Denník N

Radosť z práce

Keď Mária Kondo prišla s knihou o upratovaní, priniesla nový pohľad a výrazne zmenila pohľad na aktivitu, ktorá nie je moc záživná. Dnes jej kniha patrí ako sa hovorí k povinnej literatúre v danej problematike. Preto ma zaujala informácia, že prišla s knihou o radosti z práce. A dnes sa pozrieme práve na ňu.

Keď sa vrátim ku knihe o upratovaní, myslím že to bol dôraz na systém (a poriadok), ktorý bol kľúčom k efektivite. Pred čítaním som preto očakával dôraz práve na túto myšlienku. Mária Kondo pri písaní knihy spojila sily so Scottom Sonensheinom, ktorý sa zas venuje psychológií a manažmentu. Pozrime sa teda spolu na ich spoločné dielo. Je ťažké napísať rady, ktoré by boli všeobecne platné. Zamestnania sú tak rôzne a tak si ich budete musieť upraviť podľa seba…

Hneď prvá kapitola hovorí o poriadku. Fyzickom poriadku. Prečo je dôležitý poriadok na pracovisku? Aby ste prakticky hneď našli, čo hľadáte. Tým šetríte čas. Okrem toho, je to menej stresujúce. Aj pre mozog je pohodlnejšie mať vo veciach prehľad. Hľadanie ho zaťažuje. Mozog sám o sebe rád beží v úspornom režime. K tomu má bližšie systém, kde siahnete a viete čo máte po ruke. Aby každá vec mala svoje miesto.

Podľa štatistických údajov zamestnanec za celý rok trávi zbytočným hľadaním asi jeden týždeň. Je to málo, veľa? V niektorých zamestnaniach je dané, kde čo je. V mnohých sa pritom kladie dôraz aj na náročnosť na človeka – aby všetko mal blízko a nemusel robiť pohyb navyše. Žiaľ, nie pre úspornosť človeka, ale jeho väčšiu efektivitu.

Jeden z mýtov hovorí, že neporiadok podnecuje kreativitu. Ak by sa nespájal s Einsteinom, nikto by ho nebral vážne, hoci jeho odborná váha je na úrovni rozhovoru v novinách, kde sa novinár pýta človeka ktorý sa dožil vysokého veku – aký je jeho recept na dlhovekosť.

Výzvou dnešnej doby je aj poriadok v digitálnom svete – v dokumentoch ktoré majú elektronickú podobu. Tieto nám fyzicky nezaberajú miesto – viac času nám zaberie, kým si uvedomíme, že ich je veľa. A že sa v nich strácame. A tak bez ohľadu na to, či máme dokument v papierovej, alebo v elektronickej podobe (a je jedno, či to je list, manuál, faktúra, alebo technická norma) dôležité je, aby sme mali pre každý druh dokumentu miesto. To rozdelenie je na Vás. Skúste nad tým porozmýšľať. Možno pracujete s náradím a potrebujete mať systém v uložení náradia… Inak najlepším spôsobom predchádzania neporiadku je, keď každá vec má svoje miesto a dáte ju tam hneď, ako ju nepotrebujete.

Možno patríte medzi povolania, kde je súčasťou práce porada. Podľa štatistík priemerný zamestnanec trávi zbytočnými poradami počas roka až dva týždne. Málo, veľa? Väčšinou ľudia vedia, čo majú robiť. Ak je to niečo nové, musí to byť efektívne. Žiaľ porady sú často skôr o všetkom možnom a o nazvime to prezentovaní šéfa, než o efektívnych riešeniach. A koľkokrát výsledok neberie ohľad na možnosti zamestnancov a prácu im v skutočnosti komplikuje. Koľko ľudí na tej porade sedí a ak sa zráta zbytočný čas za nich všetkých… porada by mala byť niečo výnimočné…

Môže Vám to prísť ako malichernosť. Ale k poriadku napomáha aj to, ak máte dostatok, ale nie nadbytok vecí. Môžete sa zásobiť materiálom, ktorý Vám bude slúžiť týždne, ale zaberie Vám miesto. Ak už chcete myslieť ekonomicky, môžete sa zásobiť ako spoločnosť a mať veci prehľadne usporiadané v sklade. Ale na pracovisku mať len to, čo je nevyhnutné.

Práca s poštou, či už s fyzickou, alebo elektronickou je kapitola sama o sebe. V niektorých zamestnaniach, ktorých súčasťou je komunikácia s ľuďmi, zaberie podľa štatistík korešpondencia až polovicu pracovného času. Málo, veľa? Človek sa mení na korešpondenta miesto toho, aby pracoval. Možno jeho práca spočíva len v komunikácií, aj také zamestnania existujú. Ale dosť často ho korešpondencia oberá o čas. Čo s tým? Najlepšie je vyčleniť emailom určitý čas. Ak ich kontrolujete viac krát za deň, zakaždým Vás vyrušia z toho, čo ste robili, ťažko sa potom znova rozbehnete a okolo vybavovania emailu nakoniec strávite viac času, než by bolo vhodné. Je to podobné, ako neustále kontrolovanie účtu na facebooku. Podľa štatistík tým zakaždým prídete o cca 26 minút. Tu sa nebavíme o prestávke, ktorú potrebujete viac krát počas pracovnej doby, ale o tom, že Vás táto aktivita rozhodí a zbytočne sa dostanete z pracovného rytmu. Naučte sa tiež triediť a filtrovať – čo je naozaj dôležité. Možno Vaša práca nepozostáva len z prijatia emailu a jeho vybavenia, možno ho musíte posunúť ďalej a nabaľuje sa o ďalšiu komunikáciu a dokumenty. Nájdite si v tom systém, ako odlíšiť prijaté, rozrobené, spracované a vybavené. A nastavte si čas, kedy vymažete to nepotrebné – aj keby to bolo raz ročne.

Samostatnou kapitolou je pracovný kalendár. Možno je Vaša práca nalinajkovaná a kalendár riešiť nemusíte. Základom však je, že do práce idete s tým, že máte aspoň hrubú predstavu toho, čo by bolo dobré stihnúť, čo by nebolo zlé stihnúť v nejakom horizonte a čo zatiaľ počká. Možno budete musieť svoj program zmeniť, ale vždy budete mať do čoho „pichnúť“ ako sa hovorí. Nestane sa, že by ste sa nudili. Snažte sa, aby to bolo rôznorodé, aby to nebolo jednotvárne a aby práca kládla dôraz na rôzne stránky ktoré máte. Nech sa rozvíjate ako človek a neupadnete do stereotypu. Stereotyp ubíja. Chráňte si svoj program, naučte sa povedať nie a bráňte sa voči kolegom oddávajúcim sa hurá systému. Všetko má svoj čas a chaos narobí viac škody, než úžitku. Okrem toho, nenatrieskajte si program doplna. Nikde neviete, čo sa môže stať, potrebujete aj časovú rezervu, ale aj čas na spontánny oddych. Možno čas pre seba. Človek nie je stroj, pamätajte na to!

Častým problém práce je, že pracujúci zabudnú na hranice. Z rôznych dôvodov pracujú čoraz viac, až nakoniec budú žiť len pre prácu. Práca bude ochudobňovať ich život – oberať ich o priateľov a koníčky a tím ešte viac sa upnú na prácu. A tím viac ich život bude jednotvárnejší a bude ťažšie to zastaviť. Naozaj potrebujete tak veľmi pracovať? Ak sa nad tím zamyslíte, naozaj nie povrchne, potrebujete menej, než si myslíte. A získate oveľa viac. Výmenou za menej platenú prácu môžete menej cestovať (z a do práce), alebo tráviť viac času rodinou. Zmenou návykov môžete ušetriť a menej byť pod tlakom zarobiť viac. A tím si budete menej ničiť zdravie. Menej práce = viac radosti zo života, ale aj z práce. Práca bude skôr o radosti, než o povinnosti.

Často sa na pracovisku stretávame s pokynmi, ktoré nabúravaju priority. Viete, čo je dôležité, ale do toho príde niečo, čo je súrne. Otázkou je, ako veľmi? Ak je to možné, naučte sa v tom rozlišovať. Každá práca je dôležitá, no niečo je súrnejšie a niečo dôležitejšie. To čo je dôležité, je viac premyslené. To čo je súrnejšie, zvykne prísť nečakane a dosť to nabúra program. Predstavte si robotníka, ktorý podľa harmonogramu mení a zapája rozvody v domoch a robotníka, ktorý ide do terénu ako havarijná služba. Ten prvý toho urobí viac, pretože má prácu naplánovanú. To neznamená, že havarijná služba nie je dôležitá. Má svoje miesto. V mnohých zamestnaniach to však vyzerá, ako by ľudia pracovali ako havarijná služba – robí sa na veciach, ktoré sú súrne, ale nie dôležité. Vyhýbajte sa tiež robeniu viacerých vecí naraz. Urobte jednu a poriadne. Ak v danej chvíli ju nemôžete dokončiť, urobte všetko čo sa dá, bez zbytočných časových strát.

Príde nám to ako nepodstatné, ale nemrhajte čas zbytočnosťami. Sem patria aj rozhodnutia o nepodstatných veciach. Alebo dôležité rozhodnutia, ale zamerané na blbosti. Čo si pod tým predstavujem? Klásť dôraz na funkčnosť. Potrebujem telefón – dôraz na jeho funkcie. Potrebujem kancelársky papier – cena. Potrebujem spotrebič? Aby dlho vydržal a aby boli nízke náklady na jeho fungovanie a údržbu. Samozrejme, ak sa dá, zvážte aj či ho naozaj potrebujete, či by Vám neposlúžil aj repasovaný a či jeho výroba nie je zbytočne záťažou (pre svet). Ale zbytočne nemrhajte čas výberom a kladením dôrazu na nepodstatné veci. Nepotrebujete zvážiť 20 kategórií na výber jedného výrobku.

V knihe sa tiež kladie dôraz na radosť z práce. Do veľkej miery je to dané podmienkami. Aby ľudia boli oddýchnutí, aby práca bola len časťou ich života, aby mali v práci prestávky, aby prostredie bolo zaujímavé, aby mali kvalitné zázemie a nástroje, aby práca nebola jednotvárna, aby mali možnosť prichádzať s riešeniami a podieľať sa na rozhodnutiach. Dôraz je nepochybne aj na kolektíve a osobnosti šéfa. Práca nemusí byť povolaním. Je fajn, ak je. Ale nemusí. Povolanie dáva práci zmysel. Ten môže dať aj skutočnosť, že vďaka práci máme strechu nad hlavou – ak vidíme prečo to všetko. Samo o sebe to však nestačí. Je jedno či vidíte ten benefit, alebo vnímate prácu ako povolanie. Ak podmienky nie sú dobré, vyhoríte.

Názov knihy hovoril o radosti z práce. V skutočnosti hovorí o tom, ako byť v nej efektívny, ako si ju poľudštiť a ako ju urobiť priestorom, kde sa človek môže uplatniť a realizovať – dať veciam svoj rukopis a to sa odzrkadlí na tom, že ho práca bude baviť. Len dôrazom na efektívnosť to nepôjde, to vedie k vyhoreniu. Nastal čas klásť dôraz na kvalitné zázemie. Na západe to už dávno pochopili, ako investíciu ktorá sa oplatí.

Tomáš Hupka

Maria Kondo je autorkou prevratnej metódy upratovania. Napísala o tom knihu a odvtedy pomáha ľuďom upratať rôznym spôsobom v ich životoch. Kniha Radosť z práce sa stala podkladom pre tento článok.

Scott Sonenshein je profesorom manažmentu na univerzite v USA, zaoberá sa prepojením manažmentu, psychológie, metodológie a behaviorálnych procesov v práci. Napísal o tom pár kníh a radí v danej oblasti mnohým firmám.

Zdroj fotografie:
www. cnbc. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa. Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.  Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia... Ak sa Vám moje články páčia, pozývam Vás k čítaniu Psychologie dnes, do ktorej pravidelne prispievam. Prajem príjemné čítanie! Tom