Keď sa kradne tak, že sa až blýska
Uviazla som na najhoršom mieste. Keď sledujete, ako sa v zdravotníctve kradne a pritom ste v kontakte s tritisíc rodinami, ktoré sú v nemocnici ako doma, je to peklo. Myslím, že na mojom facebooku už mám v priateľoch rovnaký počet tých, ktorým deti umreli, ako tých, ktorí to vyhrali. Niežeby ich bolo štatisticky viac, len sme sa tak našli.
No a keď ste v kontakte aj s lekármi a zdravotníkmi, ktorí sa tým deťom pokúšajú zachrániť život napriek rozkrádaniu zdravotníctva, tak sa priestor na nádych a výdych zužuje. Počúvať, čo by sa dalo, ale sa nedá. Lebo neuhradí zdravotná poisťovňa.
Chcela by som byť pozitívna, hovoriť o tých 75% detí, ktoré sa vyliečia. Hovoriť o lekároch, ktorí jednou nohou v base robia, čo sa dá.
Ale keď vidím, ako si niekto prisvojuje NAŠE peniaze, ktoré sme zo mzdy každý mesiac odviedli. Alebo ich živnostníci krvopotne každý mesiac zaplatili…a potom dieťa nemôže byť vyšetrené na CT včas, nádor narastie do dvojnásobku, alebo mu nemôže byť určené, ktorý orgán bol intoxikovaný..a obe umrú. A stará pani, čo celý život drela umiera ležiaca na doske, ktorú by ste ani pod psa nedali…vojde do mňa zlosť.
Niekomu je jedno, že rodina z východu Slovenska, ktorá vytiahla starú škodovku len na všech svätých, teraz každý mesiac chodí do Viedne, aby zachránila chlapcovi život. Že kvôli tomu predá dom, požičia si a terigá ho v bolestiach každý týždeň autom 500 kilometrov. Zatiaľ čo jeho sestra, študentka, chodí každý deň kosiť, aby niečo zarobila.
Koľko liekov tu je registrovaných, ale poisťovňa ich neprepláca. A tak ak chceš žiť, zožeň si dvadsaťtisíc.
Kde je riešenie? Primárne človeka napadnú voľby. Nevoliť tých, ktorí nazývajú takéto zlodejiny pseudokauzou a myslia si, že „vyhraj voľby a môžeš všetko.“. Lebo takto sa tu už dávno nekradlo, tá hranica sa posúva každým dňom.
Ale nesmelo mám v hlave už dlho jednu myšlienku. Lekári by museli povedať nahlas to, čo si my tu všetci len šepkáme. Neviem, či od nich niečo také môžeme chcieť. Ťažko študovali, sú každý deň jednou nohou v base, sú na nich tlaky, keďže vedenie nemocníc sú často politickí nominanti. A mnohí lekári sa svoje ambície zachraňovať životy dostali čo? Že môžu pol svojho pracovného času venovať vypisovaniu lajstrov na písacom stroji. Ale aj tak by mali nájsť tú silu.
Politicky dosadení nominanti vo vedení nemocníc sú kľúčový problém.Ten, kto predostrie riešenie, ako sa toho zbaviť a skutočne strážiť hospodárenie nemocníc normálnymi ľuďmi, ktorí nás nepredajú za jachtu a BMW, má môj hlas.
Ale naspäť k téme zjednotenia lekárov. Neviem ako sa to dá. Nie je žiaden orgán, ktorý by ich poriadne zastrešoval. Lekárske odbory evidujem, ale nemám celkom dobrý pocit. Ale ak by sa taká platforma na zjednotenie vytvorila, verím, že by mohla mať aj iné pozitívne dôsledky. Veľké množstvo slovenských lekárov zo zahraničia by im vedelo pomôcť, zdieľali by si informácie rady. Medicína sa každý deň mení. Informácie sú cesta ku zdraviu.
A potom, už aspoň trochu jednotní a viac osvietení, by mohli raz povedať, čo všetko mohli pre svoju prácu mať za 14 miliónov ukradnutých EUR a čo by to znamenalo pre pacienta.
Lebo individuálne osobnosti to majú veľmi ťažké. Stačí keď len chvíľu vytŕčajú z radu a je zle. Primár z Trenčína Peter Kaščák dokázal na oddelení úžasné veci. A je preč. A ako ťažko je asi Alanovi Suchánkovi, ktorý upozornil na predražené CT. Pokiaľ takí ľudia nebudú mať našu podporu a k nim sa nepridajú ďalší lekári, tak to nepôjde.
A keď už sme pri tom, ešte jedna dôležitá info pre pacientov: „Prestaňte dávať úplatky!! Posledný, od koho príde zmena, bude lekár, ktorý berie úplatky. Pusťme dopredu tých, ktorí to nerobia. Lebo oni skutočne chcú zmenu. A my ju potrebujeme.
Ak by sme lekárom pomohli vytvoriť platformu a oni by boli ochotní spojiť sa pre dobro pacienta kvôli zdieľaniu informácií so svojimi kolegami v zahraničí (ktorí, ako viem, radi pomôžu) a medzi sebou, jedného dňa by sa mohli spojiť aj pre protest. Ale nie kvôli platom. A verím, že ak by to povedali nahlas, ako sa tu kradne, mali by podporu širokej verejnosti. Takmer každého z nás. A so zmenou by mohli prísť aj vyššie platy.
Taká platforma my mohla začať najprv hlavne v online, prvotne pre výmenu informácií a spájanie myšlienok. Na jej vznik je ale potrebná energia a podpora aj niekoho tretieho. A tak vy spoločensky zodpovední, bohatí a čestní a je vás tu dosť, skúste pouvažovať, či sa nedáte na niečo také. Tretí sektor ide väčšinou smerom ex post, rieši problém po ich vzniku. Ale možno je priestor ísť aj viac po podstate.
Už sa mi nechce pozerať na ubolené mamy a otcov. A ešte stále mám vďaka šikovným ľuďom pocit, že nie sme až taký beznádejný prípad. Len sa musíme rozhýbať.
