Denník N

Návrh ÚDZS regulovať zisk je protiústavný, amatérsky a nerieši objem disponibilných zdrojov v zdravotníctve

ÚDZS navrhuje, aby zdravotné poisťovne mali určený maximálny strop zisku, ktorý by mohli dosiahnuť. Konkrétne by mohli ročne vytvoriť zisk najviac 0,2 percenta z úhrnu poistného z verejného zdravotného poistenia. Zvyšné zdroje by museli použiť na nákup zdravotnej starostlivosti. Tento návrh má tri zásadné chyby. Po prvé, je protiústavný. Po druhé, je pripravený amatérsky. Po tretie, nerieši objem disponibilných zdrojov v zdravotníctve.

1. Protiústavnosť

Veľmi podobný zákon už v roku 2007 presadil SMER, ktorý zdravotným poisťovniam určoval, že všetok zisk musia použiť na nákup zdravotnej starostlivosti. Vyjadrené matematicky, SMER presadil, aby zdravotné poisťovne museli všetok zisk (čiže všetko nad 0,0% z úhrnu poistného) vynaložiť na poskytovateľov.

Tento zákon bol nakoniec protiústavný. A vláda Ivety Radičovej uvedené protiústavné ustanovenia odstránila a vrátila možnosť ZP zisk dosahovať. V tomto kontexte odporúčam podrobne si pozrieť celé uznesenie ústavného súdu číslo PL US 3/09-378 zo dňa 26.1.2011.

Kľúčové uznesenia ústavného súdu vo veci zákazu zisku (Zdroj: PL US 3/09-378 zo dňa 26.1.2011):

Strana 59

Ak už ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach boli zdravotné poisťovne právne subjekty, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie v konkurenčnom prostredí aj na účely dosiahnutia zisku (pozri časť V.1 tohto nálezu), tak potom príkaz použiť zisk (kladný hospodársky výsledok) len na úhradu zdravotnej starostlivosti zavedený napadnutou právnou úpravou (novelizáciou zákona o zdravotných poisťovniach uskutočnenou zákonom č. 530/2007 Z. z.) nepochybne predstavuje podľa názoru ústavného súdu zásadný – koncepčný zásah do dovtedy platnej právnej úpravy. Ak bola pôvodná koncepcia zákona o zdravotných poisťovniach založená na oprávnení zdravotných poisťovní autonómne rozhodovať o použití zisku (kladného hospodárskeho výsledku) vytvoreného v okruhu verejného zdravotného poistenia, tak odňatie tohto práva nepochybne predstavuje zásah do ich legitímnych očakávaní.

Rovnako tak podľa názoru ústavného súdu predstavuje napadnutá právna úprava negatívny zásah do ďalších majetkových hodnôt, ktorými disponovali zdravotné poisťovne, resp. ich akcionári na základe získaného povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, predovšetkým akcií, keďže nepochybne jedným zo základných práv akcionárov je právo na podiel na zisku.

Strana 60

Rovnako tak napadnutou právnou úpravou došlo podľa názoru ústavného súdu v zhode s tvrdeniami skupiny poslancov nepochybne aj k podstatnej modifikácii obsahu samotného povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (licencie), pričom navyše nemožno vylúčiť jej nepriamy negatívny dopad aj na poistencov z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti, keďže zdravotné poisťovne stratili ziskovú motiváciu.

2. Amatérizmus

Návrh ÚDZS je argumentačne veľmi slabo pripravený v dvoch veciach. Po prvé, nie je vôbec jasné, prečo si ÚDZS zvolil hranicu práve 0,2% z úhrnu poistného. A po druhé, ÚDZS pri zavádzaní hranice argumentuje údajne nízkou rizikovosťou zdravotného poistenia.

Najprv si preberme tú hranicu a ukážme si to na príklade. VšZP mala v roku 2019 zisk 7,3 mil. EUR, Dôvera 14,4 mil. EUR a Union 9,7 milióna EUR. Ak by bola zavedená hranica maximálneho zisku 0,2%, tak potenciálna strata zisku Dôvery za rok 2019 by bola 11,8 mil. EUR a Union 9,0 mil. EUR. VšZP by netratila takmer nič – iba 0,3 mil. EUR (tabuľka 1).

 

Tabuľka 1: Potenciálna strata ZP pri max limite zisku vo výške 0,2% z úhrnu poistného
Zisk 2019* v mil. EUR Úhrn poistného 2019** v mil. EUR Obmedzenie zisku v roku 2019 podľa UDZS – 0,2% poistného*** v mil. EUR Potenciálna strata zisku jednotlivých ZP v roku 2019 v mil. EUR
VšZP 7,3 3 504,7 7,0 0,3
Dôvera 14,4 1 319,1 2,6 11,8
Union 9,7 361,7 0,7 9,0

Zdroje:

*UDZS, Správa o vykonávaní verejného zdravotného poistenia za rok 2019, strana 16
** UDZS, Správa o vykonávaní verejného zdravotného poistenia za rok 2019, strana 59 a 60, daňové príjmy jednotlivých ZP
*** vlastný prepočet podľa ÚDZS, medializovaný návrh na reguláciu zisku

Podľa môjho názoru, práve odtiaľto pramení tá výška hranice 0,2%. ÚDZS jednoducho zobral pomer zisku VšZP k úhrnu poistného za rok 2019 (presne 0,2%) a určil to ako hranicu pre celý sektor a za všetky roky dopredu. Bez kontextu za akých okolností dané číslo vzniklo a prečo práve táto výška. A prečo nie 2%, alebo 8%?

Prečo je obmedzovanie zisku celé zle, už povedal ústavný súd v roku 2011. Zarážajúce skôr je, že UDZS sa snažil toto číslo (0,2%) obhájiť údajne nízkou rizikovosťou zdravotného poistenia. A to je vlastne krásny paradox. Ak by bolo zdravotné poistenie „bezrizikové“ podnikanie, tak by štát nemusel práve v minulom roku zachraňovať svoju vlastnú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zvyšovaním základného imania o 200 mil. EUR. Práve koronakríza ukázala, že zdravotné poistenie je vysokorizikovým podnikaním s vysokou turbulentnosťou externého prostredia. A to ešte len vchádzame do éry chronických chorôb sprevádzaných postupným starnutím slovenského obyvateľstva.

Rozumiem tomu dobre? ÚDZS ide regulovať výšku zisku súkromných poisťovní podľa „benchmarku“ VšZP, aby im zobral rádovo 20 mil. EUR (dáta za rok 2019), avšak vôbec mu nevadí, že VšZP nedokázala hospodáriť efektívne a potrebovala z peňazí všetkých daňových poplatníkov injekciu do základného imania 200 mil. EUR. Tak až toto je skutočne „bezrizikové“ podnikanie – ako štátna a.s. nedokážem hospodáriť a čakám na zvýšenie základného imania – z peňazí všetkých – aj tých poistencov, ktorí sú poistení v Dôvere, či Unione.

3. Disponibilné zdroje

Zároveň nie je isté, čo je zámerom ÚDZS ako predkladateľa tejto iniciatívy. Čiastočne sa môžeme domnievať, že to má byť viac zdrojov pre poskytovateľov. Ako sme si však ukázali, za rok 2019 tu hovoríme o 19 mil. EUR, pri viac ako 5 miliárd EUR poistného. Toto rozhodne otázku zdrojov v zdravotníctve nevyrieši. Na ich zvýšenie je potrebné zvýšiť platbu za poistencov štátu, alebo zmeniť parametre zdravotného poistenia, alebo začať postupne legalizovať súkromné zdroje občanov.

V čom bolo posledných 15 rokov nepochopiteľných je zatvorenie oboch finančných kohútikov. Vlády SMERu od roku 2006 postupne znemožnili akúkoľvek legálnu spoluúčasť poistencov v zdravotníctve. Súkromné zdroje tak neboli podporované a ich podstata zdivočela. Zároveň sa znižovala celková platba za poistencov štátu, a parametre zdravotného poistenia zostali nezmenené takže verejné zdroje stagnovali. V princípe vlády SMERu nedofinancovávali zdravotníctvo v rozsahu 200 až 300 mil. EUR ročne. A teraz sa tváriť, že 19 mil. EUR spasí poskytovateľov je smiešne.

Zostáva tak už len posledná možnosť, skutočným dôvodom celej tejto iniciatívy sú osobné pohnútky. Podobné ako tie, ktoré do programového vyhlásenia napísali, že vláda zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.

Teraz najčítanejšie

Peter Pažitný

Pôsobí ako lektor metód ekonomického hodnotenia zdravotníckych programov na Fakulte managementu VŠE Praha. Zároveň som konzultantom v sektora zdravotníctva (Pažitný & Kandilaki, s.r.o.). Spolupracujem s WHO, Svetovou bankou a European Observatory. Som ekonóm a mám titul MSc. z manažmentu zdravotných služieb zo Semmelweis University v Budapešti, PhD. z marketingu v zdravotníctve z Ekonomickej Univerzity v Bratislave a doc. z Fakulty managementu VŠE Praha. Bol som poradcom v oblasti zdravotnej politiky pre ministrov zdravotníctva na Slovensku, v ČR a v Maďarsku.