Denník N

Najbohatší muž na Titanicu a jeho literárne dielo.

Daniel Carter Beard: "Kallisto vystupovala stále priamo." Ilustrácia z románu Inými svetmi. Zdroj: commons.wikimedia.org
Daniel Carter Beard: „Kallisto vystupovala stále priamo.“ Ilustrácia z románu Inými svetmi. Zdroj: commons.wikimedia.org

John Jacob Astor IV (1864-1912) zahynul pri prvej plavbe Titanicu. Okrem toho, že bol úspešným obchodníkom s nehnuteľnosťami, napísal i vedecko-fantastický román Inými svetmi (A Journey in Other Worlds).

O tomto členovi rodiny Astorovcov nie je k dispozícii mnoho informácii a preto je náročné rekonštruovať pozadie vzniku tohto diela. Astorovi sa, vzhľadom k jeho pôvodu, zrejme dostalo kvalitného vzdelania, no svoje štúdium na Harvarde pravdepodobne nedokončil. Z informácii, ktoré o ňom máme (autor niekoľkých patentov, cestovateľ) možno vyvodzovať, že bol človekom dôverujúcim vede a aristokratom v pôvodnom zmysle slova. Aristokrat je niekto, kto patrí k najlepším z najlepších (najbohatších), nie iba k najbohatším (oligarchia).

Astor žil v duchovne búrlivých časoch na sklonku 19. a 20. storočia, kedy moderná spoločnosť so svojimi myšlienkovými prúdmi nahradila spoločnosť tradičnú. Zároveň je to však obdobie označované ako fin de siècle, v ktorom sa objavuje frustrácia z modernej spoločnosti. Astor vo svojom románe nič z toho nereprezentuje. Je to stále novoveký človek, s neochvejnou vierou vo vedu a v panstvo človeka nad prírodou, no zároveň dostatočne konzervatívny, aby si podržal silné kresťanské presvedčenie. Humanitné vzdelanie je pre neho iba ozvenou minulosti a ako motto k románu možno použiť vetu z jeho predhovoru: „Popri náboženstve môžeme najviac očakávať od vedy.“

Dej románu sa odohráva v roku 2000. Hlavnou témou knihy je cesta troch ľudí, v kapsule s názvom Kallisto, na Jupiter a Saturn, popri ktorej sa autor venuje predpovedi vedeckého pokroku, ale rozoberá aj náboženskú problematiku. Okrajovo nahliadne aj do iných tém. Astor mal pomerne dobrý prehľad o dobovom poznaní vesmíru, pretože sa podrobne venuje rôznym faktom a súvislostiam. Na Zemi v tom čase existuje Spoločnosť pre vzpriamenie zemskej osi, ktorá si kladie za cieľ odstránenie ročných období, ktoré sú jednou z bŕzd dokonalého rozvinutia života na našej planéte. Je faktom, že na Jupiteri je sklon osi minimálny a preto tam len ťažko hovoriť o zmenách ročných období. Je len iróniou osudu, že zmena ročných období bola jednou z príčin potopenia Titanicu.

Kniha sa venuje aj spoločenskému kontextu. Astor predpovedal vypuknutie prvej svetovej vojny, zároveň však odmietol možnosť globálneho konfliktu v zmysle nukleárnej vojny, ktorá by zničila ľudstvo ako také. Správne predpokladal aj to, že angličtina sa stane svetovým jazykom a vzdelanie bude prístupnejšie čoraz širšiemu počtu ľudí. Čo sa týka vedeckého sveta, autor predpovedá budúcnosť elektrickým (!) lietadlám, autám i bicyklom, existenciu videohovorov, ale i rozvoj medicíny: „Vďaka očkovaniu a antiseptikám sa stali mnohé zárodky chorôb a predtým obávaných epidémií neškodnými.“ Je určite nezamýšľaným dôsledkom, že epidémie a pandémie boli pre nás vďaka modernej medicíne ešte donedávna tak abstraktnou a neuveriteľnou možnosťou, že sa ich skutočnosti bránime popieraním a odmietaním dostupných riešení.

Kniha sa v nasledujúcich dvoch častiach venuje samotnému pobytu ľudskej posádky na Jupiteri a Saturne. Jupiter je svetom prvohôr (devón) a naši cestovatelia tu stretávajú rôzne príšery a zažívajú dobrodružstvá. Saturn je naopak prechodným domovom ľudských duší a Astor sa tu venuje náboženským otázkam. Niektoré predpovede, týkajúce sa najmä vedeckého poznania, sa zdajú z dnešného pohľadu úsmevné. Predpovedať vývoj poznania je však jedna z najťažších vecí a táto skutočnosť sa týka i spoločenských predpovedí, čo bolo a je možné vidieť na rôznych ideológiách či revolučných pohyboch.

Na záver je potrebné dodať, že kniha nie je z literárneho hľadiska nejako obzvlášť hodnotná. Astorovi chýba, z hľadiska výstavby deja, zmysel pre detail, či schopnosť zaujať čitateľa. Román je však zaujímavý z dvoch dôvodov. Odhaľuje nám vieru vo vedu a predstavy rozhľadeného človeka zo sklonku 19. storočia o budúcom svete, ktorý mnohí z nás majú ešte čerstvo v pamäti. V súvislosti s vyššie uvedeným je pozoruhodné i to, že človek, ktorého úlohou bolo zveľaďovať a rozširovať zdedený majetok, bol schopný sa venovať umeleckým či kultúrnym aktivitám, a zároveň byť činný napríklad i v španielsko-americkej vojne.

* * *

Dielo Inými svetmi. Román budúcnosti vyšlo pôvodne v roku 1894. Český preklad od Josefa Bartoša vyšiel už od dva roky neskôr v Prahe u Josefa Richarda Vilímka. Ide o vzácnu knihu, ale pri troche šťastia na ňu môžete natrafiť v niektorom z českých antikvariátov.

Teraz najčítanejšie