Denník N

Prečo sú v Bratislave dopravné zápchy?

Doprava sa blíži ku kolapsu. Ak neprídu radikálne opatrenia, skolabuje úplne.

Skončením letných prázdnin sa do bratislavských ulíc vrátili desaťtisíce áut, ktoré tvoria nevídané kolóny. Zápchy trvajú čoraz dlhšie a nastávajú čoraz častejšie. Dôsledkom toho viac a viac mešká aj MHD, pretože spolu s autami trčia v tej istej kolóne. K tomu prirátajme exhaláty, hluk, prach a autá parkujúce na chodníkoch, trávnikoch, v križovatkách a na zastávkach. Pred pár rokmi by zrejme ešte stačili drobné vylepšenia, dnes sú už potrebné radikálne opatrenia, ktoré určite nezískajú medzi verejnosťou popularitu. Preto sa nikomu do nich nechce. Aké sú príčiny súčasného stavu?

Dedičstvo z minulosti

Problém nesmierneho nárastu áut začal v našich hlavách začiatkom 90-tych rokov, kedy v Bratislave približne 80 percent obyvateľov jazdilo verejnou dopravou. Následne sa objavil tzv. porevolučný syndróm, že vlastniť auto je prestíž a parkovať ho kdekoľvek zadarmo je ústavné právo. Cestujúci v MHD sa stali občanmi druhej kategórie, zúfalci, socky. Ľudia prestali chodiť pešo a auto sa začalo používať ako dáždnik (všimnite si, ako narastá počet áut počas zlého počasia). Chýbala plánovacia dokumentácia, generel dopravy. Stagnovali dlhodobé a systémové riešenia. Prestala sa budovať nová infraštruktúra pre verejnú dopravu a zanedbávala sa existujúca.

Predsudky

Svojou mierou ku kolapsu prispeli najmä politici, ktorí pod tlakom obyvateľov sľubovali nové parkovacie miesta, nové jazdné pruhy, nové cesty. Chodníky tiež obsadili autá. Vo verejnom diskurze čoraz viac začali byť populárne predsudky a jednoduché riešenia. Tie si osvojil napríklad aj Krajský dopravný inšpektorát, ktorý sa stal za posledné roky ortodoxným ochrancom individuálneho automobilizmu. Tak napríklad:

  • Vyhradené bus pruhy treba budovať tam, kde to nespôsobí problémy
  • Bratislava nie je vhodná na masívnejšiu cyklodopravu
  • Zastanem na tomto zákaze len na chvíľu
  • Je povinnosťou mesta vybudovať dostatok parkovacích miest
  • Bratislava potrebuje metro
  • Električky sú pomalé
  • MHD je nefunkčná
  • Auto je sloboda a flexibilita
  • Auto na chodníku. Veď sa chodec zmestí, nie?

Presne preto, že sa s vyššieuvedenými predsudkami stotožňuje väčšina komunálnych politikov, dopravných policajtov, úradníkov z magistrátu a aj občanov, doprava kolabuje. Aké sú teda riešenia?

Rozumná deľba prepravnej práce

Optimálna doprava je taká, ktorá je založená na vyváženej deľbe prepravnej práce. Napríklad v pomere 25:25.25:25 pre autá, MHD, bicykle a peších. Inšpirovať sa môžeme Ľubľanou, Tallinom, Brnom či Krakovom. Schválne som použil tieto príklady, pretože ani jedno z týchto miest nemá metro. A ide to.

Verejná doprava

V poslednom čase neustále klesá podiel ľudí cestujúcich v MHD (za dvadsaťpäť rokov z 80 na 50%). Dôvodom sú (ne)čistota, zastaraný vozový park, meškanie, nedostatočná infraštruktúra, zlá nadväznosť spojov. Chýbajú integrované riešenia (integrované zastávky, prestupné terminály, cestovanie na jeden lístok, záchytné parkoviská). Z vyhradených bus pruhov sa stal strašiak. Pritom žiadnym iným spôsobom nevieme zabezpečiť, aby MHD chodila načas a bola atraktívnou alternatívou voči cestovaniu autom. Meškanie MHD nás zároveň stojí nemalé peniaze. Všetci čakáme na metro, ktoré ale nikdy nebude.

Individuálna doprava

Bratislava má v prepočte na tisíc obyvateľov viac áut ako Viedeň. Každý deň príde do Bratislavy 120 až 150 tisíc mimobratislavských vozidiel, v ktorých v drvivej väčšine sedí len jeden cestujúci (šofér). Všetky tieto autá prúdia ulicami mesta a parkujú kade-tade. Zdravie obyvateľov je zatlačené úplne do úzadia. Koho zaujíma to, že enormný počet áut zamoruje ovzdušie, obsadzuje verejné priestory, spôsobuje hluk, prach a znižuje kvalitu života ľudí v meste? Cestovanie autom pritom spôsobuje problémy aj samotným vodičom: stres, bolesti chrbta, stratu času, a berie zbytočne peniaze z vrecka za prepravné hmoty. Málokto si uvedomuje, že auto je najmenej produktívny domáci spotrebič – 96% času sa nepoužíva. Napriek tomu ním jazdí približne polovica Bratislavčanov. Ak niečo naozaj hlavnému mestu pomôže, tak je to zdieľanie jazdy viacerými cestujúcimi. Stačí, aby sme raz za týždeň vynechali cestu autom a kolóny takmer zmiznú. Stačí k niekomu sadnúť do auta, ísť električkou alebo na bicykli.

Parkovanie

Väčšina súčasných problémov kolabujúcej dopravy začína v statickej doprave, teda v parkovaní. Obrovské množstvo áut zaberá verejné priestranstvo, ktoré by sme vedeli využiť aj oveľa užitočnejšie (trávniky, fontány, športoviská, stromy). Najdôležitejšou matematickou a fyzikálnou pravdou je, že čím viac parkovacích miest v meste existuje (legálnych aj nelegálnych), tým viac áut do mesta chodí. A narastá množstvo kolón. Nehovoriac o tom, že Bratislava neexistenciou parkovacej politiky prichádza o nemalé množstvo zdrojov, ktoré by mohli byť použité aj na budovanie a udržiavanie dopravnej infraštruktúry. Kde začať? Prijatím jednotnej parkovacej politiky a výstavbou záchytných parkovísk s dobrým napojením na verejnú dopravu.

Cyklisti a peší

Výsledkom dnešného dopravného chaosu je, že ako ľudia sa prestávame na ulici cítiť bezpečne. Vybudovali sme totiž ulice pre autá, nie pre ľudí. Prestávame chodiť pešo a na bicykli sa bojíme. Pritom približne polovica jázd autom je kratšia ako 5 kilometrov, čo sa dá hravo nahradiť bicyklom. Všetky merania a testy preukázali, že bicykel je v Bratislave najrýchlejší dopravný prostriedok na krátke vzdialenosti. Nestojíte v kolónach, nemáte problém zaparkovať. Navyše, bicyklovanie je zdravé, neničí životné prostredie, spôsobuje pocit šťastia a zvyšuje výkonnosť v práci. Na to ale aby sme mohli cestovať bezpečne na bicykli (dokonca aj s dieťaťom), potrebujeme bezpečné cyklotrasy. A tie už, žiaľ, nieto veľmi kde budovať, pretože všade parkujú autá. Obdobne to platí aj pre pešiu dopravu. Ako bonus, na Slovensku platí unikátna legislatíva, ktorá umožňuje celoplošné parkovania áut na chodníkoch. To nenájdete v žiadnej inej európskej krajine.

Trčíte v kolóne? Nenadávajte. Vy ste tá kolóna.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto – TASR/AP

Michal Feik

Ovplyvniť môžeme aj zdanlivo nemožné. Venujem sa marketingu, zdravým potravinám, ekologickej doprave a mestskému rozvoju.