívne vrátenie peňazí výmenou za zmierlivejší prístup. Zložitosť kontrol medzitým narástla do enormných rozmerov, počet žiadostí sa podľa ministerstva blíži už k číslu 100-tisíc. Na stole má zatiaľ od svojich analytikov prvú necelú stovku žiadostí, ktoré na základe viacerých indikátorov vyhodnotili ako podozrivé. O konzultáciu požiadal aj Transparency, prípad Hofstädterovcov medzi nimi zatiaľ nefiguruje.

Šéf vládnej SaS opakovane zdôrazňuje, že podvodníkov a špekulantov je zrejme medzi podporenými podnikateľmi iba zlomok. Aký je ich skutočný podiel, však bude takmer nemožné odhaliť. Výhoda Sulíkovej schémy a teda jej nízka administratívna záťaž pre podnikateľov, je totiž zároveň aj jej slabinou. Dotácie sa vyplácajú iba na základe deklarovanej výšky nájomného medzi prenajímateľom a nájomcom. Zmluvu rezort nepožaduje, stačí vyplniť údaje. Je takmer nemožné skontrolovať, či zmluva nie je antedatovaná, suma vymyslená a či vôbec deklarovaná činnosť v priestoroch prebehla. Najmä, ak ide o čerstvo uzavretú dohodu a nájomca predtým nič neplatil.

Pravidlá zrelé na zmenu

Ak schéma, cez ktorú ministerstvo hospodárstva vyplatilo len do mája už vyše 88 miliónov eur, bude pokračovať aj počas hroziacej tretej vlny pandémie, bolo by aj vzhľadom na prípady ako sú opisované v tomto texte, opätovne sa zamyslieť aj nad jej podmienkami.

Aj napriek istému zvýšeniu nárokov na administratívu a technickú stránku schémy by podvody sťažilo vyžadovanie kópie nájomnej zmluvy či výpisy z účtu s danými platbami. Predĺžiť by sa mohlo aj požadované trvanie nájomnej zmluvy, ktorú dnes môžu podnikatelia uzatvoriť aj pár dní pred termínom pre podanie žiadosti. Pokračovať bude nutné aj v kontrolách, ktoré by sa mali zamerať aj napríklad na vzájomné prenájmy medzi spriaznenými firmami (ako v prípade Hofstädterovcov), či na porovnávanie cenových máp s podozrivo vysokými nájmami.

Áno, je veľmi pravdepodobné, že špekulantov a podvodníkov nie je medzi žiadateľmi o koronadotácie väčšina. Aj tí, ktorí pre laxné pravidlá a chýbajúce kontroly, dokážu so systémom vybabrať, náš však všetkých pripravujú o milióny eur. Tie nám počas pandémie i po nej, môžu citeľne chýbať inde.

Ľuboš Kostelanský, Michal Piško

Ak považujete našu prácu za užitočnú, podporte nás aj finančne, nech štátne dotácie idú skutočne tým, ktorí ich potrebujú. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie