Ako sa dostať z očkovacieho konfliktu?

Úroveň verejnej diskusie prekračuje všetky hranice. Nevraživosť, iracionalita a neutíchajúca snaha „vyhrať“ sú v tomto spoločenskom konflikte nevídané. Akoby nemalo byť žiadne zajtra. Pritom v ňom nejde o víťaza. Nemôže, pretože v ňom neexistuje výhra. Ani poníženie, vysťahovanie či likvidácia jedných, alebo druhých ňou nie sú. A nie je ňou ani nulová či stopercentná zaočkovanosť, pretože ani jedno nedosiahneme.

Nič netrvá večne, ani to zlé, ani to dobré. A tak je isté, že aj v tomto prípade „deň po“ skôr či neskôr nastane. Budeme tu spolu žiť, pracovať a tvoriť spoločnosť. Sme preto nútení sa zmieriť.

K zmieru môžete stranu donútiť. Takéto donútenie je úplne legitímne a využíva sa v diplomacii (najmä vo vojnových konfliktoch), ale i v rodinných, pracovných, obchodných a iných vzťahoch, alebo v podsvetí. Existuje na to niekoľko účinných techník. Pri ich využívaní však platí zásada, že navrhnúť zmier je možné len tým, ktorí prejavujú vo svojich motívoch, slovách a činoch aspoň trochu racionality. Preto je pomerne bežné neracionálneho zástupcu strany z diskusie odstrániť a nahradiť.

V našom prípade, skôr ako dôjde k zmierovaniu, je naozaj nevyhnutné odstrániť z diskusie všetkých tých, ktorí s akýmkoľvek cieľom vytvárajú, alebo šíria poohýbané informácie, hoaxy a konšpirácie. Takýchto iracionálnych účastníkov treba vytlačiť na okraj spoločnosti a ak ich konanie napĺňa skutkové podstaty trestných činov, alebo priestupkov, tak aj patrične potrestať. V žiadnom prípade nepôjde o obmedzovanie  slobody slova, pretože úmyselné vytváranie nepravdivých tvrdení a šírenie výmyslov môže byť šírením poplašnej správy, podnecovaním, alebo podvodom, ale určite nie slobodou slova. Realizovať sa to dá dôkladným a pozorným moderovaním diskusií na sociálnych sieťach, nahlasovaním hoaxov, konšpirácií a inak nebezpečných príspevkov prevádzkovateľom stránok, verejným dištancom od skupín, ktoré takto vystupujú či skorým zásahom preventívnych a represivnych zložiek štátu.

V samotnom zmierovaní potom ide o hľadanie toho čo obe strany spája. Ak si neviete predstaviť, čo môžu mať spoločné zaočkovanci a nezaočkovanci, nech sa páči:

1. Kríza

Viac ako rok sa všetci zmietame v zdravotnej kríze spôsobenej vírusom a každého z nás sa dotýkajú všetky jej zložky (alebo typy, ak chcete) :

• Strata: smrť blízkeho, rozpad vzťahu, strata práce, finančná strata, stratené príležitosti, strata istoty, strata bezpečia, statusu, komfortu, ideálov, .. a pod..
• Zmena: návykov, zdravotného stavu, rodinného života, životného štandardu, práce, ale aj postojov a hodnôt, atď..
• Voľba: rozhodovanie o prioritách, financiách, plánoch, vzťahoch, výchove, ale aj rozhodovanie sa o zaočkovaní či nezaočkovaní,.. a pod..

2. Strach

Obavy o vlastný život, alebo o život blízkeho, strach o prácu, alebo o budúcnosť sú v kríze úplne prirodzené. Prirodzený je aj strach z vírusu a aj strach z očkovania. Všetci sa bojíme a vysoká miera stresu v nás spúšťa rôzne vyrovnávacie mechanizmy, od plaču po hnev a podráždenie. Pod vplyvom strachu sa môžeme utiekať k tým, ktorí sa javia silnejší (lebo sú hlučnejší). Neuvedomujúc si, že práve medzi nimi sú vo veľkej miere zastúpení ľudia so zlými motívmi a cieľmi (od politikov, ktorí sa snažia zachrániť si kožu, alebo udržať sa pri moci, až po diletantských Mesiášov, pseudoodborníkov či zákerných dezinformátorov). O nich a o tom ako sa s nimi vysporiadať som písal vyššie.

3. Záujem

Záujmom oboch strán očkovacieho konfliktu je žiť opäť v bezpečí a bez obmedzení. Je to veľmi racionálny záujem a skôr či neskôr sa naplní. Aj preto je tento konflikt absurdný a zbytočný.

Zmierovanie je druh krízovej komunikácie, pri ktorej sa za účasti zmierovateľa strany snažia uzavrieť zmier a nastaviť vzťahy na tom, čo ich spája. V konflikte s miliónmi účastníkov iste nepripadá do úvahy jeden zmierovateľ. Môžu však prebiehať verejné diskusie so zástupcami oboch táborov. A tam už je účasť zmierovateľa nielen reálna, ale aj žiadúca. Okrem toho však zmierovanie musí prebiehať aj medzi pospolitým ľudom, v rodinách, na pracoviskách či na sociálnych sieťach. Kdekoľvek.

Tak to poďme robiť.

Nemusíte byť profesionálom a poznať zmierovacie techniky. Stačí komunikovať bez osobných útokov, posmeškov a obmedzovania. Vymieňať si názory a postoje, či zdroje a skúsenosti a najmä rozprávať sa o tom čo nás spája; o stratách, zmenách a voľbách, o strachu a záujme žiť v bezpečí.

Mimo konfliktu sa ľudia spravajú rozumnejšie a ľahšie zvládajú všetky  straty, zmeny aj voľby – vrátane tej či sa zaočkovať, alebo nie. 

Ak budeme hovoriť len o tom, čo nás rozdeľuje, ostaneme rozdelení.

A ak chcete vyhrávať, choďte si zašportovať. Kým sa dá.

To platí pre obe strany. 

Obrázok: pixabay.com