Denník N

Čo sa nám nehodí, odignorujeme: Ako vláda reformuje tajné služby

Najprv bol pokus o komplexnú reformu tajných služieb so zapojením odbornej verejnosti. Keď to nevyšlo podľa predstavy, legislatívnym trikom sa vyhodili veci, ktoré vláde nevyhovujú.

O bezpečnosti a potrebe kvalitného spravodajstva dnes hovorí kde-kto, preto je prekvapivé ako politici konajú, keď ide o systematické budovanie inštitúcii a pravidiel v tomto prostredí. Novela zákona o tajných službách mala byť vrcholom práce ministra Kaliňáka v oblasti spravodajských služieb. Dostala sa do programového vyhlásenia vlády a mala byť predmetom veľkého inkluzívneho konzultačného snaženia. Tento týždeň parlament prerokuje v prvom čítaní okýptenú, vláde na mieru šítú verziu tohto snaženia, ktorá väčšinu návrho na zmien odignorovala. Skrz trik v leg. Ako sme sa k tomu dopracovali?

Zákon pre modernú spravodajskú službu

Zákon, ktorým sa riadia spravodajské služby, je zastaralý. Nereaguje na nové technológie ani najnovšie trendy v manažmente a dohľade na spravodajskú prácu. O tom, že sa mal modernizovať panovala zhoda.

Táto ambícia sa dostala do programového vyhlásenia vlády a začal sa dlhý konzultačný proces. Pracovné verzie tohto zákona kolovali parlamentom už v roku 2013, no nič hmatateľné sa nedialo. Zrejme aj pod tlakom času sa legislatívny proces naštartoval na jar tohto roku.

Verzia, ktorú poslalo MV SR do pripomienkovania bola dosť kontroverzná, obsahovala prístup k metadátam bez súdnej kontroly, či povinnosť odovzdávať šifrovacie kľúče, (vďaka zlému jazyku) zrejme na všetky zariadenia vrátane smartfónov. Návrh vyvolal silnú reakciu verejnosti, vrátane hromadnej pripomienky, na ktorej som sa spolupodieľal. Kritika však neprichádzala len zo strany verejnosti, ale aj iných ministerstiev alebo prokuratúry.

Rozporové konanie k zákonu, ktoré sme pôvodne považovali za stratenú záležitosť, bolo vcelku konštruktívne. Podarilo sa zmäkčiť niektoré návrhy, nájsť nástroje ako spojiť nástroje spravodajskej práce s dostatočnými kontrolnými protiváhami. Všetko fajn, po lete mal byť zákon poslaný do NR SR.

Vyberiem si, čo mi chutí

Celým konzultačným procesom sa SIS rada chválila, ako napísala v tlačovej správe v lete:

Doteraz prešiel návrh nového spravodajského zákona rozsiahlym pripomienkovaním najmä zo strany akademickej obce, odborným pripomienkovaním a pripomienkovaním verejnosti ako aj viacerých opozičných a vládnych poslancov NR SR.

 

Naša spravodajská služba pripomína, že cieľom prijatia zákona je najmä reagovať po vzore partnerov z NATO a EÚ na aktuálne bezpečnostné hrozby a zvýšiť kontrolu nad činnosťou spravodajských služieb. Tvorcovia zákona sa inšpirovali legislatívou členských štátov EÚ a NATO.

 

To, že všetko bude kúsok inak, sme už mohli tušiť počas posledných dvoch mesiacov. Býva štandardom, že po ukončení pripomienkovania sa zverejní konsolidovaná verzia, so zapracovaním pripomienok všetkých strán. Napriek tomu, že sme ju žiadali, nám bolo povedané, že sa k nej dostaneme, keď o nej bude vláda rokovať.

Stalo sa však niečo úplne iné. 26. augusta predložil minister Kaliňák na rokovanie vlády vlastný nový legislatívny materiál, ktorý obsahoval len zlomok vecí z vykonzultovanej novely, pričom tvrdil, že z nej vychádza. Využil tak svoju, všeobecne veľmi neštastnú právomoc členov vlády, predkladať na rokovanie vlády čokoľvek si z myslia (tzv. „vlasntej iniciatívy“) bez akéhokoľvek varovania či konzltácie. Čo konkrétne prežilo ministerské sekanie?

Zákon štandardizuje prácu v používaní odpočúvania voči dátovej komunikácii, odpočúvaniu v zahraničí, alebo odovzdávaniu takýchto záznamov zahraničným službám (bez patričnej kontroly). Všetko návrhy na želanie služieb. Aby sa nepovedalo, vzniká komisia na kontrolu používania ITP, v ktorej budú aj dvaja externí odborníci mimo vybraných členov kontrolných výborov NR SR.

Oveľa dôležitejšie je, čo sa do novely nedostalo. Prístupy k metadátam ostávajú stále mimo jasného legislatívneho ohraničenia, medzi zvykom a judikatúrou. Nápady na modernizáciu kontrolného režimu – od systematickejšieho dohľadu nad financiami po vytvorenie dostatočného podporného aparátu pre prácu výborov a umožnenie reálnej kontroly – ostali pred bránami parlamentu. To všetko na dokreslenie reálneho efektu inak dobre mienenej kontrolnej komisie, kde 8 neštastných poslancov a expertov si nebude môcť ani zobrať poznámky na svoje pracovisko. Bez kontextu, to nebude fungovať. Obávam sa, že jediný dôvod, prečo komisia v návrhu ostáva, je jej úloha barličiek pre vysvetlenie chýbajúcich reálnych zlepšení v dohľade vo všeobecnosti.

V rámci pripomienkovania sa do návrhu dostala ani štandardizácia postavenia vojenského spravodajstva – zverejňovanie rozpočtu, webové sídlo a podobné veci, ktoré sa už dnes týkajú SIS. Rovnako sa do návrhu zákona mala dostať aj ochrana spravodajcov-whistleblowerov, ktorí v našom prostredí stáli za všetkými väčšími kauzami, ktoré sa dostali na verejnosť z tohto prostredia. Aj toto vypadlo z toho čo išlo do parlamentu, pričom ironicky, služba sa sama chválila, že to do návrhu zahrnie.

V duchu tradície

Minister vnútra zákon rozporcoval, lebo sa doňho dostali veci, ktoré sa mu nepáčia. Keď už nič iné, mal to verejne priznať a vysvetliť, prečo ustupuje. Nechal to na svoje tlačové oddelenie. Na celkom zásadnú vec tak nepoznáme odpoveď.

V normálnejšom kontexte by odhodenie niekoľkomesačného konzultačného procesu v tak citlivej veci a navrhnutie zákona na objednávku vyvolalo veľký škandál. Na Slovensku sme si žiaľ zvykli, že spravodajské služby sú hračkou v rukách exekutívy a my ostatní jej máme dať pokoj.

 

Teraz najčítanejšie