Denník N

Když kleknutí zvoní

Odišiel aj František Nedvěd

 

Na pondelkové ráno z tohto týždňa len – tak nezabudnem.

Inokedy a v iných veciach by potešilo, že sa človek celý večer nepozrel na správy, a ani z najbližšieho okolia k nemu nič nepreniklo… Naozaj vypol…

Nebo získalo ďalšiu nádhernú farbu. Ba čo viac – osobnosť, ďalšieho človeka, ktorý sa nepotreboval na nič hrať. Aj na tom pódiu bol sám sebou.

Každá úžasná neznáma pieseň od neho, vrátane tých, ktoré dnes ponúkla z neokázalého koncertu na terase v Nedvězí ČT Art podčiarkuje, že môžete sedieť doma v kresle, s malým plastovým pohárikom v TV alebo na tej terase, ale určite s dobrým čapovaným v ňom… A stále je to tá fantastická, noblesná pohoda, láskavosť, zmysel, dobro, realita, keď to porovnáme s lepkavou ilúziou zvyška okolitých dní.

*

 

Usmej sa na Tvojej strane.

Nemusíš nič dať vedieť.

 

Máme prvé rande

dnes, keď odídeme

 

s hudbou

akurát pod pazuchy

 

Vytočí si nás

zo sna do skutočnosti.

 

*

 

Veľa sa dá a nedá.

Život bez slovných hračiek.

Keď pri mne rezonuješ

 

Opierky s nohami

za parket vďačnými

sýtia sa do výšky nehy.

 

*

 

Je v cene

Nebudem písať ako Rilke.

 

Nezlomený smiech

vypína k sebe.

 

Hľadáme bránu.

A to, čo nenájdeme,

 

otvorí sloboda

zhora aj zdola

 

tony v nohách,

ich ľahkosť do boja.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Život nie je poézia, ale bez nej by to nebol život. Kvalita stúpa z hĺbky. Ponúka možnosti, ako mať uvoľnené ruky, keď musíme držať nejaké tie prirodzené opraty. Ukazuje na formy a je na nás, aký čas si doprajeme hľadaním pokoja za nimi. Odporúčam pravdu aj v tejto vete svätého Ambróza: "Boh vyslovil len jedno Slovo, ale my sme počuli veľa."