Denník N

Pitnú vodu berú z cintorínov, najväčší dopyt je však po niečom inom. Ako vyzerá terénna sociálna práca s ľuďmi bez domova?

Šesťkrát do týždňa vyrážajú sociálne pracovníčky a pracovníci nášho združenia Vagus do terénu. Počas dní aj neskorých večerov navštevujú miesta v Bratislave, ktoré obývajú ľudia bez domova. Uprostred leta je veľkou témou dostupnosť pitnej vody či spôsoby ochrany pred prehriatím organizmu. Ako však zistila naša nová kolegyňa Kaja, program STREETWORK – terénna sociálna práca je v skutočnosti o inom, ako o materiálnom zabezpečení ľudí žijúcich na ulici.

Každý nový člen či členka nášho tímu zažije v rámci tzv. rotácie niekoľko dní vo všetkých programoch, prostredníctvom ktorých v združení Vagus pomáhame ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Tak som sa počas dvoch najhorúcejších júlových dní dostala na večernú službu programu Streetwork. Do terénu sa teším a keďže mám len ticho pozorovať kolegyne, dúfam, že nemám čo pokaziť.

Kolegyňa Kristína mi v našom internom systéme ukazuje, ako si na začiatku každej smeny dvojica, ktorá vyráža do ulíc, prezrie vopred naplánovanú trasu. Na niektoré miesta chodí Vagus raz za mesiac-dva, na iné takmer každý deň. Žijú tam totiž ľudia, ktorí v danom období potrebujú viac našej pozornosti. Dnes máme napríklad v pláne navštíviť z časti imobilného pána žijúceho na kraji mestskej štvrte. Neustále zháňanie vody, ktorej v horúčavách spotrebuje viac ako bežne, je pre jeho telo každodenný boj.

Medzi pravidelné návštevy sa radia aj situácie, kedy sa medzi nejakým párom žijúcim na ulici vyeskaluje domáce násilie. Slovo “domáce” mi v kontexte bezdomovectva nepríde adekvátne. Pýtam sa Kiky na možnosti umiestnenia týraných žien žijúcich na ulici do bezpečných ženských domov. „Áno, prijímali aj týrané ženy bez domova,” odpovedá Kika, „ale od čias korony sú tieto domy beznádejne preplnené.” Nestíham stráviť túto informáciu no kolegyne Caťa s Baškou, s ktorými dnešok strávim v teréne, už chystajú balené chladené vody, pagáče, lekárničku a dávajú najavo, že je čas vyraziť.

Väčšina je neviditeľná

Už pred zamestnaním sa vo Vaguse som často počúvala o “typických bezdomovcoch, ktorí na verejných priestranstvách robia neporiadok a obťažujú okolie.” Fakt je však ten, že väčšina ľudí bez domova žije veľmi utiahnuto. Počas dňa v teréne sa predierame hustým porastom na okraji mesta, navštevujeme provizórne chatky v lese či rozpadnuté budovy ďaleko od civilizácie. Na prvých troch zastávkach nikoho nenájdeme. Caťa mi hovorí, že je to bežné. Ľudia bez domova často trávia dni zháňaním jedla, vody ale aj rôznymi fuškami a na “svoje” miesta chodia najmä prespávať.

Takto sa kolegyniam opäť nepodarí stretnúť pána, ktorého videli naposledy pred rokom. „Má tri práce, už dlho ho nevieme na jeho mieste nájsť.” Na otázku, ako môže žiť v chátrajúcej búde človek s tromi zamestnaniami prichádza odpoveď, že mnohí zadlžení ľudia nemôžu legálne pracovať, pretože by im exekútor hneď všetko zobral. Práca na čierno a nelegálne fušky však predstavujú neustálu neistotu, či a kedy sa daná osoba reálne dostane k peniazom. Otázku riešenia prípadného pracovného úrazu ani nepokladám. Práve preto náš terénny tím často rieši v uliciach možnosti oddlžovania, splátkových kalendárov, osobných exekúcií a výhod legálnej práce, do ktorej sa snaží ľudí bez domova motivovať. Ak v ceste k nej stoja nejaké prekážky, sú to práve Caťa s Baškou, ktoré ponúkajú možnosti riešenia. Od prvotného podania fľaše s vodou tak plynule prechádzajú k odbornému sociálnemu poradenstvu a ja sa nestíham diviť, aké všestranné témy kolegyne ovládajú.

„Väčšinou nás takto upravených v uliciach Bratislavy nestretnete. Sme tam však často.” Napísala Baška (v strede) na svojich sociálnych sieťach pod túto fotku. Okrem nej terénny tím OZ Vagus tvoria (zľava): Jakub, Caťa, Kika a Rasťo. Päť mladých profesionálov a profesionálok v uliciach Bratislavy pomáha ľuďom bez domova na ceste z ulice až 6-krát do týždňa.
„Väčšinou nás takto upravených v uliciach Bratislavy nestretnete. Sme tam však často.” Napísala Baška (v strede) na svojich sociálnych sieťach pod túto fotku. Okrem nej terénny tím OZ Vagus tvoria (zľava): Jakub, Caťa, Kika a Rasťo. Päť mladých profesionálov a profesionálok v uliciach Bratislavy pomáha ľuďom bez domova na ceste z ulice až 6-krát do týždňa.

Mňa by na jeho mieste čakali kúpele

Kvôli podnetu od občana sa presúvame na ďalšie miesto. Na opustenom mieste má žiť človek so zvláštnymi poraneniami, ktorého náš tím neeviduje. Kýva nám už z diaľky. Snažím sa neodvracať tvár, vnímala by som to ako veľmi neúctivé gesto. Je to však náročné. Oproti mne stojí človek, ktorého telo je z veľkej časti obhorené. Nevieme, čo sa stalo, dozvedáme sa však, že po požiari a niekoľko týždňovej hospitalizácii má oproti nám stojaci pán nárok iba na občasný preväz jednej končatiny, ktorá je na tom veľmi zle. Na niektorých miestach mu obhorená koža mokvá, inde sa tvoria chrasty. Caťa vyťahuje lekárničku, dezinfikuje rany, natiera boľavé miesta. Pán hrá zatiaľ so mnou geografickú ruletu a pýta sa, či viem, ktorá železničná stanica je najvýchodnejšia (Stakčín), kde pramení Biely a Čierny Váh (Kriváň a Kráľova hoľa) a v ktorom okrese je najmenšia obec na Slovensku (Svidník). Zatiaľ čo sa smeje na tom, ako nič neviem, ja premýšľam, že na jeho mieste by som bola zrejme na niekoľko mesačnej PNke ukončenej ozdravným pobytom v nejakých slovenských kúpeľoch. Dobrá správa je, že s pánom žije ďalší muž bez domova, ktorý sa obom stará o jedlo. Kolegyne sa dohadujú na pravidelnosti návštev a podávajú obom letáčik o našom dennom nízkoprahovom centre Domec, kde sú možnosti ošetrenia predsa len väčšie. Odstupom času dostávam informáciu, že pán s popáleninami naozaj Domec začal navštevovať.

Pýtali si repelenty, no oveľa viac bol záujem o odborné sociálne poradenstvo

Terénnu prácu som mala dlhodobo zafixovanú ako činnosť, pri ktorej sa rozdáva jedlo, pitie, v zimných mesiacoch spacáky a v letných opaľovacie krémy. Samozrejme sme počas mojej rotácie rozdali nejaké z týchto vecí. Väčšiu časť smeny však zabralo aktívne počúvanie problémov ľudí bez domova a hľadanie realistických riešení. Pani, ktorej náš tím pred nedávnom pomohol nájsť prácu teraz pomáhal získať miesto vo vhodnej ubytovni, aby do práce nemusela chodiť z ulice. Občanovi cudzej štátnej príslušnosti, ktorý na Slovensku legálne pracuje, no žije v rozpadnutej búde, pomáhajú vybaviť si očkovanie. S pánom, ktorému štát nevyplácal dôchodok kvôli problémom firmy, v ktorej vyše 20 rokov pracoval sa pustili do riešenia situácie. A s ľuďmi, ktorí pre rôzne dôvody ostávajú žiť na ulici, viedli úprimné rozhovory o tom, aké časopisy radi čítajú, či sa majú kde schovať pred Slnkom a ako získavajú pitnú vodu (veľa ľudí bez domova si ju jednoducho kupuje v obchodoch, niektorí si ju chodia čapovať na pumpy, ale napríklad aj na niektoré cintoríny, kde tečie pitná voda z kohútika pre kvety).

Zatiaľ čo Baška s Caťou niečo po desiatej večer robia ešte v kancelárii zápis z dneška, ja v pohodlí domova premýšľam nad tým, že celý náš terénny tím stojí na piatich ľuďoch, ktorí svojim zápalom a profesionalitou budia dojem, že ich je aspoň päťkrát toľko.

Dáta zo záverečnej správy programu STREETWORK za rok 2020.

Klára Bernátová, OZ Vagus

Združenie Vagus vzniklo v roku 2011. Prostredníctvom 3 programoch – terénna sociálna práca STREETWORK, denné nízkoprahové centrum DOMEC a integračný program MEDZIMIESTO, pomáha ukončovať bezdomovectvo v Bratislave. Cez programy preukázateľne skvalitňuje životy stoviek ľudí ročne. Od akútnej pomoci priamo na ulici až po poskytovanie stabilného bývania. Pozrite sa, čo sa Vagusu za 10 rokov podarilo a ako môžete pomôcť aj Vy.  Ak chcete dostávať čerstvé novinky o práci Vagusu, o osudoch ľudí bez domova a o možnostiach ako pomôcť, budeme radi, ak nám na seba zanecháte kontakt.

Teraz najčítanejšie