Denník N

L. Kerata: Na okraji mojej hory (Čitateľský denník 39/2021)

„Otec behával maratón.
Mama to hovorila. Otec ten maratón miloval. Vtedy bol vraj spojený s bohom.
Až keď budem skoro dospelý, sa dozviem, že otca popravili. Za vlastizradu. A ešte bol údajne aj špión. Vykonštruovaný proces. Budem veľmi chudý a stále chorý, lebo sa s otcovou smrťou nikdy nebudem vedieť vyrovnať. Komunisti okrem toho, že nevedeli robiť víno, robili zle nielen zlým, ale aj dobrým ľuďom.“

Tento rok mi pripadla milá úloha moderovať sériu diskusií s finalistami ocenenia Anasoft litera — a v rámci prípravy sa tak dostať k súčasnej slovenskej literatúre. Nie je to zrovna moja preferovaná čitateľská voľba, ale život pred nás kladie rôzne výzvy, že? Ako prvú som si tak vybral metalovo čiernu knihu s ešte metalovejšími ilustráciami Na okraji mojej hory.

Aké by to bolo, keby sa indiáni z prérie presťahovali na socialistické sídlisko? Dokáže sa človek stratiť vo vlastnom byte? Čo všetko môžu pri hre objaviť deti v lese a ako sa zachovať, keď vám napíše list samotná Bjork?

Laco Kerata napísal zbierku poviedok, ktorú spája bizarná atmosféra akéhosi magického realizmu — zvieratá rozprávajú, priestor bytov sa záhadne mení, postavy jasnozrivo hovoria o svojej budúcnosti. Tými postavami sú zväčša deti vyrastajúce v socializme (častokrát prechádzajú z poviedky do poviedky), ktoré pozorujú svojich rodičov a meniaci sa svet okolo plný tajomstiev.

Ak sa vám páčia podivnosti od Borgesa, predstavte si ich v slovenských reáliách — takto by som v skratke popísal najnovšiu Keratovu knihu. Krátke kapitolky, hravý jazyk bez zbytočnej vaty, bizarný humor a pekný dizajn. Na okraji mojej hory som sa tak stretol s dobrou slovenskou literatúrou. A jazda pokračuje.

L. Kerata: Na okraji mojej hory
Koloman Kertész Bagala, 2020
144 strán
*
80 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.