Denník N

Ako je to s rozpočítavaním spotreby tepla v bytovom dome?

Rozpočítavanie nákladov za teplo na vykurovanie je téma, ktorá dokáže nejeden bytový dom premeniť na bojové pole. Ako všetko v bytovom dome, malo by ísť v prvom rade o objektívne zhodnotenie bez akejkoľvek zaujatosti a preferovania najhlasnejšieho, často najmenej informovaného.

Ak ste nečítali prvú časť Ako sa šíri teplo v bytovom dome, odporúčam Vám si ju prečítať ako prvú pre plné pochopenie problematiky.

Základná vs. spotrebná zložka

Na úvod si vysvetlíme čo je základná zložka (ZZ)spotrebná zložka (SZ).

Základná zložka (ZZ) – ide o náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu alebo nebytového priestoru. Pokrýva náklady aj za vykurovanie spoločných častí domu, tepelné straty a pod. Túto časť, nevie vlastník ovplyvniť svojim správaním a reguláciou teploty na vykurovacích telesách.

Spotrebná zložka (SZ) – ide o náklady za spotrebované teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z určených meradiel alebo PRVN. Túto časť, vie vlastník ovplyvniť svojim správaním a reguláciou teploty na vykurovacích telesách.

Motivácia je základ

Mnohí si isto pamätajú na obdobie, kedy meranie spotreby tepla pomocou určených meradiel alebo PRVN v jednotlivých bytoch neexistovalo. Platilo, že nameraná spotreba bytového domu sa delila medzi všetky byty rovnakým dielom bez ohľadu na skutočnú spotrebu konkrétnych bytov tzv. paušálna platba.

Paušálnu platbu poznáme napr. ako poplatok za odvoz a likvidáciu odpadu, spotrebu elektrickej energie v bytovom dome a pod.

Tento systém by bol spravodlivý, keby sme všetci boli šetrní a pristupovali k vykurovaniu zodpovedne.

Pravda je taká, že ak platíme všetci rovnako neexistuje motivácia šetriť, naopak snažíme sa vyťažiť zo situácie čo najviac. Je to úplne prirodzené, ale z pohľadu motivácie a šetrenia nákladov absolútne neefektívne.

Aby sa vyššie uvedené eliminovalo, vymyslel sa spôsob rozpočítavania nákladov cez ZZ a SZ. To, či je spôsob rozpočítavania cez ZZ a SZ spravodlivým a naozaj motivačným nechajme bokom. Aktuálne je to jediný legitimný spôsob ako spotrebované teplo rozpočítať.

Najlepší pomer ZZ a SZ

Určiť najlepší pomer ZZ a SZ je prakticky nemožné bez zohľadnenia všetkých súvislostí, ktoré priamo vplývajú na spotrebu tepla jednotlivých bytov. Týchto súvislostí je mnoho.

Vyhláška ministerstva hospodárstva 240/2016 Z.z. §7 ods. 1) hovorí:

Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá na meranie tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.

Zvýraznená veta je dôležitá. Ak sa teda vlastníci nedohodnú inak rozpočítavanie tepla podľa PRVN alebo určených meradiel bude v pomere ZZ 60% a SZ 40%.

Neviem si však predstaviť ako sa dokážu vlastníci – laici dohodnúť tak, aby ich dohoda bola objektívna.

V bytových domoch býva množstvo ľudí s rôznymi preferenciami teplotnej pohody. Možno ich definovať ako domácnosť:

  1. ktorej vyhovuje odporúčaná teplota v byte resp. spotreba je priemerom spotreby bytového domu,
  2. ktorá výrazne obmedzuje vykurovanie v byte,
  3. ktorá sa nijak neobmedzuje vo vykurovaní.

Na schôdzu vlastníkov prichádzajú domácnosti s rôznou preferenciou a zrazu sa majú dohodnúť aký pomer rozpočítavania si odsúhlasia.

  • Domácnosti 1 je jedno aký pomer bude nastavený.
  • Domácnosti 2 bude vždy záležať, aby bol pomer SZ nastavený čo najvyššie.
  • Domácnosti 3 bude vždy záležať, aby bol pomer ZZ nastavený čo najvyššie.

Sebecky bude domácnosť 2 a 3 v prípade, že systému rozpočítavania rozumie tlačiť na pomer, ktorý je pre ňu najvýhodnejší.

V spomínanej vyhláške existujú tzv. koeficienty zohľadňujúc nepriaznivú polohu miestnosti. Vstupujú nám tu ďalšie premenné, ktoré zvýhodňujú byty na severnej strane, pod strechou a pod. Ako by ste dospeli ako vlastníci k objektívnej dohode? Ťažko.

Analýza je lepšia ako nič

U nás v bytovom dome som si spravil analýzu spotreby jednotlivých bytov. Nie je to metóda, ktorá zaručuje spravodlivosť na všetkých frontoch, ale je to vždy lepšie ako sebecké posúdenie jednotlivých domácností, ktoré neprihliadajú na ostatných.

Uznávam, že odborný posudok by bol najlepšia možnosť, ale vzhľadom na finančne náročnejšie riešenie bola vlastná analýza taká zlatá stredná cesta.

Zobral som si spotrebu jednotlivých bytov za dva posledné roky a pozrel som sa akými typmi domácností z vyššie uvedených disponuje náš bytový dom. Spotreba jednotlivých bytov sa zväčša výrazne nemení za predpokladu, že:

  • obyvatelia bytu sa nezmenili,
  • obyvateľom bytu sa nezmenila životná situácia,
  • zimy sú v jednotlivých rokoch približne rovnaké.

V modelovom bytovom dome sa spotreba tepla meria určenými meradlami. Každý z bytov má plochu 64,64m2.

  • Domácnosť 1 sa svojou spotrebou drží v priemere bytového domu,
  • Domácnosť 2 je prakticky nevykurovaná,
  • Domácnosť 3 silno prekuruje alebo jej spotreba je vyššia ako priemer bytového domu.

Modelový príklad 1

V modelovom príklade 1 sme zvolili pomer ZZ 80% SZ 20% a ZZ 20% SZ 80%. Domácnosť 1 je víťazom na oboch frontoch. Rozdiel je zanedbateľný. Domácnosti 2 by vyhovoval pomer ZZ 20% SZ 80% nakoľko je to nevykurovaný byt a Domácnosti 3 vyhovuje pomer ZZ 80% SZ 20% nakoľko je byt výrazne prekurovaný.

Typ domácnosti Spotreba ZZ 80% SZ 20% ZZ 20% SZ 80% Rozdiel
Domácnosť 1 13 000 409€ 395€ 14€
Domácnosť 2 100 331€ 85€ 246€
Domácnosť 3 28 000 499€ 755€ 256€

Modelový príklad 2

V modelom príklade 2 sme zvolili odporúčaný pomer, ktorý je vo vyhláške ZZ 60% SZ 40% a pomer opačný ZZ 40% SZ 60%. Tu opäť vidieť, ak je Domácnosť 1 v spotrebe v priemere domu je jedno ako pomer postavíte, rozdiel je zanedbateľných 5€. Domácnosti 2 vyhovuje pomer ZZ 40% SZ 60% a Domácnosti 3 zas ZZ 60% SZ 40%. Rozdiely sú však výrazne inde ako v modelovom príklade 1.

Typ domácnosti Spotreba ZZ 40% SZ 60% ZZ 60% SZ 40% Rozdiel
Domácnosť 1 13 000 399€ 404€ 5€
Domácnosť 2 100 167€ 249€ 82€
Domácnosť 3 28 000 669€ 584€ 85€

Modelový príklad 3

V modelovom príklade 3 porovnávam pomer ZZ 20% SZ 80%, ktorý sme mali pôvodne a navrhovaný pomer ZZ 60% SZ 40%. Ako v predchádzajúcich príkladoch Domácnosti 1 môže byť jedno aký pomer odsúhlasíme. Domácnosť 2 sa začne výraznejšie podieľať na platbách za teplo, ktoré získava z vykurovaných bytov a Domácnosť 3 ušetrí na platbách za teplo nakoľko sa výrazne podieľajú na vykurovaní bytového domu a bytov Domácnosti 2.

Typ domácnosti Spotreba ZZ 20% SZ 80% ZZ 60% SZ 40% Rozdiel
Domácnosť 1 13 000 395€ 404€ 9€
Domácnosť 2 100 85€ 249€ 164€
Domácnosť 3 28 000 755€ 584€ 171€

Tak ako to je?

Pripomínam, aby ste si prečítali aj prvú časť blogu o šírení tepla v bytovom dome pre pochopenie nasledujúcich, ale aj predchádzajúcich riadkov.

V prvej časti sme si povedali, že bytový dom je jeden celok, tak sa naň pozerá aj Váš dodávateľ tepla. Na fakturačnom meradle má jeden údaj. PRVN a určené meradlá sú len prostriedkom na zachytenie a rozpočítanie nameranej spotreby tepla daného bytu a to akým dielom sa budú podieľať na platbe SZ.

Ak by ste mali postavenú ZZ 0% SZ 100%, tak byty, ktoré nie sú vykurované (Domácnosť 2), ale disponujú teplotou napr. 16 °C, ktorú získali prestupmi tepla, sa nijako resp. minimálne podieľajú na platbách za teplo bytového domu, o ktoré sa zapríčinili práve tie byty, ktoré poctivo vykurujú (prekurujú?).

Vyplýva z toho len jedno, byty ktoré vykurujú (Domácnosť 1 a 3) sa skladajú a platia teplo bytom, ktoré nevykurujú.

Preto je veľmi dôležité prihliadať na fakt, aké typy domácností sa vo Vašom bytovom dome nachádzajú. Jednoduchou analýzou to dokážete zistiť. V našom bytovom dome bol pôvodný pomer nastavený na ZZ 20% SZ 80%.

Z tohto pomeru vedelo vyťažiť na úkor poctivo vykurovaných bytov 16 bytov (Domácnosť 2). V priemere bolo 6 bytov (Domácnosť 1) a prekurovaných bolo 26 bytov (Domácnosť 3).

Domácnosti 1, teda tie v priemere by mali byť inšpiráciou pre Domácnosti 2 a 3, nakoľko vykurujú primerane. Naopak Domácnosti 3, teda tie, ktoré prekurujú zvyšujú celkovú spotrebu tepla bytového domu a zvyšujú pohodlie Domácnosti 2, ktoré nemajú žiadnu snahu začať vykurovať. Žiaden extrém nie je dobrý a čakať, že si jedna alebo druhá strana prizná chybu je naivné.

Má zmysel sa hádať, ktorý pomer je správny? Ani nie. Neexistuje, vždy je to o ľuďoch a hlavný problém nehľadajme v pomeroch, ale v tom ako jednotlivé byty pristupujú k vykurovaniu.

Žiaľ je to utópia a preto nám neostáva nič iné ako sa snažiť pomer nastaviť tak, aby motivoval všetkých – primerane. Nemenej dôležité je vysvetliť problematiku rozpočítavania, lebo len nevedomosť z nás robí pomyselných víťazov nad systémom.

Záver

Prečítajte si tiež:

V prvom rade musí každý vlastník pochopiť, že žiť v bytovom dome nie je len o jeho individuálnych potrebách. Vlastníci žijú pod spoločnou strechou a navzájom sa v mnohých veciach ovplyvňujú.

Rozpočítavanie tepla je jedna z najhorúcejších tém, s ktorou sa bytový dom môže stretnúť. Je dôležité pochopiť ako teplo v bytovom dome cirkuluje a ako dokáže zle nastavený pomer ZZ a SZ ovplyvniť tých, ktorí poctivo vykurujú.

Neexistuje víťaz ani porazený. Existuje len rozumne nastavený pomer, ktorý zohľadní typy domácností v bytovom dome a ich spotrebu tak, aby sa na platbách za teplo podieľali všetci vlastníci.

Nezabudnite, že nevykurujete len svoj byt, ale celý bytový dom a navzájom sa ovplyvňujete. Teplo je veličina, ktorá sa šíri bytovým domom a nemožno ju nijakým spôsobom zastaviť a regulovať ako napr. elektrickú energiu či vodu.

Teraz najčítanejšie

Zdenko Pek

Poslanec MiZ Petržalka, zástupca vlastníkov, držiteľ osvedčenia o akreditácii správy bytového fondu a produktový manažér. V prípade otázok ma môžete kontaktovať na [email protected].