Komu vyhovuje pocit chaosu v polícii?
Opozícii nielen vyhovuje pocit chaosu v spoločnosti, ona ho doslova vyvoláva, a teraz nehovorím o opatreniach proti korone (ktoré boli mimochodom dočasu chaotické azda aj v takom Nemecku), ale o opatreniach v polícii a v justícii.
Polícia opozícii vadí najviac, a hlavne minister Mikulec, ktorý za ňu v podstate zodpovedá, i keď ju priamo neriadi, lebo polícia je prvá, ktorá rozhoduje o podozrení či sa skutok stal alebo nie a či bude konať. A podozrení o korupcii a chobotnici je v tejto spoločnosti viac než obyvateľov, polícia však azda skoro vždy počas minulých vlád označila podozrenia domniekami a skutky fámami bez základu.
Dnes sa polícii rozviazali ruky, preto máme niekedy pocit, že je toho nejak veľa. A samozrejme sa to týka najmä tých, ktorí mali dlhodobo moc a stratili ju. A tí zohrávajú mediálne hry, aby si ochránili kožu, by sa im navrátila moc. Rozohrané to majú sťa ruskí šachoví veľmajstri.
To vyvolávanie pocitu chaosu, ktorý má panovať v polícii a u ministra Mikulca je veľmi dobrý ťah opozície. Lebo minister má len dva možné ťahy, nechať políciu ďalej konať a teda nezasahovať aby neprišlo k pocitu, že políciu neriadi jej riaditeľ, ale politici, alebo zasiahnuť a pokúsiť sa stíšiť jej konanie, čo by znamenalo dať opozícii na striebornom podnose to čo chce alebo naozaj nedemokratické praktiky, kedy by opozíciu umlčali.
Citujem poradcu ministra a bývalého policajného prezidenta: „V spoločnosti nedemokraticky riadenej by takýto problém vyriešili v zárodku a žiadny konflikt by nebol. Každá zložka by dostala pokyn, aby vec nejak vyriešila tak, že verejnosť by o ničom nevedela a bolo by to upratané pod koberec.“
